Tzv. afektívne záchvaty sú v detskom veku pomerne častým problémom, ktorý vie rodičov poriadne vystrašiť. Dajú sa definovať ako prechodná porucha vedomia, ktorá nasleduje spravidla po intenzívnom plači, v jej úvode je teda vždy prítomný určitý silný afekt- či už plač, bolesť, strach, u niektorých detí i silná pozitívna emócia.
Viem,že je to u detí bežné, ale stále mám velký strach.U lekára dostal taký záchvat, opakovane stratil vedomie,telo mal ochabnuté. Neurolog doporučil sedatíva, ale ja s tým velmi nesuhlasím.Chcela by som sa viacej dozvediet o záchvatoch.
Moja dcéra máva afektívne záchvaty asi od 4mesiacov.Absolvovali sme rôzne vyštrenia u kardiológa, EEG, sono hlavy, pozorovanie v nemocnici, ale všetky výsledky boli dobré. Spočiatku boli dosť časté, vekom sa intenzita zmenšila, až sme si mysleli, že je to za nami.Dnes má dcérka 3 roky a včera dostala po veľmi dlhom čase asi pol roka silný záchvat. Poradiť si s ním už vieme, ale čoho sa bojím je, aby sa jej to nestalo, keď pri nej nikto nebude, alebo jej nikto nestihne pomôcť. Už sa nám totiž stalo, že odpadla a rozbila si ústa, čo sa jej hojilo pár mesiacov. Aj včera, keby som ju nedržala, pravdepodobne si rozbije hlavu. Nezdá sa vám to nebezpečné? Zo všetkých strán počujem, že je to normálne, že z toho vyrastie, ale keď jej hrozí takýto úraz, tak mi to normálne nepríde. Ja som v detstve mala to isté, ale po 20rokoch mi zistili vrodenú srdcovú chybu, dovtedy som bola len rozmaznaným deckom. Aj to som sa musela domáhať vyšetrení. Preto pochopte, že mám dôvod lekárom nedôverovať. Neexistuje pomoc?
Mna naucila zvládat afektivne zachvaty pani psychologicka. Moj 20 mesacny syn ho dostal akurat na vysetreni u nej. Trval 45 minut, syn sa aj pomocil. Uz viem, ze dolezite je nevzdat sa a neustupit. Este mal zachvaty aj potom, vzdy vsak len par minutove. Takze z mojej skusenosti jednoznacne odporucam detskeho psychologa
Poznam to aj ja, prvy krat sa nam to stalo, ked mal maly 9 mesiacov. Prvy krat sa udrel a tak nam omdlel, ze bol modry v bezvedomi a verte mi, myslela som si, ze mi umiera. Nasledne na to sme absolvovali vsetky vysetrenia a nic sa nezistilo. V Priebehu mesiaca sa nam to zopakovalo, potom sme mali pol roka pokoj. V priebehu tohoto tyzdna sa mi to stalo 2 krat a som stoho zufala, maly ma strasne krce a ja sa iba pozeram, ako trpi a neviem co s tym, prosim pomozte mi niekto?
Pozdravujem vsetkych pisala som Vam ze mam synceka ktory ma afektivne zachvaty. Den na to sme dostali zachvat a utekali sme na pohotovost tam sa prebral a spravili nam vysetrenia po roku od prveho zachvatu a zistili nam na EEG epilepsiu takte dufam ze sa to pod dohladom lekara a tabletiek zacne zlepsovat ale verte mi tie nervy a strach je neskutocny a ten kto to nezazil ten nepochopi vela sil vsetkym prajem a pozdravujem.
Som tiež detský Neurológ, ako MUDr, Ostrihoňová, ktorá tento článok písala.
So všetkým môžem len súhlasiť, ale ešte pridám jednu informáciu všetkým vystrašeným rodičom.
Nie je len teoretická, ale je to moja praktická skúsenosť matky aj lekárky, ktorej sa takéto deti “predviedli” v ambulancii.
Keďže dieťa prestane dýchať, nedokrví sa mu mozog dobre okysličenou krvou, preto ho treba akýmkoľvek spôsobom primäť dýchať
/ nie na každé dieťa platí rovnaký spôsob / - niektorí rodičia skríknu na dieťa jeho meno, niektorí ho vystrašia pofŕkaním studenou vodou, niektorí buchnutím cez zadok alebo po chrbte, jednoducho dieťa sa musí zľaknúť a to ho prijme nadýchnuť sa a tak prekrviť mozog dobre okysličenou krvou. Dieťa začne usedavo plakať / aj pri plači si okysličuje krv / a potom akoby zostalo ospalejšie / - mozog nebol dobre prekrvený. Matka väčšinou vie kedy už dieťa plače takzvane afektívne a vie tomuto stavu predchádza, napr zahovorením situácie alebo zaujatím jeho pozornosti niečím iným, nie zveličovaním situácie, ktorá práve nastala.
Ak takéto stavy trvajú a často sa opakujú, tak potom je veľká pravdepodobnosť, že nervový systém dieťaťa je veľmi náchylný na akúkoľvek podnety a v úvode neškodné afektívne záchvaty vedomie prešli do epileptických záchvatov, a už sa nájde korelát aj v EEG.
Obraciam sa preto na matky, lebo tie sú oveľa častejšie s deťmi
a aj akcieschopnejšie ako otcovia / česť výnimkám /.
Ak už takýto stav nastal a dieťa " odpadlo", postup je presne taký istý a úrazom zabránite ak sa naučíte predchádzať takýmto stavom.
A staršie deti sa už ľudovo “nevedia zajsť”,
teda sa aspoň zajdením - afektívnymi záchvatmi vyhrážajú a tak si vynucujú pozornosť alebo neprimeranú odmenu zato, že sa nezajdu ? !
Dieťa / relatívne zdravé / to už nevie
v 3 rokoch, ak zaostáva z rôznych dôvodov, môže sa táto hranica posúvať
Pekný deň prajem. Mám dcéru pri ktorej riešime podobné problémy. Mám otázku. Ako sa dieťa poväčšinou chová po záchvate? Naša hneď po ňom zaspí. A keď sa zobudí je umrncana celý deň.