Neviem sa ho vzdať


(jana) #1

Dobrý deň. Mám 40 rokov a som rozvedená. Rok a pol som žila s priateľom, ktorého som veľmi milovala a považovala som náš vzťah za ideálny až na to, že on nebol vyrovnaný so svojou minulosťou, lebo sa rozviedol hneď nato ako sme sa zoznámili a nie je ani majetkovo vysporiadaný. Mal výčitky svedomia voči svojim dospelým deťom, že im skomplikoval život a mal stále nostalgiu za minulosťou. Ja som bola pre neho niečo nové, iné, chcel začať nový život, ale to nezvládol. Odišiel odo mňa s tým, že on už chce byť sám. Ja som na tom psychicky dosť zle, mám ešte neplnoleté deti, všetko je na mne. Veľmi mi chýba sex s ním, občas sme sa ešte stretli, dúfala som, že si to rozmyslí. Ale stále tvrdí, že si musí vyriešiť minulosť / majetkové vysporiadanie / a že chce byť sám. Ja nie som typ, ktorý si ľahko hľadá partnera a už vôbec nie len na sex. Mala som v živote len jeho a exmanžela. Nechápem, čo sa s ním stalo. On je o desať rokov starší, bol do mňa zamilovaný, obdivoval ma, bol na mňa pyšný, lebo som pekná, príťažlivá, milá. To mu chýbalo na exmanželke. On je veľmi submisívny, poslúcha, čo mu exmanželka prikáže, zakáže. Teraz sa dohadujú ohľadom domu a ja som bola asi prekážka. Viem, mala by som na neho zabudnúť, ale tak veľmi mi chýba fyzický kontakt s ním. Nie je veľká pravdepodobnosť, že ešte nájdem niekoho, kto ma bude tak priťahovať. Nerozumiem mu, náš sex sa mu veľmi páčil, exmanželka nemala vraj zaujem o sex, aj preto do nej odišiel. Viem, že vzťah nie je len o sexe, ale naozaj sa s tým neviem zmieriť. Navrhla som mu, občasné stretnutia, on súhlasil i keď to podľa neho nie je dobrý nápad, lebo budem len trpieť. Neviem čo robiť, ako si od neho odvyknúť alebo či je nádej, že mu táto jeho kríza prejde a odžije si svoje obdobie slobody, ktoré potrebuje a ktoré ešte nezažil, vyrieši si svoju minulosť a budeme mocť mať znovu vzťah i keď asi bývať by už so mnou nechcel. Ja bývam v podnájme s dvomi deťmi a on má dom, kde žije s dcérou a manželka nesúhlasí, aby som tam bývala aj ja. On má rád svoj stereotyp, na aký bol zvyknutý v minulosti. On je veľmi uzavretý, akoby sa bál hlbších vzťahov, preto chce byť sám. Nie je pre mna vhodný ako životný partner, ale mám vôbec v mojej situácii ešte šancu mať normálny vzťah? Mám dve deti, žiaden majetok, nie som príliš sebavedomá i keď vyzerám dobre, som vzdelaná a dúfam, že aj inteligentná. Len som pritiahla nesprávnych partnerov. Manžel bol veľmi komplikovaná paranoidná povaha, komplikovaný rozvod. Verila som, že s priateľom už budem žiť v spokojnom vzťahu, ja som ho prvá oslovila, veľmi ma priťahovalo k nemu niečo, stále som do neho zamilovaná. Neviem sa z toho vymotať. Nemôžem sa sústrediť na prácu, na deti, vyskúšala som všetko na odpútanie sa, ale nejde to. Nechápem ako mohol všetko krásne len tak odložiť a ako mohol uprednostniť stereotyp a dom pred láskou, životom a vášňou. Exmanželka na neho vrieskala, nadávala mu, riadila ho, ja som bola milá, bola by som pre neho urobila všetko. Asi som mala byť prefíkaná a falošná, ale to nie je v mojej povahe. Bola som úprimná a otvorená a už to pre neho asi nie je zaujímavé.


