Moja 20-ročná dcéra má pravdepodobne Aspergerov syndróm. Má tu niekto s tým skúsenosti? Kde je možné objednať sa na vyšetrenie - kdekoľvek na Slovensku? Má to vôbec význam?
Všetko má význam pokiaľ chcete vedieť čo jej vlastne je. Môj brat má tento syndróm, a na to sa došlo až po dlhých rokoch behenia po vyšetreniach. Každý doktor či psychológ alebo psichiater vravel niečo iné.
Brat má viac porúch ako je disgrafia, discalculia, ale zato má výbornú pamäť. Je síce občas agresívny a hyperaktývny ale ak sa mu ide v ústrety tak sa to dá. Mnoho vecí mu musíme robiť povôli, pretože potom je “neznesitelný”, ale keď má dobrú náladu tak si to dá vysvetliť. On je proste taký.
Aspergerov syndróm je určitá forma autizmu,diagnostikujú a liečia ho psychiatri.Vo vyhľadávači Google si zadajte názov a dozviete sa viac.
Aspergerov syndróm sa nedá liečiť - medikamentózne sa dajú upravovať len prípadné sprievodné komplikácie z dôvodu nepochopenia a nesprávneho prístupu k človeku s AS. Navyše, u nás sa tejto oblasti zatiaľ žiaľ nik špeciálne nevenuje (pokiaľ viem), a teda ani poriadne nevyzná. Skutočnej diagnóze obvykle (v lepšom prípade) predchádzajú roky pseudodiagnóz a utrpenia človeka s AS (a nezriedka aj jeho okolia).
My tiež so synom beháme už 5 rokov po lekároch, ale ani od jedného som nepočula o tomto syndróme, až nedávno som sa o ňom dočítala a dosť z toho mi sedí aj na môjho syna. Päť rokov sa trápime. Teraz neviem či sa mám tešiť, alebo plakať, že snáď sme prišli na to, čo mu asi je. Uvidíme čo na to lekárka, keď pôjdeme na kontrolu.
Doporučujem vyšetrenie buď v Andreasi, Bratislava, alebo v DIC Trnava, Zvolen.
Akurát v týchto dňoch mám tú možnosť spoznávať jedného zaujímavého, mladého a celkom nadaného muža, u ktorého som si všimla, že s ním nie je všetko celkom v poriadku…žije si stále vo svojom svete, často rozpráva tak veľa, že mi z toho brní v hlave, ale keď sa rozprávame o veciach, v ktorých je naozaj dobrý a nadaný, je to veľká radosť a veľmi ma tieto rozhovory obohacujú. Okrem toho, že si žije vo svojom svete, nepripúšťa doň skoro nikoho okrem rodičov…a teraz mňa. Cítim k nemu viac ako len lásku, veľmi by som mu chcela pomôcť sa z toho dostať aspoň natoľko, aby sme mohli žiť spolu plnohodnotným životom. Viem, že už teraz ma to stojí vela sebazapierania, chápania a pochopenia jeho samotného ako bytosti, jeho stavov a pod., ale som rozhodnutá vydržať, veď každá námaha raz prinesie vytúžený výsledok.
Rada by som sa dozvedela aspoň niečo, ako by som mu mohla začať pomáhať. On si totiž často neverý, je nevrlý a nemá záujem o bežné veci, ktoré nie sú pre neho zaujímavé. Snažím sa mu dodávať optimizmus ako slovne, tak aj telesne. Veľmi mi na ňom záleží a prajem si, aby bol v živote šťastný natoľko, ako len môže byť. Prosím Vás, poradte mi ako a kde začať, nerada by som urobila niečo, čím by som mu na stave priťažila. Je dosť zvláštny a preto ho mám tak vľmi rada. Keď som sa dozvedela, že má zmienený synróm, mám ho ešte radšej a doslova si viem predstaviť ako trpí, ale pomôcť mu zatial nie je v mojich rokách, čo mi robí hrozné muky. Prosím, ozvyte sa mi!
na www.post.sk/forum existuje uzivatel “neary”, ten ma aspergerov syndrom uz niekolko rokov, ma okolo 30 rokov… skuste sa s nim spojit, je to dobry clovek
chodte na www.andreas.sk, s ich pomocou sme konecne sme vedeli pomenovat, co je nasmu chlapcovi. pytam sa len, preco to nevedel pomenovat cely zastup psychiatrov a psychologov, ktorami sme ho len zbytocne stresovali v minulosti. ponukali oblbovaky a krcili plecami, namiesto toho, aby na sebe pracovali a podla jasnej charakteristiky jeho spravania hned vedeli urcit, co mu je. ked sme patrali po tom, co to asperger je, mali sme dojem, ze to niekto stanovil podla neho…
chodte na www.andreas.sk, s ich pomocou sme konecne sme vedeli pomenovat, co je nasmu chlapcovi. pytam sa len, preco to nevedel pomenovat cely zastup psychiatrov a psychologov, ktorami sme ho len zbytocne stresovali v minulosti. ponukali oblbovaky a krcili plecami, namiesto toho, aby na sebe pracovali a podla jasnej charakteristiky jeho spravania hned vedeli urcit, co mu je. ked sme patrali po tom, co to asperger je, mali sme dojem, ze to niekto stanovil podla neho…
mam tiez syna aspergera,ma diagnozu urcenu asi 2 roky.mame v kosiciach psychiatricku,ktora sa tymto detom venuje,je fakt kapacita,ona prva zo sto psychiatrov,ktorych sme pred nou navstivili urcila diagnozu a pomohla.moj syn nerozpraval mimo domu,nastupil do skoly a neriekol tam do oktobra jedine slovo.ked sme zacali chodit k tej doktorke,do 10 dni prehovoril,u nej dokonca v prvy den,co bolo pre mna neiveritelne.ma ale plno pacientov,tak sa im nevenuje tyzdenne,co je malo.ja som ale nasla potom spec.ped.,ktora rokypracuje s autistickymi detmi,a ta mi svojim venovanim a radami tak pomohla,ze dnes moj syn funguje uplne normalne.tato spec.ped.si otvorila centrum pre autistov(sukr.poviem kde),je to clovek anjel.povedala mi take veci,dala take rady,ze som neverila,ako jednoducho si so synom poradim,veci ,co som zistovala 11 rokov.mohla som je najst skor.vsetci pred nou obvinovali mna,ze som sa mu malo venovala od malicka,skoro isla do prace a tak.az ona mi pavedala,ze syn nie je nasou vinou “nevychovany”.
