Pacientka Jaroslava Cvešperová, ktorú vo štvrtok odmietli ošetriť v nemocnici na Antolskej ulici v Bratislave, podala podnet Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).
Dobrý den.
Volám sa Ingrid Sommer.31.3 2006 som dostala vysoké teploty a bolesti.Lekára som nevolala, pretože som mala pred tým deti choré, tak som si myslela, že to je nejaká chrípka.Dna 3.4 2006 v pondelok moje teploty neustúpili.Nemala som sa ako dostať do nemocnice.Moje teploty dosahovali 38,5 a doma som bola len zo svojim 13 r. synom, ktorý v tento den zostal so mnou doma.Mala som veľkú zimnicu a tak môj syn o 11.30 hod. zavolal pohotovosť.Na čísle 155 mu povedali,že pohotovosť je až od 18 hod., tak treba čakať.Moj syn zavolal na císlo 112, kde mu povedali aby ma dal k telefónu.Miesto toho aby niekoho ku mne poslali, pretože som sa cítila velmi zle, mi vynadali, že ako si dovolujem nechať telefonovať svojho syna,že ho vystavujem stresu a pod.Nemala som síl v tej chvíli tej dotyčnej osobe niečo povedať, ale považujem to za nehoráznu drzosť.Ešte mi povedali, že ku mne v tejto hodine nikto nepríde a že mám zavolať svojmu obvodnému lekárovi.Ja som nebola schopná v tých teplotách a bolestiach hovoriť.Triasla ma zima a mala som bolesti.Od zúfalstva som nevedela kam ísť a čo robiť a komu zavolať.Do večera čakať kým príde pohotovosť a prežiť noc opäť bez liekov som si nevedela predstaviť.Väčšinu času som sama s dvomi maloletými detmi a ked potrebujem pomoc, nepríde žiadna . Neviem či si to niekto dokáže predstaviť.Neskôr som si dala opäť paralen a s 38 v horúčkach som sadla do auta a išla za mojou obvodnou lekárkou.Kedže som jej telefonovala a ona mi povedala že výjazdy za pacietami nerobí, nemala som inú možnosť ako za ňou ísť sama a v takom stave.Dostala som silné antibiotiká a ležala v posteli dalšie 4 dni.
V týchto dňoch lekári štrajkujú a chcú vyššie platy.A za čo? Mám viac zlých skúseností s lekármi a je mi špatne ked si pomyslím, ako sa správajú ku svojim pacientom.Človek má niekedy pocit že ich otravujete.Hlavne ked sa jedná o pohotovosť.Mám šťastie, že som manželkou rakúskeho občana, ktorý mi vybavil zdravotnú kartu v Rakúsku.To znamená, že sa už nikdy nebudem musieť prosiť našim lekárom aby ma prišli vyšetriť ked mi bude zle, pretože pomoci sa tu na slovensku nedočkáte.Je mi lúto len nevinných ludí s ktorými zaobchádzaju podobne ako sa to stalo somnou.Platím si zdravotné poistenie podobne ako ostatní,bohužial z toho nemám vôbec nič.