Pani Madajová hovorí o nedostatočnej komunikácii medzi lekárom prvého kontaktu a pacientom, ale situácia je taká, že lekári všeobecne sú neochotní komunikovať s pacientami, resp. s pacientskymi občianskymi združeniami, ktoré sa snažia zlepšiť komunikáciu medzi lekármi a pacientami. Všade vo svete (vyspelých krajinách) sú pacientske občianske združenia uznávaným partnerom lekára práve preto, že na veľké množstvo otázok pacientov dokážu odpovedať a lekár nie je zaťažovaný množstvom donekonečna sa opakujúcich otázok pacientov.
Zvyšovanie informovanosti pacientov je síce deklarované a lekári sa hrdo k tomu hlásia, avšak ak už ide o konkrétne kroky, ich ochota končí pri otáázke “Čo za to ?” Pokiaľ naši lekári budú chcieť zo všetkého vytĺcť len peniaze a na ich honore a dobrom mene im bude záležať menej, dovtedy komunikácia medzi pacientom a lekárom nebude na slušnej úrovni a naďalej budú pretrvávať nezhody medzi nimi. Určitým riešením by bolo, aby SACCME do svojho zoznamu zaradila aj prideľovanie kreditov za spoluprácu s pacientskymi občianskymi združeniami, podobne ako to je v Poľsku. Škoda, že lekári a ich profesné organizácie sú zahľadení len a len do seba a pacienta vnímajú len sekundárne. Už dávno medzi lekármi neplatí, že pacient je na prvom mieste ich záujmu. Musia naháňať kredity, vypisovať nožstvo nezmyselných hlásení a potvrdení, takže ich psychická pohoda je ta-tam, takže mnohokrát už na pacientové otázky nemajú ani chuť ani vôľu. Nad tým by sa mali zamyslieť všetci tí, ktorí nie sú ochpotní akceptovať IT technológie v zdravotníckej administratíve - tam je cesta k pracovnej pohode lekára a možno aj k spolupráci s pacientom.