Miestna preprava je v návrhu zákona o pohrebníctve definovaná ako premiestnenie ľudských pozostatkov z miesta uloženia pred pochovaním na miesto na pochovania v rámci pohrebného obradu. Pre TASR to uviedla hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Lenka Šramková
Zákon vznikol na objednávku vybraných pohrebných služieb, ktoré medzi sebou nedokážu dodržiavať pravidlá hry a potrebujú za každú cenu získať ďalšie peniaze. Kde ich uchmatnúť? Cesta najľahšieho odporu je vniknúť až na cintoríny, vytlačiť z nich prevádzkovateľov a priživiť sa na obecnom, alebo súkromnom majetku. Zákon ignoruje súkromné cintoríny, ktoré prirodzene jestvujú. Sú to napríklad aj cintoríny v majetku cirkví, kde sa pochováva aj verejnosť, sú teda verejné, ale ich nezriadila obec. Zákon sa úzko zameriava na problémy Bratislavy a okolia a regionálne zvyklosti východného Slovenska zametá pod koberec. Zákon vôbec neráta s možnosťou, že cintoríny môže spravovať aj taká spoločnosť, ktorá podniká iba ako prevádzkovateľ pohrebiska a jej súčasné kompetencie oklieštili na výsmešné minimum. Taký prevádzkovateľ, pretože má ekonomiku postavenú na súčasných kompetenciách musí buď prepustiť zvyšných zamestnancov, alebo proti svojej vôli musí začať podnikať na trhu pohrebných služieb, čo je väčšia absurdita, akú si len možno predstaviť. A to je aj oficiálny názor tvorcov zákona a ich takzv. poradcov, ktorí sú práve majitelia pohrebných služieb. Úroveň tohoto zákona kopíruje aj úroveň vzdelania poradcov z radov hrobárov. Okrem množstva absurdných chýb a nevykonateľných činností zákon neuvažuje ani o súkromných krematóriách. Ešte, že európske súdne orgány tieto veci posúdia oveľa triezvejšie a náhrady na odškodnenie sú oveľa zaujímavejšie ako na Slovensku.
To čo sa deje je už pomaly absurdistan.A súhlasím s názorom,že je to zákon na objednávku.