Mám problém, ktorý sa týka červenania sa. Stáva sa mi to často v rôznych a všedných situáciách. Je mi to také blbé, som z toho zúfalá. Veľa krát neurobím to, čo by som chcela, len za to, že sa budem znovu červenať. Myslím si, že je to aj tým, že si domýšľam a pred tým, ako idem niečo spraviť si pomyslím, že sa budem červenať a stane sa to. Veľmi vás prosí pomožte mi, dajte mi nejakú radu, aby sa to už neopakovalo a ja som na to nemyslela a nestrpčovala si tým život. Môžem vás poprosiť o nejaké rady? Ďakujem.
Ahoj, pisem ti preto, lebo mam presne ten isty problem ako ty. Mam 30 rokov a je to na nevydrzanie. Preto radsej sedim doma, nechodim do spolocnosti a este aj do obchodu mam problem ist. Ja sa cervenam v kuse este aj pred vlastnou mamou. Uz som skusala rozne treningy pri zrkadle, trosku to pomoze, ale ako nahle niekto na mna pozrie som tam, kde som bola. Rozmyslala som, ci nenavstivim psychologa. Som rada, ze nie som sama a kludne mi napis, ako sa ti dari.
Ahojte, velmi dobre poznam, co tu citam. Aj mne sa to najprv sem tam stalo, ale potom ma na to zacali ludia upozornovat, a vtedy som zacal na to stale mysliet a radcsej som sa uzavrel do seba a nikam nechodil. Dokonca som sa pred vlastnymi rodicmi cervenal. Mne pomohlo to, ze som zacal so sebou njeco robit, tj. zacal som doma cvicit a troska vjac sa o seba starat. No a ked sa teraz pozriem do zrkadla, si povjem, ze moze byt, a ze nemam sa za co cervenat. Prosto moja rada, musite urobit so sebou nejaku zmenu, aby pri pohlade do zrkadla ste mohli byt spokojne/y, a potom sa vonku mozte zoci voci ostatnym udom citit sebaistejsie, ked sa na vas pozeraju, pretoze viete, ze nie je na vas nic, za co by ste sa mali hambit. A vedzte este jednu vec, ze nie kazdemu musite padnut do oka a ani sa o to nesnazte, lebo ludia, ktori si vas nevazia, nestoja za to, aby sme si vazili my ich. P.S. cestovanie autobusom mi robi este stale problemy, ale uz je to lepsie, lebo prednedavnom som chodil len pesky, teraz som v pohode, ak som v zadnej casti autobusu, a onedlho sa presuniem do predu a celom k celemu autobusu. Toto ma este desi, ale treba ist postupne na to a vsetko sa da zvladnut, drzim palec.
Ahojte, tiez mam tento problem a hrozne ma to stve a obmedzuje obcas to na mna pride tak silno, ze musim vystupit z autobusu, pripadne idem peso domov, vzdy sa vyhybam skupinam alebo aj jednotlivcom. Neviem si s tym rady, ked sa na mna niekto pozrie alebo nieco spyta, hned som cervena, obcas ani nemozem vyst z domu. Bojim sa, ze som uz uplne psycho a som rada, ze nie som jedina s tymto problemom, mam este len 16, ale namiesto toho, aby to prestavalo je to cim dalej tym horsie.
Doporucujem zvysovat sebavedomie s psychologom alebo s psychoterapeutom, za pomoci ktoreho si zacnete viac verit a mozno sa menej pozorovat, kritizovat a obavat sa, co si kto o vas mysli a pod. … Psychologicka, psychoteraputka R. Sv.