Uplakaná žena dnes krátko po 13. hodine bezradne pobehovala po chodbách chirurgického pavilónu nitrianskej Fakultnej nemocnice. „V areáli nemocnice ma zrazilo auto. Vo svojom vozidle mám dvojročné dieťa a tu sa nemôžem dovolať pomoci,“ tvrdila
Pekne sa vyfarbili, ignorovanie pacientov im ide dobre 
Alebo tiež. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Každý si myslí, že je minimálne zemskou osou a lekár je ten, ktorý sa musí okolo neho krútiť. Správajte sa k svojim lekárom ako slušní a kultúrni ľudia, budú sa tak správať aj oni k vám. Skúste raz robiť dvadsaťštyrku na operačke či pôrodnom sále a potom sa posaďte do ambulancie, kde vás čaká takých osemdesiat ľudí, bez minúty spánku, často bez možnosti sa nielen najesť, ale aj vycikať. Skúste tú slasť za žobrácky groš. Potom môžete písať a vyplavovať svoje mozgové fekálie. Lenže na to, aby ste to pochopili je treba mať aspoň existenčné minimum inteligencie, ktorá veľkej väčšine z vás chýba. Až toto všetko pochopíte, budete mať právo publikovať svoje rozumčeky.
Za svoj pracovný režim môžu sami, povolania s 24 hodinovou pohotovosťou sú viaceré, veľa z nich menej platené, ako samotní lekári a ľudia ich vykonávajú. Ak sa lekárom zdá, že majú veľa práce, nech to ich zväzáci adresujú politikom a nech si neberú ako rukojemníkov obyčajných ľudí, ktorí sa na nich skladajú a za ktorých dane páni lekári vyštudovali a sú teraz platení. Ja odvádzam takmer 200 eur mesačne na odvody do zdravotnej poisťovne a keď raz za čas potrebujem pomoc lekára, tak som veľmi sklamaný. A správam sa slušne. Mama ležala na lôžkovom oddelení v bratislavskej fakultnej nemocnici a to bol taký hrozný zážirok pre ňu ako pacientku a nás ako občasné návštevy, že som si povedal, nezaslúžia si lekári našu úctu, sú rozmaznaní a zhýčkaní. A žiadna česť výnimkám, správali sa ako prasce prístupom, sestry neboli ochotné odpovedať na základné organizačné otázky a predpokladali, že pacient presne vie, čo si oni myslia a čo bude mať k dispozícii a čo nie (mydlo, toaletný papier a pod. ). Sestry si zvykli kričať aj po návštevách, nie len po pacientoch, keď sme ich uzemnili a poučili ako sa majú správať, tak sa potom oduli a už sa s nami nebavili, keď sme to povedali ich vedúcemu lekárovi, tak sa len usmial a nepovedal nič. Vyšetrujúci lekár mame odmietol vysvetliť, čo znamená jej zdravotný stav, že ona tomu neporozumie, našťastie máme v rodine lekára, ktorý pracuje v rovnakej oblasti a dal nám tú jej správu prekonzultovať jeho kolegom, ktorí bez problémov vysvetlili mame problém a pochopila, že jej časť stavca príliš tlačí na miechu. Sestry sa sťažovali na prácu, ktorú vykonávajú. Ja som nevidel, že by niečo robili, akurát si tam slečna pilníkovala nechty a sedela pri televízore, čakala, kedy ju nejaký pacient zasa bude “otravovať”. Ja nečakám, že sa za tie platy pretrhnú, ale určite sa za dva týždne nebola ani raz opýtať mojej mamy, či niečo nepotrebuje. Veľa ľudí má prehnanú predstavu, že lekár je nejaký poloboh, ktorý môže všetko, automaticky sa mu nosia milodary v podobe úplatkov a to nehovorím o flaškách, čokoládach a podobných “samozrejmostiach”, ktoré sa v podstate ani nezapočítajú. Ja osobne robím v dvoch prácach, aby som uživil seba, rodinu aj hypotéku, popri tom sa snažím podnikať a zarobím do 1800 euro v hrubom a myslím si, že sa mám dobre a nesťažujem sa. V Bratislave lekár zarobí základom okolo 1000 eur a s príplatkami za pohotovosti (o ktoré sa niekedy bijú) bez problémov zarobí 1500 - 1800. Pripočítam úplatky a…
Co s tym maju chori ludia, ze musite makat 24 hod? Zalujte sa na zamestnavatela. Takisto hociktory iny remeselnik si nedovoli, znicit vyrobok alebo poskodit len preto, ze sa mu nepaci pracovny cas, platove ohodnotenie. Slusnost by mala byt na obidvoch stranach. Nebojte sa, my vasu situaciu chapeme, no to by ste aj vy museli chapat ludske potreby, nielen tie fekalne, mam na mysli empatiu a ta bohuzial v zdravotnictve a personalom chyba.