synovi diagnostikovali AS v auguste 2008.Naša psichiatrička nám povedala,že ak s tým nemá niekto skúsenosti,tak nevie tie symptomy rozoznať,tak na to nepríde.Odporučila nám knihu Aspergeruv syndrom od Tonyho Attwooda z vydavateľstva Portál.
čítala som knihu Aspergerov syndrom,ale málo vecí sa hodilo na nášho syna.darovala som ju škole učiteľom,aby si ju čítali.podľa mňa ju nečítal nikto.syn má problém písať slohy.inak jje čistý jednotkár,len slohovať je pre neho nočná mora.tým,že chce byť dokonalý v škole,sa veľmi trápi a píšem mu slohy ja,lebo hoci nemá byť známkovaný,učiteľka ho vyzýva čítať pred triedou a on je z toho hotový,hanbí sa ,že to nebude dobré a budú sa mu smiať.pred každým slohom je u nás cirkus,plač a aspergerovské afekty.myslím,že učiteľka by to mala riešiť inak.prijala by som,keby mu dovolila napísať 10 vlastných viet a postupne pridávala a neriešila to pred triedou,aby sa nehanbil.no ešte veľa času prejde,kým budú naša pedagogovia aj dobrými psychologmi.
mrzí ma,že tu diskutuje málo rodičov.rada by som prijala názory aj rodičov dospelých detí s aspergerom.neviem,čo ma čaká,môj syn ide akurát do puberty a rada by som si prečítala príspevky od rodičov,ktorí majú skúsenosti.mamičky,nájdite si čas a podebatujte!zaujímalo by ma,či si vaše deti našli prácu,moj syn chce byť lekár,či je to možné,či majú problém nájsť si partnerov a vychovávať detí.
Myslím že niektoré veci u nich závisia aj od povahových vlastností ktoré dieťa má.Syn napríklad píše básničky,no interpunkcia je u neho neznámy pojem.Tiež raz prišiel zo školy s tým že dostal 4 z biologie,a nakoniec vysvitlo že,PISALI!! test.Ale ked potom odpovedal ústne tak to mal za 1.Ja mu prizvukujem,že každý má talent na niečo iné.A ked sa mu v škole deti pre niečo posmievajú,tak mu vždy na to poviem že to svedčí o ich inteligencii aj ked je niekedy nemožné mu niečo vysvetliť,pretože jemu to nedáva zmysel.
ja som našla odborníkov.perfektných.
slavka, viacerí ľudia s AS študujú, resp. majú VŠ. Ľudia s AS majú niekedy ťažkosti prácu si získať /napriek vysokej odbornej kvalifikácii/, niekedy udržať, ale nie je to nemožné. Viem o ľuďoch s AS, ktorí zamestnaní sú. Navyše na Slovensku existuje organizácia, ktorá pomáha aj ľuďom autistického spektra (aj AS) zohnať si prácu zodpovedajúcu ich schopnostiam a záujmu (lebo iné oni často robiť ani nevedia:) a tí môžu sprostredkovávať komunikáciu so zamestnávateľom /s dôrazom na kladné pracovné stránky ľudí s AS/.
S životným partnerom to býva ťažšie, ale v niektorých prípadoch /aj ľudia s AS sú rôzni/ to je možné, i keď to zrejme chce partnera s nadpriemerným pochopením … láska však nepozná hraníc 
slávka: o partnerstve a trochu aj o pracovnom uplatnení ľudí s AS je celkom výstižný tento článok:
http://www.rojko.sk/index.php?navigacia=zobraz&table=citaren&id=131
Problém, vlastne syndróm, je zo dňa na deň horší. Už som si myslela, že počas krásnych Vianoc strávených s ním u jeho rodičov, ktorí sú úplne skvelí, aspoň trošku zabudne na svoje trápenie, ale opak je prevdou. Síce sme spolu chodili každý deň do zasneženej prírody, vídavali sme srnky (laňky), veľa sme sa smilai, šantili, jedli a rozprávali, no 3 dni po príchode domov, nastalo opäť to isté. Nerozprávala som sa s ním o lekárskej pomoci, ale myslím si, že jemu by to skôr uškodilo, ako pomohlo. Nemám to srdce nechať ho, veď prečo by aj, keď je to najcennejšie, čo v živote mám. A verte mi, že nič drahšie ako je ON, nikdy mať nebudem!