Mam problem s manzelom. Vie mi niekto poradit, co dalej? Manzel je alkoholik rok po lieceni. Kym som si neuvedomila, ze moze ist zrejme aj o tuto poruchu, stihol nam narobit obrovsku skodu na majetku aj v dusiach. Asi pred dvomi mesiacmi zacal byt nadmerne aktivny plny energie, srsi vtipom a bali baby rad radom. Jednu cez druhu. Stihol v lete dat vypoved v praci, udat na policii za nadavky, dat ziadost na vyzivne na manzela, a dal na rozvod. Sme v soku. Medzi tym som zistila, ze peniaze, ktore som davala na najomne, neplatil, ale daval do pyramid a poistiek, lebo zacal robit v tejto oblasti. Byt musime predat, alebo cakat na drazbu. Ako sa mozem branit pri sude napr. proti tomuto vsetkemu a ako dokazat, ze je dusevne chory, ked on k lekarke uz asi nepojde /prestal jest Antabus aj lieky, ktore uzival tri roky u nej/, aby ho mohla vysetrit? Da mi jeho lekarka nejaky posudok o jeho zdravotnom stave k rozvodu? Lebo on si myslim, ze teraz v manickej faze a svet je pre neho gombicka a vsetci okolo su blbi a posiela kolegyniam anjelikov a stale hovori zasnene o laske, alebo je agresivny. Takze lekara nepotrebuje on, ale udajne ja. Ako sa branit?
Bipolárna porucha
Asi by si mala čím skôr zájsť za psychiatričkou, ktorá pozná jeho zdravotný stav a poradiť sa s ňou, čo máš ďalej podniknúť. Manická fáza bipolárnej poruchy je v každom prípade indikáciou na hospitalizáciu a liečbu.
Zajtra k nej idem, budem potrebovat aj nejake vyjadrenie k sudu ohladne jeho zdravotneho stavu, ale ako za dva mesiace sa da stihnut takato pohroma po 30 rocnom manzelstve, nepochopim aj tak …
To, že s podobnými prípadmi sa psychiatri stretávajú pomerne často pre teba asi nebude útechou …
Pravda, nie je mi to útechou, ale čo už, stalo sa. No a myslíte si, že to može byť táto porucha?
Tie jeho aktivity sú typické pre manickú fázu bipolárnej poruchy (zvýšená fyzická aktivita, zrýchlené myslenie, dobrá nálada, zvýšená sexuálna aktivita, nekritičnosť,…). Ešte tam býva aj znížená potreba spánku a celkovo zvýšená výkonnosť, často orientovaná nesprávnym smerom. Poznám prípady, kedy postihnutý vybral rodičom úspory z banky a kúpil za ne všetkým spolužiakom hodinky. Diagnózu však musí potvrdiť psychiater.
Ahojte je tu niekto kto si už touto poruchou naozaj prešiel a vie mi poradiť? Nechcem si nič dopredu diagnostikovať, len nič iné sa mi k tomu nepodobá. Trvá to už rok. Teda už keď som bola malá, tak som bola taká divná - nervózna, nepokojná, plakala som skoro každú noc - vytvárala som si rôzne postavy a predstavy - strašne som sa bála byť sama v izbe po tme atd. takisto mi ostatné deti robili napriek takže som chodila s plačom domov… teraz pred rokom sa všetko dajak zbláznilo. Presne pred novembrom … najprv mi začalo byť fyzicky a psychicky zle - bola som schopná len ležať, zhoršila som sa v škole, v tej dobe som bola “posadnutá” jedným chlapcom až tak, že som nedokázala ani spať, stále som niečo riešila, písala som mu blbosti atd., potom na Vianoce som mu to povedala a on ma urazil (debil jeden) a urobil zo mňa len debilku, tak som sa potom hneď opila na druhý deň, pár dní na to depky a zrazu som sa cez to všetko ani neviem ako dostala, začala som byť akčná, energická, strašne šťastná, smiala som sa jak šalená, tancovala, vyvádzala, nebála som sa, napadali ma samé šialene vecí atd. Myslela som, že som sa len zmenila. To bolo od konca decembra po február. Tu znova prišli také by som povedala ešte celkom znesiteľné depky, ešte stále som sa cez neho nevedela dostať. Marec, apríl, máj si veľmi nepamätám, v júni som už začala byť najprv podráždená a potom som mala na leto veľké plány. Leto sa však obrátilo v katastrofu - prišli také depresie asi ako nikdy, zatvárala som sa, unikala do vlastného sveta, rezala som sa, nespala som, atd. … pocity a myšlienky som si nevedela vysvetliť, strašne som sa za všetko obviňovala, tie všetky pocity mi bránili aj dýchať … potom som to už musela povedať, lebo neviem čoho by som bola ešte schopná … mame som však všetko nepovedala a presvedčila ma, že to prekonám a že je to len dočasné, že mám chodiť von, a brať vitamíny. Tak som si to nejako