(Anna) #2

Ahoj janka, ja tiež milujem svojho manžela tak že si neviem predstavit budúcnost bez neho a sex už vôbec nie. je užasný, sympatický, milý, dobrý a možno práve preto ho tak milujem a obdivujem. máme dospelého syna ktorý študuje. mna zasa trápi že je realista a nie je romantický a svoje city nedáva najavo i ked si myslím že ma miluje. nič neplánuje, má svoju prácu ktorú má rád, dobrých kolegov, nie je závislí na nikom je sebestačný. ja som zasa samá romantika a snilko. ja mám na starosti domacnost, chodím aj do práce a funguje to. čo sa týka tvojho vztahu, si donho velmi zalúbená a asi si bola k nemu aj velmi dobrá a uprimná a niektorí chlapi to nemajú velmi radi, myslím tým príliš starostlivost o nich. skús bez neho vydržat aspon chvílu, mal by si ta zaslúžit a nech trochu o teba bojuje a možno si uvedomí o čo prišiel a možno sa vráti k tebe späť. nesmieš na neho tlačit inak to bude mat opečný efekt. venuj sa detom, čítaj, relaxuj, sex je velmi dôležitý v živote ale dá sa to, a prajem ti ak ta miluje a bolo mu s tebou dobre aby sa vrátil a boli ste spolu štastný. potom odpíš. Anna.


(manželka) #3

Prečo sa tak vychvaľuješ, aká si? A o jeho manželke zase hovoríš samé negatíva. Ty ju poznáš? A žila si s nimi v spoločnej domácnosti? Si dosť stará na to, aby si vedela, ako kydajú manželia na svoje manželky pred milenkami, aby boli v ich očiach tí dobrí, nie neverníci. Ak by boli manželky také zlé, nežili by s nimi tí neverníci 20, 30 i viac rokov, ale by sa už dávno porozvádzali. Aj váš vsťah by po toľkých rokoch zovšednel. Ale ako píšeš, jemu asi zovšednej oveľa skôr. Myslím si, že skôr ako k tebe sa vráti k manželke a dcére. A to, že všetko schovávaš za lásku k nemu, tomu tiež neverím. Ak máš 40 rokov, si vzdelaná, predpokladám, že máš aj dobrú prácu. Aj so svojim ex ste nejaký majetok mali mať. Tak nechápem, ako môžeš byť nemajetná. Niečo tu nesedí. Ak je to tak, tak si myslím, že ti skôr chýbajú jeho peniaze, ako on a jeho sex. Lebo polovica z rod. domu by bol pekný balík. Treba ti zabezpečiť deti aj seba. Ak si táka, ako píšeš, muža s vysporiadanou minulosťou si nájdeš. Lebo také, ako ty, my manželky, nenávidíme, lebo nám kradnú manželov a otcov. Nemysli si, že ťa tu bude niekto ľutovať. Ak by si nebola naivná, tak tu ani nenapíšeš.


(maliarik) #4

Ahoj Janka.
Vôbec sa nečudujem že tužíš po šťastí, láske, možno aj po dobrom sexe. Každý chce mať život pekný, lepší atď. Vieš, vôbec neznamená že keď si pekná, tak si ľahko nájdeš partnera. Ja som mal niekedy veľký blok osloviť peknú ženu. Bol som absolútne bez sebadôvery. A pritom som bol často stredobodom spoločnosti ktorú som vedel aj náležite pobaviť. A to dokonca bez alkoholu. Skrátka, nenarodil som sa ako alfa samec. Teraz už tento problém nemám, cielene som s ním bojoval-a vyhral. Nemyslím si, že si prešibaná mrcha čo chce hmotné statky. Vykašli sa na neho, chlapov je na svete dosť, určite aj na Teba nejaký čaká! Áno, určite budeš mať aj nejaké nedostatky, pretože si tiež len ČLOVEK, aj ja ich mám, ale vydrž, pracuj na sebe a život Ťa odmení.


(Anna) #5

Waw, klobúk dolu pred tebou sklánam, Maliarik, ešte existujú aj džentlmeni! Dlho som nečítala niečo podobne, myslím tým Pekné slová a hlavne uprimné! Verím že máš dobré srdiečko. Anna.


