S priatelom chodime spolu uz skoro 3 roky, vzdy je svate ale to, co povie jeho mama, nikdy sa ma nezastane a niekedy sa ku mne sprava ako k malemu decku, strasne ziarli a vsetko mu vadi. Neviem sa ale aj tak od neho odputat. Poradte mi, co mam robit. Dik.
Moj priatel je mamickar!
Ahoj Ivet, vymenovala si minimálne 3 vážne dôvody na okamžité ukončenie vzťahu. V opačnom prípade máš 100% istotu zbabraného života.
Myslím, že toto vlákno je trochu offtopic, ale nedá mi nereagovať, keže sa jedná o mňa. Je to oveľa komplikovanejšie ako Ivetka píše. Sú v tom osobné veci nás oboch, ktoré by som tu nerád prezentoval a tak sa to tu vyriešiť nedá. Pomocť nám može buďto návšteva poradne alebo psychológ. Nie je to jednoduché vo vzťahu s dvoma blížencami, ktorí sú k sebe navyše silne citovo pripútaní.
Ja som len napisala svoj nazor, ako to vidis ty je tvoja vec.
Ahoj Ivet, najlepsie je takyto vztah ukoncit, ja som si prezila to iste, mozno nieco ovela horsie. Bolo to peklo. Priatelova mama nam zasahovala do vsetkeho, este aj nase spolocne byvanie sa zariadovalo podla nej, ja som nemohla ani ceknut a ked sa mi nieco nepodarilo oprat napr. hned bezal za mamickou, ci to neoperie, lebo ja to neviem, vo vsetkom bola ona najlepsia, kazdy den som ho cakala s vecerou, ktoru som jedla nakoniec sama, lebo chodil tajne jest k mame a bolo to este ovela horsie, chodila mi na tajne kontroly, ci mame upratane a ci ma priatel vsetko ulozene a ci som mu navarila ci ozehlila a ked som nieco povedala, mala som drzat hubu, bo jeho maminka je mu prednejsia a je zo mna vraj chora bo som jej ho vzala, tak som jej ho nechala a ja mam teraz skveleho partnera i ked mi to dlho trvalo, ale bolo to vyslobodenie.
Uf, tak ty to mas asi o sto krat horsie ako ja, mam odpor voci tomu, vzdy som mala a neviem si predstavit, ze by moj zivotny partner ma mal zhadzovat pred svojou matkou, je to otrasne.