Problémom je, že sa dáva do priamej súvislosti vyššia spotreba liekov a poskytovanie bonusov za výdaj lieku. Zatiaľ táto hypotéze nebola spoľahlivo vyvrátená ani dokázaná ani jednou zo strán diskutujúcich.
V prípade liekov, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis, tento predpoklad je iba ťažko obhájiteľný, pretože liek bol indikovaný zdravotným stavom pacienta. V prípade voľnopredajného sortimentu takáto hrozba je pravdepodobná (je nebezpečné, ak pacienta lekárnik podvedome motivuje k vyššej spotrebe, lebo tamkto “relatívne viac” ušetrí na osobných výdavkoch za lieky, ale doplatí na to celá spoločnosť) a preto únosná zákonná regulácia je tu žiadúca a nutná.
Tretia rovina je etická, lekárne sa nemôžu správať ako keby robili “obyčajný” biznis. Aj v tejto oblasti by sa mali správať eticky: medzi sebou aj voči pacientom. Súťaženie lekární by malo zostať v zákonných a etických medziach, napríklad poskytovaním lepších služieb pacientom, zavádzaním nových inovatívnych foriem komunikácie s pacientmi (napr. aj poskytovaním rezervácie liekov na čas - pozri www.i-liek.sk), či doručovaním (opäť v medziach zákona) liekov chorým trebárs aj domov!