vsugerovala do hlavy - potláčala tie pocity, zo začiatku som brala aj B-komplex. Nastalo zrazu celkom vyrovnané obdobie, chodila som von, zabávala som sa všetko až kým neprišiel taký koniec septembra, keď sa to vrátilo ešte v horšej podobe, už som mala aj také “záchvaty”, keď som ničila veci, vrieskala a prestala jesť, kde som rapídne schudla … potom o niekoľko týždňov niekedy teraz začiatkom októbra nastali oveľa väčšie tie “happy” obdobia ako v januári, kamošky si mysleli, že či pijem alebo fetujem. Strašne som sa smiala bez príčiny, rozprávala blbosti, keď som rozprávala, tak som komolila slová ani aj keď som sa opravila, tak som zle povedala, strašne rýchlo a hlasno som rozprávala - nevedela som, čo skôr, mala som veľké plány, párty girl a neviem čo … viem, že počas toho som sa ešte tackala, potom ma začala bolieť hlava, točil sa mi celý svet a mala som také jak zimomriavky po celom tele… potom, keď som sa ako tak ukľudnila, som mala zrazu také nevysvetliteľné pocity - bola som nervózna, agresívna, hlavne keď mi niekto odporoval … teraz posledné dni mám znova depresie, ale v takom štádiu, že som už rozmýšľala aj o samovražde. Či by som to naozaj spravila to neviem, ale mala som chuť v noci zdrhnúť a postaviť sa na most. Myslím, že pocity a myšlienky pri depresii opisovať nemusím, lebo som si robila aj testy a čím ďalej mám horšie štádium. Lenže ja som pred tým tú šialenú časť nevidela, až teraz, keď som začala byť naozaj šialená … a všimli si to aj kamaráti. Nálada sa mi mení dokonca aj počas dňa! Ja už nevládzem, žijem z posledného - bojím sa vždy každého rána a večera. Tak som sa minule s mamou znova rozprávala, ale mám z nej pocit, že sa asi buď bojí alebo ma nechápe. Ale stále som jej nepovedala všetko - bojím sa čo mi povie. Myslím hlavne to rezanie, tak som si vydupala aspoň návštevu psychológa. Práve ešte nejakého hľadáme. No ja si však myslím, teda bojím sa, že to nebude stačiť. Ja sa v daných situáciách neviem ovládať. A bojím sa, že niekomu ublížim. Totiž moja teta má psychickú poruchu - teda nemá ju diagnostikovanú, ale z toho všetkého, čo viem, tak je to jasné ako facka. Moja mamka toho zažila tiež dosť, bohvie ako je na tom psychicky ona. A proste celá jej strana je divná, bojím sa, že je to dedičné a že by to bolo tak či tak. Ako som písala, podľa mňa sa to začalo už v detstve. Potom mi vlastne okolo 10. roku zistili, že mám aj nábeh na astmu. Jasné, že to bolo z toho. Neviem čo mám robiť, bojím sa s ňou rozprávať. Viem, že to nebude dobré, pretože vždy sa to vráti. Buď jedno, alebo druhé. No najhoršie sú tie depresie, tie už neviem zniesť. Už proste nevládzem. Prosím ak tu je nejaká dobrá duša, ktorá to číta, a vie mi pomôcť, hocijako, prosím ozvi sa. Budem veľmi vďačná. Ďakujem.
Ahoj Peta. Nepises kolko mas rokov, ale Tvoj stav je velmi vazny a nechapem, preco si doteraz nevyhladala odbornu pomoc. Ty ju uz velmi surne potrebujes. A psycholog je malo, zajdi cim skor k psychiatrovi. Ak sa mozes matke zdvoverit, tak jej to uplne vsetko povedz. A nemaj obavy spravnou psychiatrickou liecbou sa z toho dostanes, aj ked to nejaky cas potrva, ale urcite ano. Nastastie som nezazila taketo stavy, ale dcera mi mala 3 roky anorexiu, takze mali sme trapenia aj my, uz sa konecne spamatala, aj ked jej nasledky zostali. A som zdravotacka a v praxi som sa sretavala s ludmi s Tvojimi problemami. A spravnou diagnostikou a liecbou sa to da napravit, no a samozrejme v prvom rade to Ty musis chciet. Drzim Ti palce nech sa Ti to podari, len tych lekarov dlho nehladaj, ale velmi rychlo k niektoremu zajdi.
Peta, vyhladaj psychiatra a ak ti odporuci, kedy bude vhodny cas, zacni chodit aj k psychologovi, alebo psychoteraputovi. Taketo stavy je narocne a nerozumne zvladat bez odborneho dohladu, myslim, ze to moze byt velmi unavne a vycerpavajuce.
R a iva: Veľmi vám dakujem za pomoc. S mamou sa musím porozprávať čo najskôr, len je to dosť ťažké jej to všetko povedať. Uvidím, ako to bude postupovať a ak môžem, tak sa ešte potom ozvem. Ďakujem
Ahoj Petka. Az mam slzy z tvojho prispevku viem o com pises. Urcite psychiatra jednoznacne. Drz sa. Ahoj.