Keby to bolo také jednoduché, svet by bol gombička.Jasne zadefinovateľný, predvídavý a logický. Našťastie taký nie je.
Poznám pár, kde on je fyzicky nepríťažlivý
( nepríťažlivá tvár, nafúknute brucho,…) a má ženu, ktorá ho obdivuje.
Je cieľavedomý, logicky uvažujúci, rozumný. Ťažko čitateľný, navonok chladný, bez emócií, typ vedátora-pragmatika.
Na prvý pohľad: suchá ratolesť.
A predsa jednu ženu zaujal.
Svojou osobnosťou, charizmou muža, ktorý vie čo chce, koná vždy logicky,rozumne. A to je tá jeho príťažlivosť, ktorá zarezonovala u jednej ženy. Takže to je príklad, kde 2-och spája “emócia” pragmatizmu, logickosti.
Pre väčšinu žien je to prototyp nepríťažlivého muža!
Bolo by zaujímavé, ako by sa vyvýjal vzťah medzi takýmto “nezáživnym” mužom a väčšinovou ženou, keby boli donútený byť dlhšie spolu a boli by na sebe zavislý(pustý ostrov)?
Objavila by žena ,časom , čaro osobnosti tohto muža, alebo by zostala neprebudená?
Ja si myslim, že by sa stalo to prvé.
On by ju “dostal” svojim intelektom, logickosťou, nápadmi, mentálnou kreativitou.Pomohol by im obom a našiel by riešenia, ako je možné dokázať prežiť aj v takejto situácii.
Kým “len feši”, by sa utápal v sebaľutovaní a v rovine zlého osudu. Možno.
Nedá sa to ,ale paušalizovať, je tam milion známych aj neznámych premenných.
Tak ako neexistuje presná definícia ničoho na tomto svete, neexistuje ani definícia čo je to láska.Lebo má mnoho podôb.
Ale všetci vieme(teda tí, ktorí ju aspoň raz zažili), že bez lasky je to tu o ničom!
Život bez lásky vyhovuje tým čo ju nikdy nezažili! Faktom ale asi je aj to, že mnohí ju asi ani nepotrebujú!
A nielen preto, že ju nikdy nezažili, proste chýbajú im “receptory lasky” tak im nechýba.