Aby mohlo byť usmrtené potratom jedno geneticky odlišné dieťa so súhlasom matky, musí zomrieť päť zdravých detí proti vôli ich matiek! Pritom každá z matiek podpisuje „informovaný súhlas“ s vysoko rizikovým invazívnym vyšetrením – amniocentézou. Žiadna z nich si pritom nepraje, aby sa vyšetrenie skončilo potratom. Pokiaľ sú si vôbec vedomé, že zvyšujú riziko potratenia svojho dieťatka o jedno percento, spoliehajú sa na to, že pravdepodobnosť je veľmi nízka, že im sa to nestane. Takáto hrozná ruleta sa u nás hrá podľa rovnakých legislatívnych pravidiel od roku 1986 do 4. júna tohto roku. Odvtedy sa situácia ešte zhoršila. Umelý potrat je možné uskutočniť u geneticky postihnutých detí už nielen do 24. týždňa tehotenstva, ale až do pôrodu! Geneticky postihnuté deti sú takto diskriminované nielen v porovnaní so všetkými narodenými deťmi na základe veku a miesta pobytu, ale aj oproti ich zdravším rovesníkom. Len na základe ich postihnutia!
Jeden chcený potrat pýta päť nechcených!
Toto je pokus o vyvolanie nejakej diskusie, ale o ničom.
Jarmila napísala:
“Jarmila, 02.07.2008 - 19:47
Reagovať na tento príspevok
Zabudas, ze amniocenteza je vylucne zalozena na suhlase buducej matky. Pokial si praje donosit i poskodene dieta, nie je predsa v silach nikoho ju k amniocenteze prinutit.”
Nezabúdam! Napísal som predsa v úvodnom príspevku hneď na začiatku:
“Pritom každá z matiek podpisuje „informovaný súhlas“ s vysoko rizikovým invazívnym vyšetrením – amniocentézou.”
V roku 2005 súhlasilo s týmto vyšetrením na Slovensku 2700 matiek. Ide o to, že z nich približne 5x viac NEDOBROVOĽNE POTRATILO dieťatko následkom vyšetrenia (napr. keď im vytieklo väčšie množstvo plodovej vody, ale aj z iných dôvodov) oproti tým, ktoré išli na umelý potrat dobrovoľne preto, že vyšetrenie bolo pozitívne.
Karol, hrozi ti potrat?
Nie je to diskusia o ničom, aj mojej manželke to ponúkli pred 10 a pol rokom, keď otehotnela ako 38 ročná, preto aby sme zistili, či bude dieťa v poriadku. My sme s tým nesúhlasili a dnes máme 10 ročného syna, fešáka, ktorý je zdravý a je miláčik rodiny. Ani na sekundu sme o tom neuvažovali, aby sme riskovali, že mu môžeme ublížiť.
Ale mohlo to byť aj inakšie, dieťatko sa mohlo narodiť napríklad s Apertovým syndrómom a vy by ste do jedného roka mohli s dieťatkom absolvovať desať operácii mozgu, dieťatko by sa nevyvíjalo tak, ako normálne dieťa, a podobne, čo potom? Teraz by vaša žena mala 48 rokov, vaše dieťa desať a nosila by dieťatko na rukách, vážiac 30kg, o desať rokov by vaša žena mala 58 a dieťatko by nosila na rukách vážiac 88, čo potom? Spoločnosť by vynaložila na vaše dieťa len finančné prostriedky, ale to by vám na prežitie nestačilo, žili by ste úboho, vy by ste časom zostárli a dieťa by ste nevládali ošetrovať, tak by ste ho dali do ústavu, a to je len možnosť, budte rád, že vám sa to nestalo, že máte zdravé dieťa, ale čo tí ostatný?Čo to šťastie nemali.
Karol, verím len v jedno, že ste človek presne podľa vzoru KDH, budeme hovoriť o práve dieťatka na narodenie, ale nebudeme pre ne nič robiť, prečo nebojujete proti zákonom, ktoré utláčajú psychicky a ekonomicky ženy, ktoré nechal manžel? Lebo to pre vás nie sú tie pravé svätice? O čo je horšie na tom žena vdova od ženy, ktorá je rozvedená? o tom stále počúvam, rozvedená dostáva sirotské, tá rozvedená často nič, tú rozvedenú podporujete,dávate jej metále, do tej rozvedenej často len pľujete, nestarajte sa do toho, pokiaľ nemáte maternicu, zmente zákon, aby právo pre deti žiť zdravo, aby financie platil štát a ten ich vymáhal od otca, aby to bola aspoň suma, ako dostávajú zo štátu vdovy za naše spoločné dane, ale nie, to sa vám nechce, radšej budete na všetkých stránkach vypisovať a trepať o niečom, čomu nikdy neporozumiete, majte maternicu a potom budete pre mňa partner na rozhovor, alebo ak budete meniť zákony.
