Vroku 2005 predstavil výsledky výskumu Thomas Burbacher . Prvýkrát vedecky skúmal rozdiel medzi anorganickou metylortuťou a organickou etylortuťou, ktorú obsahuje thiomersal. Mal zistiť, či sa etylortuť správa v organizme podobne ako metylortuť, prijímaná tráviacim traktom z potravín. Dovtedy sa to predpokladalo, preto sa za limitné hodnoty pre etylortuť prevzali hodnoty platné pre metylortuť. Bolo známe, že ortuť z vakcín sa relatívne rýchlo odbúra z krvi. To sa považovalo za dôkaz neškodnosti etylortuti. Burbacher na primátoch zistil, že injekčne vpichnutá etylortuť z thiomersalu sa skutočne rýchlejšie odbúrava z krvi: už po 8,5 dňoch nebola v krvi dokázateľná, zatiaľ čo metylortuť prijatá so stravou sa z krvi odbúrala až po 21,5 dňoch. No zatiaľ čo sa metylortuť prevažne z organizmu vylúčila, etylortuť sa v organizme opäť našla, a to v mozgu pokusných opíc…“ Burbacher skonštatoval, že „metylortuť … nie je použiteľným meradlom na zhodnotenie rizika z thiomersalu. Nutne potrebujeme spoľahlivé informácie o jeho neurotoxickom potenciáli, aby sme sa mohli vyjadrovať o efektoch očkovaných bábätiek. Tieto informácie sú rozhodujúce, ak chceme odpovedať na verejne vyjadrené obavy o bezpečnosti očkovacích látok.“
Citát z novej knihy. “Vakcína alebo Nedovoľ, aby mi ublížili”, ktorú pani poslankyňa Mušková prezentovala na tlačovke a novinárom bol k dispozícii aj tento citát a mnohé iné odborné argumenty, ktoré si redaktori “nevšimli”.