S “vernou kamoskou”-psoriazou zijem uz okolo sest rokov…objavila sa prvy krat v mojich 15tich rokoch,hned po tom, ako som prekonala najviac stresove obdobie mojho zivota…bola vsade…na nohach,na bruchu,na prsiach,na rukach a laktoch,vo vlasoch…uprimne,uplne vsade…mala som nou pokryte cele telo… Okolo roka som skusala vsetko a dokopy…pomohlo…nepomohlo…ked som sa konecne zacala tesit ze konecne odchadza,vratila sa spat…este v horsom prevedeni…brala som antibiotika,chodila som na injekcie,skusala som bio liecby…az raz,ked uz som stracala nadej…ocitla som sa v celkom prijemnej slanej vode pod solarnym ziarenim… Vsetci tam boli super,kazdy ma povzbudzoval,po kazdej terapii mi pani doktorka davala vacsiu a vacsiu nadej,ze moj zivot bude opat plnohodnotny ako predtym…ze moje sny sa mozu stat realitou… Po mesiaci pravidelneho vymeskavania poldna v skole kvoli terapiam,na ktore som musela cestovat denne hodinu autobusom,mi moja nic netusiaca triedna profesorka oznamila ze som neklasifikovana z viacerych predmetov…no zvladla som…pretoze sa moje sebavedomie vracalo spat a moja pokozka taktiez… Uz nebolo dovodu sa v mojom zivote stresovat,uz som nemusela byt nestastna a obliekat si dlhy rukav v 30 stupnovych horucavach,uz som si nemusela viac prefarbovat moje tmavo-gastanove vlasy na blond,aby boli moje kusky koze v nich menej viditelne…zmizla…nadobro…
…ale nie na veky…mam ju opat…po piatich rokoch pokoja vdaka Tomese,prisla opat…a usadila sa na laktoch a kolenach…ale teraz je slabsia ako ja!!!
no ved pockaj,kamoska…jaaa sa ta raz zbavim
…ak sa na to pozerate z ineho uhlu pohladu…viete ze ludia si vas vazia pre to aky ste,a nie ako vyzerate…vase zdrave sebavedomie stupa pri kazdom pokroku…vazite si kazdy kusok svojho tela…a ste vdacni ludom,ktori vam dopomohli k uspechu,tak ako ja som nesmierne vdacna mojej pani doktorke a vsetkym,ktori ostali mojimi vernymi kamaratmi…cize aj jej - PSORIAZE