Dobrý deň. Mám taký problém. Asi pol roka dozadu sa mi stala taká vec. Plačem vtedy, keď chcem plakať, nie vtedy keby som mala plakať. Keď sa stane niečo môjmu blízkemu, nič necítim. Napr keď je niekto z rodiny v nemocnici a je to dosť vážne. Ostatní členovia rodiny si robia veľké starosti, nespia, pomaly nejedia. Keď niekto umrie všetci plačú - ja nie. Niežeby mi to bolo jedno, ale jednoducho nemôžem nič robiť. Necítim ľútosť. Necítim lásku ktorú mi rodina a priatelia dávajú. Necítim sa zle, keď ma niekto uráža alebo potrestá neprávom. Keď mi niekto niečo prikáže, kašlem na to a nezaujíma ma, či budem mať problémy. Pred polrokom by som sa bála prísť domov o 10 minút neskôr. Teraz si chodím domov ako chcem a keď ma rodičia potrestajú nerobím si z toho nič. Je mi to jedno. Aj keď nechcem, aby mi to bolo jedno. Bola som z tých ľudí, ktorí neznesú pohľad na krv a radšej zomrú, akoby mali trpieť v bolestiach. Ale v poslednom čase mi bolesť nevadí, dokonca ma niekedy aj upokojuje. Poraďte mi prosím čo mi je.