Ahojte, mám 18 ročnú dcéru, ktorá sa mi priznala k experimentovaniou s drogami, (mariša a neaké tabletky), ku ktorým sa dostala hlavne na diskotékach a v škole. Dcéru som zaviedla do drogového centra a začína s terapiou. Neviem ak sa k nej mám chovať ja. Mám jej ukázať ako ma to bolí, alebo to mám skrývať? Mám jej zakazovať diskotéky, alebo jej veriť? Vôbec neviem, čo mám robiť. Prosím Vás, poraďte mi niekto. Ďakujem.
Určite je ale v každom prípade každá rada dobrá a nad zlato. Je dobré, ak si začnete viac s dcérou vypĺňať voľný čas, teda chodiť spolu von, na kávu, či kofolu, ale v každom prípade je dobré, ak do toho zatiahnete aj jej priateľky, po týždni by ju to omrzelo, a problém býva vždy v okruhu ľudí s ktorými sa stretávajú naše deti. U nás to bolo podobné, postupne sa všetci priatelia nejako presunuli ku nám domov, pravidelne sme sa rozprávali, hrávali sme si spolu spoločenské hry a doteraz máme krásne spomienky, syn má už 24 a sme za vodou veľmi dlho. Nepomohla nám žiadna poradňa, ale vzťah. Bola sranda, keď sme robili súťaž v pečení štrúdli, bolo ich 12 plechov, no zjesť ich stihli, ale práca na celú sobotu, vyhral ten, kto vytiahol najväčšie cesto. Skúste blízkosť aj s jej priateľmi, treba sa otvoriť a dôverovať, potom to ide, i keď mnohý mali rôzne spôsoby, dokonca sem tam sa niečo maličké stratilo, myslím si, že im to ostane do smrti ako maličký suvenír, teda veľké veci je dobré si kryť, ale to platí aj v bežnom a normálnom živote. Držím palce, určite to zvládnete, už to, že chcete je najväčší úspech.
Moja dcéra urobila to isté, zaracha, koniec vreckovému, brigáda, platí nájomné a to, že býva u nás doma (a to mál len 17) , zákaz stretávania sa po 19tej hodine, povedal som to učiteľke a jej spolužiakom, že ak sa dozivem, že ju niekto ponúkal, tak to vyriešime cez políciu, chodí zisťujem ešte, ako robiť pravidelne testy, ak zistím, že nie je čistá, budeme hľadať odborníka - nejakú liečebňu, ale dostala prvú a poslednú šancu, žiadna tolerancia v momente, ako dosiahne 26 rokov, tak nech si robí čo chce, dovtedy ak chce odomňa peniaze na štúdium a bývať, musí fungovať s mojimi pravidlámi. Nehanbite sa za to, porozprávajte sa na rovinu s rodičmi jej spolužiakov, s učiteľkami - najhoršie je, keď sa to skrýva a rodičia sa hanbia, potom sa celý problém ututle. A hlavne netreba deti biť, radšej nech si nesú zodpovednosť a zlé svedomie a tú hanbu, ale nech si to vyžeru poriadne. Ja som v živote nebol úplne neviniatko, rodičia boli na mňa mäkkí a spôsobilo mi to toľko problémov, no mal som viac štastia ako rozumu a veľa vecí sa mi prepieklo, ktoré sa už dnes neprehliadajú tak ľahko.