Dobrý večer, nedávno som sa vrátila z nemocnice v Martine a bola som zhrozená. Nedá mi o tom nenapísať. Na príjmovom oddelení to je katastrofa, pracuje tu jedna “fakt milá” arogantná lekárka, ktorá každého vybavuje asi 45 minút, veď ona sa nikam neponáhľa (a pacienta treba poriadne vyšetriť, ale na môjho syna sa sotva pozrela). Čo ju po tom, že deti a často aj ich rodičia sú už v čakárni blízko kolapsu. Dá Vám vedieť, že práve dnes nemá svoj deň. Kaď sa už dostanete na detské oddelenie na opačnom konci nemocnice, v úplne inom pavilóne, musíte veľmi dlho čakať v akejsi herni, lebo náhodou pre Vás nemajú voľnú posteľ (snáď niekoho do večera prepustia). Potom si spomenú, že nemáte predanasteziologické vyšetrenie a musíte sa zasa vrátiť na opačný koniec nemocnice, do budovy príjmovej ambulancie, len do iných dverí. To ako vyzerá nemocnica, že pri pohľade z balkóna (na ktorý som sa bála aj vstúpiť, že sa so mnou zrút)si pripadáte ako v Rumunsku v minulom storočí. A zariadenie na izbách - asi z 19. storočia. Sprcha pre matky vraj nefunguje, len je na nej na lístku s výkričníkom napísané, že sa opravuje a Vy sa musíte sprchovať na inom oddelení. Zdravotná sestra, ktorej som sa pýtala na možnosť priplatenia za nadštandardnú izbu ani nevedela, čo od nej chcem. Mimochodom, za tie 2 dni, čo som tu bolasa naizbe nič neumývalo (ani podlahy!)
Skutočne som odtiaľto odchádzala s radosťou, že opustím brány tejto schátranej nemocnice a v budúcnosti sa jej vyhnem veľkým oblúkom. Ela