Čo je to ISO 9001 v zdravotníctve? Čo to znamená pre pacienta? V súčasnosti sa vynárajú prvé dôsledky reformy zdravotníctva spôsobené ostrou diskusiou zameranou proti nutnosti zavádzať systém kvality v zdravotníckych zariadeniach (ZZ)
Veď uvedené kritéria by mali byť samozrejmosťou pre každého poskytovateľa.Samozrejme v nich by malo byť odzrkadlené aj vzdelanie personálu, školenia,doškolenia,vyjadrenia sa RUVZ k činnostiam, ktoré vyhodnocuje-je zarážajúce,že sú ambulancie ktoré majú mať potvrdené od RUZV, že ich sterilizátory, či autoklávy sú bezchybné,ale, žiaľ, niektorí lekári o tom ani nevedia, že majú za povinnosť toto RUVZ hlásiť.Samozrejme, chvál na svoju ambulanciu si dokážem zorganizovať koško chcem. Ale v konečnom dôsledku o činnosti zariadenia budú rozhodovať základné zdravotnícke zariadenia, nie firmy, ktorý budú vydávať certifikáty. A tie zavetrili svoju šancu!
Rád by som reagoval na tento komentár na článok, ktorý som uverejnil, aj vzhľadom na to, že som zvedavý na názory ostatných a preto ďakujem za prvý komentár.
Plne súhlasím s tým, že vykonávať tieto činnosti by malo byť samozrejmosťou, vedieť o nich a plánovať ich – bohužiaľ to tak nie je.
Samozrejmosťou by mala byť aj určitá počítačová vzdelanosť, ktorá sama o sebe uľahčuje prácu, nielen štatistikou, predpisovaním liekov a stanovením diagnózy, ale aj načerpaním nových poznatkov.
V dnešnej dobe sa doktori dostávajú do situácie, kedy sa od nich nevyžadujú len odborné znalosti, ale aj manažérske. Každý sa prispôsobuje trhu a podmienkam prežitia. ISO 9001 nie je norma o tom aby doktora chválila, ale na to aby činnosti, ktoré sú pre väčšinu z nás samozrejmosťou aj samozrejmosťou boli.
Je takisto pravda, že spoločnosti ktoré certifikujú, prípadne pripravujú PLÁN ZAVÁDZANIA KVALITY z tohto profitujú, preto je z našej strany chuť na diskusiu, či je toto riešením, prípadne kam by sa to malo uberať. Nie je umenie zobrať peniaze, vystaviť certifikát a tváriť sa že spoločnosť pracuje kvalitne. Umenie je spoločnosti poukázať na nástroje, ktoré sa dajú využívať – kvalita sa nerieši papierom na stene ale vzťahom k zákazníkovi(pacientovi). To čo mu viem ponúknuť a to čo by mu druhý ponúkal ťažšie.
Nie každé zlepšenie si vyžaduje finančné zabezpečenie a preto sú kroky ktoré sa dajú zrealizovať pre lepšiu spokojnosť pacientov bez finančných nákladov.
Ľudia sú náročný na detaily a neposudzujú v zariadení to podstatné pre doktorov – ich odbornosť, ale posudzujú to ako sa a nimi baví doktor, sestrička, aká je čakacia doba a podobne. ISO 9001 tak ako všetky normy a systémy, ktoré sa využívajú na riadenie a vyhodnocovanie slúžia len vtedy ak ich pochopíme a vieme využiť. V prvom rade si to musia byť vedomí samotný lekári a ich personál. Certifikácia podľa ISO 9001 nie je nutnosťou, nutnosťou je predložiť PLÁN ZAVÁDZANIA KVALITY pre Slovenskú lekársku spoločnosť.
Certifikácia podľa normy ISO 9001 je v zdravotníctve je dobrovoľnou záležitosťou.
Výhoda podobných serverov, že vedia rozprúdiť diskusiu o zdravotníctve – čo od neho kto očakáva a ako to dosiahnuť. Musím sa prihovoriť aj za zdravotné zariadenia, ktoré musia spínať rôzne kritéria a ktoré majú rôzne finančné problémy spôsobené zlým ohodnotením ich práce a činnosti.
Certifikácia podľa ISO 9001 nie je nutnosťou, nutnosťou je predložiť PLÁN ZAVÁDZANIA KVALITY pre Slovenskú lekársku spoločnosť.
Oprava
Nejedná sa o Slovenskú lekársku spoločnosť ale o Slovenskú lekársku komoru - rozdiel v týchto subjektoch je veľký a preto sa ospravedlňujem
Výborný článok. Pre drvivú väčšinu zdravotníckych zariadení je to neznáma oblasť. Svedčí o tom aj počet vydaných certifikátov (ja viem o 4)a slabá reakcia na tento článok. Na Slovensku je najsilnejšia motivácia - peniaze, ceny, platby, skrátka ekonomika. Pokiaľ zdravotné poisťovne nebudú pri hodnotení zdravotníckych zariadení (nielen nemocnice ale aj ambulancie, laboratóriá…) dávať z ukazovateľov váhu aspoň 40% na získaný certifikát kvality, ťažko sa ISO 9001 bude v zdravotníctve presadzovať. Pilotmi by mali byť štátne zdravotnícke zariadenia. Na základe certifikátu ISO by zdravotné poisťovne mali dohodovať aj cenu zdravotných výkonov. Bohužiaľ MZ SR, zdravotnícke zariadenia a zdravotné poisťovne sú obrazne povedané ešte pred “veľkým treskom”. Manažéri zdravotníckych zariadení a lekári ambulancií by už mohli pochopiť, že len takto sa môžu dostať do vyššieho “levelu”. Pritom vôbec nie je rozdiel medzi výrobou a medicínou, ani medzi počtom vykonávateľov riadenia kvality, rozdiel je iba v hlavách aktérov, rozhodnúť ísť alebo neísť do manažovania kvality alebo naďalej “spokojne” bez problémov “medicinovať”.
“Keď nie je problém, to je už problém”.