Prosím vás o zhodnotenie psychického stavu otca mojej priateľky. Má 63 rokov, celý život bol paranoidný (napr. sused ŠTBák ho údajne odpočúval cez stenu) , nadmerne upodozrievavý, ťažký psychický tyran, ale len voči svojej rodine. Jeho žena a dve dcéry boli kvôli jeho správaniu sa počas svojho života niekoľkokrát hospitalizované na viacerých psychiatrických oddeleniach.
Čo som si na ňom všimol čudné, bolo to, ako reagoval na niektoré neočakávané situácie. Musím uviesť pár konkrétnych príkladov:
1. Nelogické domýšľanie: Viackrát sa nám stalo na spoločnom výlete, že uvidel nad horizontom mrak neobvyklého tvaru a jeho reakcia bola že je to tornádo, a že by sme sa mali ísť rýchlo skryť. Snažil som sa mu to vyhovoriť logickými argumentami, napr. že prečo sa teda “lievik tornáda” nehýbe, ale vždy si to zdôvodnil, samozrejme nelogicky, často aj s pomocou klamstiev.
2. Klamstvá: Má silnú potrebu byť najzaujímavejším členom spoločnosti a teda jej stredobodom. Neváha pre to použiť ani klamstvá najväčšieho kalibru, aj keď rodina ho upozorní, že nehovorí pravdu, či že to bolo úplne inak, ešte viac sa snaží všetkým dokázať, že má pravdu. Používa k tomu svoj status v spoločnosti váženého človeka, manažéra ktorý má pod sebou desiatky ľudí a ktorý vo voľnom čase pomáha ľuďom. Ženy v jeho rodine zrejme berie okolie nie až tak vážne ako jeho, práve pre ich minulé hospitalizácie na psychiatrii. Ako príklad nedávneho klamstva uvediem, že keď staval dom, spadlo vedľa neho lietadlo.
3. Odpovede za každú cenu: Nevie si priznať, že niečo nevie, neovláda. Keď sa ho ktokoľvek opýta na niečo, čo nevie, nikdy nepovie, že nevie. Zakaždým si vypočujeme znôšku nezmyslov a táranín, na ktoré keď niekto zareaguje, že to tak nemôže byť, tak sa odmlčí.
4. Odpovede od veci: Ak sa ho niekto opýta na nejakú konkrétnu vec, niekedy dostane odpoveď, ktorá sa témy netýka, prípadne sa jej týka iba okrajovo. Toto vyznieva veľmi čudne, lebo dotyčný musí svoju otázku opakovať niekoľkokrát, aby dostal odpoveď, a aj tak si nie je istý, či dostal odpoveď pravdivú.
5. Odkladanie a stráženie si predmetov: Má zopár predmetov v domácnosti, ktoré si stráži viac, než iné. Tieto si odkladá na rôzne “tajné” miesta, ktoré potom zabudne. Vtedy príde k tomu členovi domácnosti, ktorý mal kedykoľvek v minulosti danú vec požičanú, a pýta ju od neho. Samozrejme, nič nedostane, lebo ju má on, len si nespomenie, kde. Výsledkom je konflikt, lebo dokáže vŕtať dovtedy, kým sa naňho dotyčná neoborí a v nervoch naňho kričí.
Viem, že veci ktoré som spomínal, môžu byť súčasťou jeho povahy, lenže trvajú tak dlho, a zosilňujú sa a preto nás napadlo, či už dávnejšie nie sú súčasťou jednej či viacerých diagnóz? Najistejšie by bolo zájsť s ním za psychológom, lenže on by to bral ako koniec sveta, pohanu a hanbu na 100 rokov, veď on je podľa seba vždy na 100percent zdravý a duševne vyrovnaný (keďže sa vyzúri na najbližších). Preto táto možnosť nepripadá do úvahy. Staršia dcéra mu to skúšala navrhnúť, skúšala to aj cez mamu, aby ho prehovorila, ale výsledok bol ten, že bol na nich niekoľko mesiacov nevrlý a ledva s nimi komunikoval.
Je toto psychiatrická diagnóza?
Ono to na prvý pohľad vyzerá, že niečo nie je v poriadku, ale pokiaľ niekoho alebo seba svojim správaním neohrozuje, tak máte smolu, musí chcieť sám, čo môžete ešte ako rodina spraviť je navštíviť odborníka vy a to hlavne nejakého s praxou, ktorý vie, o čom hovorí a ukázať mu na papieri tieto príznaky a pozorovania, ak je skúsený, mal by odhadnúť, čo je to za diagnóza a vysvetliť najlepší postup, resp. varovať alebo ukľudniť, to je vec názoru. Možná by Vám vedel nejaký psychológ odporučiť knihu, ktorú by ste mu dali prečítať, aby sa vyhol on návšteve odborníka. Podľa mňa je najlepšie jednoduché riešenie, sedliacke, keď tára, tak mu povedať, aby bol ticho, lebo nechcete počúvať výmysly a komunikovať na rovinu aj za cenu nepriateľstva.
Ďakujem za odpoveď, čo píšeš, je rozumné, navrhnem to priateľke, nech to zariadi. Čo sa týka toho, či niekoho ohrozuje, ohrozuje blízku rodinu svojím myslením, ktoré má až nepochopiteľne posunuté hranice. Napríklad: nedôverčivosť voči blízkej rodine spojená s extrémnou dôverčivosťou voči cudzím ľuďom. Keby nebolo jeho ženy, už by bol na ulici kvôli tomu, ako dôverčivo jednal s cudzími ľuďmi a firmami pri kúpe pozemku, stavbe domu a predaji rodičovského domu. Keby sa jeho žena z neho zas psychicky zrútila a musela by pobudnúť pár týždňov (alebo skôr mesiacov) na psychiatrii, a on by vybavoval veci okolo predaja rodičovského domu a stavby svojho domu, bol by schopný o tieto prísť, čiže naletieť podvodníkom napriek varovaniu svojich dcér!