(niki) #6

Ajja sa pripajam… Naozajeste existuju takito muzi? :slight_smile: Krasne napisane, maliarik:)


(jana) #7

Prešiel viac ako rok od doby, kedy som písala svoj prvý príspevok. Aj reakcie naň som si našla až dosť neskoro, lebo som ho aj tak písala v podstate preto, lebo som to potrebovala dať všetko von zo seba. Nie som žiadna zlatokopka, ktorá chce priateľov majetok. A že nič nemám? No, ja nechápem ako je možné, že niekto má. O úspory, ktoré som mala, ma pripravil môj exmanžel, ktorý viac nerobil ako robil a stále žije v naše spoločnej chalupe, z ktorej ma doteraz nevyplatil. Preto žijem s deťmi v podnájme z môjho platu učiteľky a konečne aj jeho alimentov, čo nám vyjde na základné potreby. Môj exmanžel je psychopat, ktorého tu nebudem opisovať, ale žiadna komunikácia a ani dohoda s ním nie je možná a som rada, že zatiaľ deti neuniesol a ja som nažive. S priateľom sme spolu ostali, nevrátil sa k manželke, vyplatil ju z domu a teraz spláca dosť veľkú pôžičku. Stretávame sa občas buď u nás alebo u neho, ale ja mám stále pocit, že som na vedľajšej koľaji a na všetko sama. On sa zaujíma hlavne o svoje dospelé deti a už aj vnučku, robí pre nich toľko čo ani ja pre svoje deti nie / a ani si nemyslím, že je dobré sa pre deti obetovať a všetko za nich zariaďovať / , tým pádom na mňa skoro vôbec nemá čas. A ak sme spolu alebo máme byť spolu a niektoré dieťa mu zavolá, že ho potrebuje, tak on hneď ide. Nevie im nikdy povedať nie, ani že máme byť spolu. Nemá so mnou žiadne plány, plánuje len so svojimi deťmi. Cítim sa hrozne. Povedala som mu o tom a on len že vie, že to mám ťažké. Ani neviem, prečo to píšem. Aj tak mi nikto nemôže poradiť. Chcem len normálneho partnera, ktorý mne aj mojim deťom pomôže vytvoriť pocit domova, aby deti videli, že aj ich mamu má niekto rád, že sa o nich niekto zaujíma, že sa môžu vracať domov, kde je veselo a príjemná atmosféra. Mne je veľmi ľúto, keď povie, že ide domov, keď si zveľaďuje dom, záhradku. On chce, aby raz dom ostal jeho deťom a aby sa tam teraz mohli vracať ako im to vyhovuje a preto tam s ním nemôžeme bývať. Mne by stačilo aj skromnejšie bývanie, ktoré by sme si spolu vytvárali a potom z toho mali radosť. Mňa tešia aj bežné veci, ktoré spolu zažívame, keď spolu varíme, ideme do prírody, na nákup, atď. Ale to je minimum, lebo on toto všetko zažíva so svojimi deťmi, ktoré ma tri a potom mu to už nechýba so mnou. Možno som naivná, ako napísala “manželka”, ale ja by som tiež chcela zažiť normálny vzťah a život pre seba i moje deti. Čo si ponesú do dospelosti? Už teraz neveria vo vzťahy, nechcú sa už k nikomu priblížiť, aby neboli viac sklamané, nemajú motiváciu do života prečo sa snažiť, napríklad v škole. Ich otec najprvr robil scény, chcel ich mať v striedavej starostlivosti, teraz o nich nejaví záujem. je to smutné. Cítim sa na všetko sama a viem, že keď nebudem v pohode ja, nebudú ani deti. Mám náročnú prácu / v škole / , ktorej sa venujem dlho do noci. Koľkokrát nevládzem už ani rozmýšľať, ani tvoriť. Najradšej by som niekam odišla, ale to asi tiež nie je riešenie.


(helenita) #8

veru klobúk dole!