Dobrý deň veľmi vás prosím radu ohľadne detského psychológa a psychiatra. Chcem vedieť či môže absolvovať s dieťaťom sedenie u týchto 2odborníkov aj otec dieťaťa keď sú rodičia rozvedený a dieťa žije v spoločnej domácnosti s matkou? Priateľ má taký problém, že sú s exmanželkou rozvedený a už 2, 5 roka s exmanželkou a deťmi nežijú v spoločnej domacnosti a aj napriek tomu že deti za tie 2, 5 roka máme s priateľom veľmi málo (maximálne 1-3 soboty za 2 mesiace) snažíme sa deťom prejaviť veľa lásky a pochopenia a keď sú deti s nami (so mnou a priateľom ich otcom) , nám tiež davaju dosť najavo že nás majú radi a nechcú chodiť od nás domov k mame. keď príde pre deti priateľ, hodia sa mu okolo krku a keď prídu k nám mne zasa dajú pusu a taktiež aj keď od nás odchádzajú. Dávajú nám to že nás majú radi aj tak najovo že skoro ráno keď sa zobudia utekajú k nám do postele a buď si ľahnú na nás alebo si ľahnú k nám do náručia a pozerajú rozprávky alebo keď majú hračku v ruke mne a priateľovi vysvetluju čo sa s tou hračkou dá robiť, samozrejme ich počúvame a rozprávame sa s nimi o tej hracke. Keď im niečo uvarím a upečiem mi všetko chvália a s chuťou to jedia a hovoria že mama im také dobré neuvarí alebo že im nič nepečie. Keď majú ísť po pár hodinách alebo po 24hodinách (za piatok a sobotu) , ktoré trávia s nami naspäť za mamou tak nás prosia o to aby sme si ich este nechali aby sme zavolali mame že u nás chcú ešte zostať čo po telefonáte s ich mamou nieje povolené lebo sa vyhráža policajtmi keď deti neprinesie a deti zo strachu s policajtou a že musia ísť domov rozplacu a povedia poďme teda radšej domov, ale aj tak sa nechcú prezliecť alebo chcú pred odchodom znova papať (aj keď pól hodinu predtým jedli) alebo sa schovavaju a vždy nejako naťahujú čas aby mohli byť dlhšie u nás a popri tom vedia že mama sa pri omeškaní pred nimi vyhráža policajtmi. Deti sú vo veku malinka 4, 5roka a syn má 7, 5roka. Od septembra minulého roku musí priateľov syn chodiť psychologovi a od septembra tohto roka psychiatrovi. Malý je dosť naviazaný na babku-mamu priatelovej ex a minulý rok v septembri jej zistili rakovinu samozrejme u malého sa to prejavovalo plačom, smútkom za babkou a že vraj agresívnym správaním v škole, priateľova ex povedala že to kvôli nám je v takom stave aj keď nechapem prečo by mal mať taký stav kvôli nam. Malý sa nám priznal že ho veľmi niečo trápi ale nemôže povedať čo, že keby tam bývame tak to vidíme, potom sa priznal že videl ako mamin priateľ s ktorým bola tehotná bol opitý a zbil mamu a hádali sa a rozbil televizor a že potom ešte raz videl ako ju zbil keď sa im už narodila sestrička. Potom sa má tiež malinka spýtala prečo po nich nekricime a nebijeme ich ako mama a začala si capat po hlavičke že tak ju bije aj mama. Samozrejme keď sme to riešili na kuratele a na súde všetko išlo proti nám že klameme. Viem to že sa deti veľmi boja mamy ale prečo to odborníci nevedia zistiť a prečo my s toho vyjdeme najhorsie? Teraz navštevuje malý psychiatricku a berie antidepresiva kvôli zhorsenemu prospechu v škole a že vraj kvôli agresivite ktorá sa prejavuje už aj pri matke. Vyjadrenie priatelovej ex, psychiatricky aj psychologicky ba dokonca triednej učiteľky maleho je že za toto môžeme ja s priateľom že deti nás nenávidia a nechcú k nám chodiť a že keď pred malým spomenú otca a mňa, malý sa javí agresivne. Nechapeme tomu prečo je to tak keď u nás sú deti úplne v pohode, šťastné, jašia sa, tulia sa alebo plačú že nechcú ísť domov a nevystrajaju tak ako to opisuje matka alebo učiteľka? Čo sa vlastne deje? Je to naozaj tak že deti nás nemajú radi alebo sú ovplyvňované? Sme s toho zúfalí a nevieme čo robiť. Žiadame Súdom upraviť styk (do teraz súd určil vždy dohodu ale deti nám zozačiatku priateľova ex nedavala vôbec aby si deti odvykli od otca a neskôr nám ich dala na pár hod. Teraz mohli aj prespavat z piatka na sobotu ale za dva mesiace sme ich aj 5-6 víkendov nemali lebo boli deti choré alebo mala s nimi vlastný program) Aby sme s deťmi mohli tráviť aspoň každý druhý celý predĺžený vikend ale akosi si priateľova ex chce upraviť tak styk že deti mu dá na10hod. len pod podmienkou že nebudem pri tom ja a že môže s nimi chodiť hoci kam len nie k nám a neskôr bol jej návrh taký že sa môže stretávať s deťmi za jej prítomnosti u nej doma. Prosím poraďte mi čo máme robit a kde je naozaj problém? Prečo to zašlo až k tomu že priateľov 7, 5ročný syn je na antidepresivach? A keď k psychiatricke chodí s malým na sedenia matka prečo nemôže s ním ísť aj otec? Ako má dokázať správanie a lásku detí keď sú s nami? Prečo je stále v nevyhode? Ďakujeme veľmi krásne za rady.
Detsky psycholog a psychiater
Prosím poraďte mi. Čo si o tom myslite?
Je to veľmi zložitý prípad, vhodný fakt len pre odborníka.
Nikto mi nevie alebo nechce poradiť? Tak kde mám hľadat pomoc a rady? Pisala som do viacerých poradní ale nikde mi neodpovedaju. Prečo majú deti takéto rozdielne správania u nás a pri mame? Prosím ak sa tu nájde nejaký psychológ, psychiater alebo niekto kto sa s tým stretol a vie odpovedať poraďte mi. Dakujem
? Čo robiť aby sme zistili co sa deje z deťmi? Čo robiť aby sa nám a aj odborníkom viac otvorili a povedali aj to co im nazakazuje mama? Prečo sa boja mamy?