Pacientom i ďalším záujemcom o spôsoby liečby cukrovky a možnosti lepšieho života s touto chorobou bol určený dnešný Deň diabetikov, ktorý sa konal v Bratislavskom kultúrnom a informačnom stredisku (bývalé PKO)
Dobry den,
tiez sme navstivili den diabetikov, nakolko moja mama trpi aj cukrovkou, okrem ineho. Pri vstupu nas privitala velmi mila a ochotna slecna/pani, ktora nam podala aj formulare k meraniam, ktore sa robili na akcii. Problem nastal pri tychto meraniach. Konkretne pri merani cholesterolu. Stala tam dlha rada, ale tym, ze mama ma vazne choroby, povedala som si, ze tu radu vystojim. A ludi pribudal. Asi po 10 minutach statie sa postavila dalsia
pani do radu a pytala sa ci mame casenky. Ani sme nevedeli o com hovori. Ked som sa isla dopredu informovat a pytat si casenku, odpoved znela, ze casenky sa uz rozdali do 11 hodiny doobeda. /A to uz bolo okolo 16 hod…/ A beru uz len tych, ktori maju casenky. No na nase prekvapenie podaktori este dostali casenky, aj ked prisli po nas. Asi sa to rozdavalo podla sympatii…Ked som sa na to spytala, odpoved bolo, ze oni to robia dobrovolne a bez naroku na finacne ohodnotienie a nech sa pozriem dookola, kde este vykonavaju nejake meranie a ostatni sa uz balia a iba oni ostavaju tam. A odporucila ma k obvodnemu lekarovi.
Podotykam, ze akcia sa vsade propagovala do 18,00 a nebolo este ani 17,00 hod…
Nechapte ma zle, ja verim, ze toho mali uz dost a ze tam bolo strasne vela ludi…ale!
Tiez sme tam nesli kvoli zabave, moja mama vstavala rano o 4,00 hod, aby mohla prist za nami do BA a aby sme isli na tuto akciu. Ma rakovinu prsnika a maternice, bola dvakrat operovana, pridala sa jej cukrovka, ma vysoky krvny tlak, ma choru oblicku, pecen sa jej uz rozpadava od tolkych medikamentov, co musi den co den uzivat. Velmi tazko ju dostavam von medzi ludi. A ked sa mi to uz konecne podari, tak dopadneme takto.
Naozaj som rada, ze sa mysli aj na chorych ludi a organizuju sa taketo akcie. Ale tiez sa to nerobilo po prvykrat a vlani tiez tam bolo okolo dvetisic ludi. A ked sa uz vie, ze je taky velky zaujem, malo by sa na to patricne pripravit. Pripadne robit tuto akciu dvakrat do roka.
Na koniec len tolko: Dufam, ze o rok budem moct navstivit tuto akciu s mojou mamou znovu . Vdaka kazdemu, kto nezistne pomaha chorym a trpiacim!
Tina