Je mi ťažko


(Eva Horosova) #1

Prajem pekny den,
už som z toho všetkeho smutna a bezradna. Chcem sa spytat, či to je v povahe alebo už nejaka duševna porucha. Mam problemy s dcerou, ktora ma 27r. ale už nie len ja, ale cela naša rodina. Dcerina starka, tety 2, (moje sestry) , ktore boli jej ako kamaratky, moja staršia 34 r. dcera. Najprv sa takto spravala iba ku mne, teraz už ku každemu. Je naladova, nervozna, odmietava, povyšenecka. Všetci ju mame radi, sme sudržna rodina, ale už ju nenavštevuju všetci tito vyššie uvedeny členovia rodiny. s každym sa chyti, a jej odpoved na to, že už ku nej viac nepojdu na navštevu, je asi to tak ma byt, možno to tak bude lepšie. Vobec ju nezaujimaju pocity druhych. So mnou ak s matkou sa 3 mesiace nerozpravala. Zmierili sme sa s plačom, že je rada že to je všetko v poriadku, po 2 mesiacoch ma opet iba napada, hocičo poviem, je nervozna. druhych nazory neakceptuje. My všetci sme ohladuplny, jej naladam. Niekedy, možno 1 den je uplne v pohode, potom z ničoho nič je nervozna. Ked som sa jej opytala či ju niečo trapi, odpovedala -a malo by? nejde to s nou. Velmi ma to trapi, pretože ma 2 mesačne krasne babetko. Občas sme jej niečo chceli poradit, neprijima rady. že my ju mame za blazna. napr. s babetkom bola vonku, fukal vietor a som jej povedala nech jej da čiapočku, ved ma len 3 tyzdne dietatko. jej odpoved bola, že ty by si mi prikazala čiapku malej aj keby bolo vonku 40 stupnov. a podobne vyroky sa jej rodia v hlave. Mam strach o nu, lubim ju, ale nakoniec sa ja zblaznim. Neda sa s nou. ja už neviem. z ničoho nič mi už tyzden nezavolala. popritom si volame aj 3 krat denne. Ked ju necham, nevolam, mi vyčita, že kašlem na nu. už neviem ako dalej


(ant) #2

Moj syn to so mnou robil, keď bol mladši. Nevedela som že ho to až tak zobralo. Lekarka neodporučala vrcholovy šport futbal. Stale bol chory. Priklad:čiapku som mu dala, išiel s kamošom a z okna pozeram čiapku dal kamošovy na hlavu a vonku zima vietor. Dodnes sme si vzdialeny a pritom žijeme spolu. Čim viac som plakala, tym to bolo horšie. Nepomohlo dohovaranie, krik, plač. Vzdala som sa.


(ewina) #3

Ona zase bola velmi milučka, až v tej 20 sa začala menit. Ja to nechapem, každy mi hovori, aby som ju nechala, že ja sa utrapim. bolí to.


(ant) #4

Hormony robia svoje aj keby ste jej modre z neba zniesla, momentalne vas nepočuvne. Musi si niečim prejsť ona sama. Nechajte ju, možno raz sama pride za vami.


(Elza) #5

Nedocitala som sa či je vasa dcera slobodna alebo vydata, kedze ma male dieta. Zije sama s dvojmesacnym babätkom? Vyzera to skor na psychicku alebo osobnostnu poruchu. Treba to riesit, navstivit ju ako sa stara o dieta a zariadit jej odborne vysetrenie.


(ewina) #6

Dakujem, ano ma priatela, žiju spolu odkedy otehotnela. Ja som chcela ist ku nim, ale prave včera večer mi pisala na fb, že:čo mam urobit aby si pochopila a konečne sa prestala do mna starat. Ja som myslela v tom momente že spadnem zo stoličky. nikdy sme nemali spolu problemy, žili sme spolu do jej 27r. preberali sme to s mojou sestrou, ktora tiež je z toho paf, nechape. Možno bude potrebovat naozaj odbornu pomoc. Zda sa mi, že sa to dokonca stupnuje. Ale ako možem ist ku nim, ked ma odmieta. Jej priatel mi povedal, že on len rešpektuje jej volu, prianie, nemože nič.


(Viera) #7

Mám podobný problém. Moja dcéra je vydatá, bezdetná. Zmenila sa po tom, čo sa narodilo dieťa druhej dcére a zároveň začala stavať dom. Ako rodičia sme jej s dieťaťom aj domom veľmi pomáhali a financovali. Tá prvá nám to vyčítala, že jej sestre príliš pomáhame. Povedali sme, že budeme aj jej, keď to bude potrebovať. A ona, že vraj nás nebude zneužívať, ako jej sestra. Zmenil sa vsťah aj medzi sestrami a švagrami, dokonca ignorovla aj sestrino dieťa. Trocha sa to uvoľňuje, ale nie je to ešte OK. Na vnúča sme sa veľmi tešili, aj ona, kým nebolo na svete. Sama vlastné dieťa odkladá na neskôr. Tiež taká nikdy nebola.


(Elza) #8

Dobre by bolo zistit aky vztah tam medzi nimi je, nie su manzelia, dieta je jeho vsak? Tiez by bolo dobre zajst sa tam pozrit ci je o dieta dobre postarane, ci ma vyhovujuce podmienky pre zdravy vyvoj. Jej zmena povahy niecomu nasvedcuje, clovek ktory byval v slusnej rodine sa nedokaze len tak zmenit. Moze to byt je chorobou alebo vplyvom okolia, ci uz toho priatela alebo svoje zohraje aj casty pobyt na nete. Moze sa uzatvarat len do virtualneho sveta a nevnima skutocnost. Ale skor by som napisala ze to mze byt zaciatok nejakej poruchy ako som uz pisala. Ak by sa to zhorsovalo, treba si podiskutovat s jej detskou lekarkou, iste chodi do poradne. Ak sa vy k nej nedostanete, skuste to cez lekarku a nech tam zajde sestricka pozriet (neohlasene) ci je vsetko v poriadku, ci je domacnost cista, ci dieta ma dostojne podmienky. Dalej sa uvidi, nebudem predbiehat. Potom napiste ewina.


(Elza) #9

Viera,
tu by som skor vnimala problem spoluzitia v rodine. Iste ju trapi najviac to ze nema dieta, zistite dovod preco to odklada. Pravda moze byt aj taka, ze dieta sa im nedari mat a ze sestre ani nezavidi pomoc od vas, ale skor to ze sa jej a teda vasmu vnucatu venujete viacej a ona sa moze citit odstrcena. Pohovorte si s nou.


(Viera) #10

Ďakujem za reakciu.
Bezdetná dcéra dieťa odkladá zámerne, lebo robí kariéru. Majú dohodu s manželom, kedy sa začnú na dieťati pracovať. K sviatkom nám dáva drahé dary a porovnáva to s darmi svojej sestry. Tá nemá financií nazvyš, lebo je na MD a stavajú dom. Povedala som jej, že najväčším darom pre nás bude, ak nám dá vnúča. Povie, že už mi to povedala, kedy to bude a viac to nerozvíja.