Je to ,úžasný pocit´´ pozerať sa na vážne poškodené deti uložené v ústave. Nie je umenie porodiť, ale dať dieťaťu budúcnosť. Čo je to za život, byť celý život na trubičkách, hadičkách, ležať, lebo som celý ochrnutý, nedokážem ani sedieť, bez cudzej starostilovosti by som neprežil ani hodinu. To je život? Veď štát sa nestará ani o zdravé deti poriadne a čo tak poškodené. Zas niaká chorá diskusia. Kde je starostlivosť o matku a dieťa, príspevky - normálne a nie vysmievanie sa. Ked sa musí matka rozhodnúť, či má doplaťiť dieťaťu na injekciu 2000,- Sk a bude bez bolesti a horúčok, ale nebude mocť kúpiť mlieko, jogurty a veci podobné. Alebo sa bude dívať na svoje dieťa ako trpí, ale majú čo jesť. Materské príspepevky, prídavky, školstvo - tam diskutujte a potom skúste rozvíjať takéto fantasmagórie ohľadom nenarodených detí. Už Vás znásilnili? Fakt vám poviem, je to ,úžasné’’, keď sa snažíte zmyť zo seba tú všetku špinu, ktorú na vás zanechal ten, ked chcete zmyť aj ten pach, ktorý je aj vo Vašej mysli, drhnete sa, až máťe krvavé pľuzgiere. Prežijete a musíte ísť dalej. A tu bum, mešká to. Budete sa celý život pozerať na dieťa, ktoré sa takto počalo? Pojdete na potrat, ale čo si musí žena vo svojej duši vytrpieť, to asi málo kto vie. A potom, ked vidí ženy s kočárom a … Bolí to strašne, ale nemáte právo nútiť svoj názor, alebo rozhodovať za človeka, ktorý je svojprávny. Každý musí žiť so svojim rozhodnutím sám.
Súhlasím s babami, takto hovoriť môže len niekto, kto netuší, čo obnáša starať sa o postihnuté dieťa. Nechajte nám ženám právo rozhodnúť sa slobodne, ktorá čo podstúpi a s akými následkami, rodila som 2x a nebol potrebný zákrok, ale ak by mi ho odporučili, absolvovala by som ho, pretože necítim v sebe silu starať sa celý život o postihnuté dieťa, asi som horšia, čo už, ale treba myslieť aj na to, čo sa stane s dieťaťom, keď už nebude mať nikoho z rodiny, aby sa staral. Do ústavu? Fajn, jedna možnosť, vžite sa do kože aj takého človeka, alebo sa choďte pozrieť do ústavu na takých ľudí a prosím, prestaňte do nás tlačiť tieto KDHácke názory, život je omnoho zložitejší, než KDHácke pravidlá. To nie je len porodiť a myslieť si, že aký úžasný skutok som spravila, lebo som darovala život, tým to všetko len začína a deti vo všetkých podobách sú záväzkom na celý život.
Kazdy rozobera iba interupciu, ale preslapy lekarov a mediciny 21 storocia sa v tichosti toleruju. A toleruje sa v nasom zdravotnictve aj porusovanie prav pacienta. Ano po odbere plodovej vody moze zena potratit aj zdrave dieta. A o toto v tejto diskusii ide. Je to na zenach ci daju suhlas na odber plodovej vody, mozu to odmietnut aj ked su vo veku nad 35 rokov.
Každá budúca matka dáva svoj súhlas na základe informovanosti /preto informovaný súhlas/, ak jej niečo nie je jasné, alebo neporozumela informáciám, ktoré jej boli poskytnuté, môže sa opýtať. Určite nejde na vyšetrenie z dôvodu, že sa to tak musí, ale pre zdravie svojho budúceho potomka, ktorého určite nečká z dôvodu, že ho chce stratiť. Ale chce vedieť, či bude zdravé. Ak výsledky povedia opak a dieťa s nechá, je podľa mňa dosť odvážna. Oboje chce veľa síl a rozhodovania. A že dieťa s Dawnovým syndrómom môže prežiť kvalitný život? Ale za akú cenu /tým nemyslím finančnú hodnotu, aj keď dá sa hovoriť aj o ekonomickom hľadisku/. Píšete o pravdepodobnosti potratu následkom vyšetrenia. A čo pravdepodobnosť zdravia dieťaťa, ak sa matka nedá vyšetriť.
lulu píše:
“Určite nejde na vyšetrenie z dôvodu, že sa to tak musí, ale pre zdravie svojho budúceho potomka, ktorého určite nečká z dôvodu, že ho chce stratiť.”
