Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) má obavy z príprav ministerstva zdravotníctva na oddlženie nemocníc. Štát podľa nej v príprave transformácie nemocníc na akciové spoločnosti výrazne zvýhodňuje štátne subjekty. TASR informoval Miroslav Valaštík z Kancelárie ANS
Faktom je, že dlhy nemocníc iných zriaďovateľov ako sú súčasné štátom spravované nemocnice vznikajú z dôvodu, finančne poddimenzovaného spôsobu prerozdeľovania finančných zdrojov zo strany zdravotných poisťovní. Ak by si ministerstvo zdravotníctva urobilo podrobnú analýzu zadlžovania neštátnych nemocníc zistilo by, že len veľmi malé percento takýchto zariadení je profitabilných / ak vôbec nejaké existuje / tie ktoré v súčasnej dobe sú len minimálne zadlžené vznikali za podmienok, kde silný investor poskytol štartovací balík, Je preto jasné, že transformácia koncových nemocníc na akciovky prinesie
1 / náklady na ich oddlženie
2 / už v krátkej dobe po oddlžení sa znova dostanú do straty.
Celá reforma pôsobí rozpačite. Dôvodov prečo je zdravotníctvo plné problémov je viacero. V prvom rade nemáme zavedený systém guidelines, čo vedie k " improvizácii" v diagnostike a liečbe a hromadeniu vyšetrení, ktoré nie sú nevyhnutné a liečbu neodvodnene predražujú. Nemáme zavedený, ako jediná krajine systém DRG, preto kontrola efektivity a nákladovosti liečby nie je možná a z hľadiska" kontrol" poisťovňami je realizovaná len ako škrtanie realizovaných výkonov. / takzvané uznané a nezaplatené výkony- táto kategória asi nemá obdobu na svete. Buď je hospitalizácia uznaná a teda odôvodnená a mala by byť hradená, alebo nie je poisťovňou uznaná a potom ju má hradiť pacient. / Z uvedeného vyplýva, že aj legálny rámec - teda ústava by mala byť reformovaná, lebo je jasné, že do budúcna nie je reálna dikcia- bezplatné zdravotníctvo na úrovni najnovších poznatkov biomedicínskych odborov. Takáto dikcia len komplikuje reformy v zdravotníctve. Ďalším problémom je neinformovanosť verejnosti o fungovaní poisťovní. Často počúvame argument, že celý život si platím a teraz nemám nárok na to či ono. J treba vysvetliť obyvateľstvu, že zdravotná poisťovňa nefunguje ako banka, že odvody nie sú tak veľké aby zafinancovali všetky diagnózy a že princíp solidarity znamená, že všetky vybrané zdroje sú rozdelené na momentálne nutné zdravotné náklady.
Diskutabilná je aj otázka zisku poisťovní. Aj keď´ vláda tvrdí, že majú nárok na zisk, je prinajmenej neetické prideľovať si zisk, ktorý nevzniká v dôsledku sofistikovaných činností, ktoré vedú k zhodnoteniu majetku, ale jednoduchým privlastnením si vybraných finančných prostriedkov. Pacienti sa takto právom môžu cítiť okrádaný.