Ono sa to tak hovorí, že sa na tejto injekčnej rulete zúčastní pre zdravie svojho dieťaťa. Ale je to nezmysel. Amniocentéza sa v 2. trimestri nikdy nerobí pre nejaké terapeutické postupy. Vždy sa robí len s cieľom: nerobiť po nej nič, ukľudniť matku, a vyinkasovať od poisťovne, tuším 20 tisíc korún. Alebo, v ojedinelých prípadoch usmrtiť to dieťatko. Odkedy sa lieči, konáme “pre zdravie svojho budúceho potomka” usmrcovaním?
lulu sa pýta:
“A čo pravdepodobnosť zdravia dieťaťa, ak sa matka nedá vyšetriť.”
Pravdepodobnosť postihnutia dieťaťa prírodou alebo lekárom je predsa oveľa vyššia, ako keď sa matka amniocenticky vyšetriť nedá!
Presnejšie, v našom modelovom prípade JE PÄŤNÁSOBNE VYŠŠIA! Ak pravda chápeme, že dieťa po potrate už zdravé nie je.
V prípade, že si matka vyšetriť plodovú vodu nedá, je pravdepodobnosť, že dieťa bude postihnuté alebo sa nedožije druhého trimestra 0,25%.
V prípade, že si matka vyšetriť plodovú vodu dá, je pravdepodobnosť, že dieťa bude postihnuté alebo sa nedožije druhého trimestra 0,25%.
Posledná veta v predošlom príspevku má znieť:
“V prípade, že si matka vyšetriť plodovú vodu dá, je pravdepodobnosť, že dieťa bude postihnuté alebo sa nedožije druhého trimestra 1,25%.”
Siedmi sudcovia ústavného súdu proti piatim vo svojom 7 rokov hľadanom náleze prišli na nápad, že veta „Každý má právo na život.“ v ústave platí pre „ľudský život“ len od 12. týždňa tehotenstva. Na konci tohto obdobia je údajne „vyvážený záujem“ matky na súkromie so záujmom ľudského plodu o prežitie. Slovo „vyvažovanie“ sa v Náleze Ústavného súdu SR zo 4. 12. 2007 spomína v tejto súvislosti presne 20 krát. Ako sú vyvážené záujmy v našom prípade? Na jednej strane stojí záujem jedinej matky usmrtiť svoje dieťa. A na strane druhej? Záujmy šiestich nenarodených detí a záujmy, túžby piatich matiek po vlastnom dieťati. Všetkych týchto 11 záujmov má byť zmarených? Odhliadnime od vyššie uvedených zjednodušení. Aj od toho, že deti, ktoré usmrcujeme sú už v značne pokročilom veku, v tom veku, v ktorom aj myslením propotratových ústavných sudcov záujem o život každého jedného z nich značne prekračuje záujem matky na svojom súkromí. Aj tak zisťujeme, že jedinému záujmu dávame prednosť proti 11 vážnejšími záujmom!
Mas uplnu pravdu, este by som chcela dodat svoj nazor na potraty ako take, ktore nie su dovodom genetickeho poskodenia nenarodeneho dietata, alebo znasilnenim, alebo inym zdravotnym dovodom. Je to rozhodnutie zeny! Ci bude alebo nebude tehotna. Ci absolvuje bolestivy porod, alebo nie. Ak nie je pripravena na materstvo, alebo sa aj chranila sa pred nechcenym otehotnenim ci uz HAK alebo inou, tehotenstvo je velky zasah do zenskeho organizmu! A co ma na tom najviac rozculuje, ze na tuto temu si chcu niektori muzi tak silou mocou presadit svoj nazor, ze je to diskriminacia nenarodeneho dietata. Odkial mate pravo vy rozhodovat o tele zeny? Zazil niekedy niektory z vas to, ze trebars 5 mesiacov od zaciatku tehotenstva zvracal, a bolo mu zle? Zazil niektory z vas porodne bolesti? Stahovanie maternice? Znizene libido po porode? Zdeformovanie prsnikov? Kazda zena sa ma rozhodnut, ci je na toto vsetko pripravena sama. A hocijake zakony proti potratom su jednoducho neludske!