Nebolo rešpektované moje právo na ochranu dôstojnosti ako i právo na humánny, etický a dôstojný prístup zdravotníckých pracovníkov, ktoré každej osobe zaručuje §11 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov (zákon o zdravotnej starostlivosti a službach súvisiacich s poskytovanim zdrav. starostlivosti). V apríli 2008 som bola hospitalizovaná v súkromnej nemocnici v Bánovciach nad Bebravou na gyn-pôr. odd. Išlo o zákrok v celkovej anestéze. O priebehu zákroku a o liečbe som bola lekárkou oboznámená. No nebola som oboznámena o tom, že počas prípravy na zákrok budem tak hrubým a neľudským spôsobom ponížená. Chcem upozorniť na mne veľmi nepríjemný, až traumatizujúci postup pri príprave na zákrok, pri ktorom boli porušené moje práva. Zdravotná sestra, ktorá nemala menovku ma odviedla na zákrokovú miestnosť, tá je oddelená od chodby oddelenia dvoma dvermi, ktoré nezatvorila. Uložila ma na špeciálne lôžko kolena pripla popruhmi /určite si viete predstaviť tu nepríjemnú polohu/ pravú ruku zauzlila do nočnej košele, nastavila stropne svetlo, aby mi svietilo priamo medzi nohy, odišla a dvere nezatvorila. Ľavej ruke sa venovala sestra anesteziológa. Špeciálne lôžko je umiestnene hlavou k oknu a nohami k dverám. Ja som cely čas leziačky s roztiahnutými nohami čakala, že šla pre niečo, s čím mi zospodu prekryje moje odhalené pohlavné orgány. Nakoľko boli dvere pootvárané, cítila som sa hrozne, beznádejné, bezmocne a keď prišiel anesteziolog, povedala som, že odvolávam súhlas na zákrok: že ja tam nebudem takto vystavená, dvere pootvárané, ostatný personál sa pohyboval a ja pripútaná, odhalená a ponížená. Po mojom vyjadrení anesteziolog šiel zatvoriť dvere, ale intímne časti tela mi aj tak ničím neprekryli. Keď vošla do miestnosti lekarka, dvere za sebou zatvorila, po nej vošla sestra, ktorá ma tam nechala odhalenú a pripútanú a tá znovu za sebou dvere nezatvorila.
Urobila to až po napomenutí sestry anesteziológa, že pacientka si želá, aby sa dvere zatvárali. Keby som si to neželala, tak by boli schopní vykonať zákrok pri otvorených dverách a z chodby sa mohol hocikto pozerať. Začali s prípravou anestézy a až potom ma od toho poníženia oslobodili - zaspala som. Boli to nekonečne dlhé minúty toho najväčšieho fyzického a psychického poníženia, aké len žena môže v nemocnici zažiť. Bola som už na takých a podobných zákrokoch, no nie v BN, nakoľko som 4 x potratila, no vzdy bolo rešpektovanie súkromia a intimity pacientky samozrejmosťou. Keď som čakala na uspatie, bola som prekrytá a kľudnejšia. Ako sa môže brániť pacient pred zákrokom? Veď súhlas na zákrok podpisuje pri lekárovi na lekárskej izbe. Na operačnom stole je pacient/ka sám, je uviazaný - môžu ho odhaľovaním a vystavovaním takto ponižovať? Pacient/ka je sám, je nervózny/a a vystresovaný/a pred zákrokom, má obavy skritizovať personál. Nemá žiadnych svedkov, je to hrozný pocit bezmocnosti. Znamená to, že ak dám súhlas s operačným zákrokom, dávam súhlas aj na týranie - na vystavovanie a ponižovanie môjho tela? A kde je duša? Kto mi zaručí, že ak si to bude môj zdravotný stav vyžadovať, a budem musieť podstúpiť taký podobný zákrok, že budú so mnou a s mojim telom zaobchádzať slušne? Podľa mňa súhlas na zákrok (tj. informovaný súhlas na základe poučenia) neznamená, že je možne zo strany zdravotnických pracovnikov porušovat práva pacienta, súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, keď sa ocitnú sami v rukách zamestnancov a sú v podstate bezmocní.
Veď nikto nemá právo nikoho priviazať a odhaleného nechať bezmocne ležať pri plnom vedomí a nezatvoriť ani dvere, keď odchádza z miestnosti. Ani na gynekologickom oddelení nemôže dochádzať k takému potupeniu a poníženiu. Aj tam by mali mat úctu a dôstojnosť voči ľudskému telu. Neviem, ako dlho mi bude trvať, kým sa dokážem s tým ponížením vnútorné vysporiadať. Psychický stav pacientky pred anestéziou nikoho nezaujíma? Zdôrazňujem, že nešlo o žiadny akútny stav a zdravotná sestra mala dosť času a priestoru, aby mi zahalila pohlavné orgány a zatvorila za sebou dvere. Keď som sa prebudila po zákroku, tak sa mi anesteziológ prišiel ospravedlniť. Ohlásila som aj primára gyn. odd. a oboznámila ho, ako postupuje personál a čo sa odohralo počas prípravy na zákrok, už bol od kolegov informovaný a za celé oddelenie sa ospravedlnil. Chcela by som veriť tomu, že ich ospravedlnenie bolo úprimné a že dohliadnú nato, aby iné pacientky nemuseli zažiť to, čo ja, ale neverím im. Mám pocit, že im išlo iba o to, aby sa moje ústne podanie sťažnosti “zmiatlo zo stola”. Podala som aj písomnú sťažnosť na riaditeľstvo nemocnice a na Trenčianský samosprávny kraj, odbor zdravotníctva a humánnej farmácie. Na podnet mojej stažnosti bolo nemocnici doporučené preškolenie zamestnancov s konkrétnym zameraním /ETICKÝ KÓDEX ZDRAVOTNÍCKEHO PRACOVNÍKA, ktorý tvorí prílohu zákona 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a CHARTY PRÁV PACIENTOV/ a následne dodržiavanie uvedených právnych predpisov.
Rešpektovanie intimity a ľudskej dôstojnosti
Hrozný zážitok, Anička. Urobili ste dobre, že ste ich žalovali. Aj ja si myslím, že sa Vám ospravedlnili aby Vám zapchali ústa. Keby to boli ľudia aspoň so štipkou empatie, nenechávali by Vás ako vo výklade! Tiež nechápem prečo Vás museli priviazať. Dúfam, že sa tým preškolením trošku zamysleli nad svojim správaním. Prajem Ti, aby si sa z toho čo najskôr dostala, lebo toto zamáva aj s psychikou silnej osoby!
Dakujem za podporu, otvorenim diskusie v tomto fore na tak citlivu temu chcem povzbudit zeny, aby sa nedali! Aby si obhajovali svoje prava a dostojnost zeny. PS: Priviazali ma preto, lebo to robia vzdy pred podanim narkozy. Na chirurgii, ked lezi pacient a nohy ma spolu, tak kym ho uspia, je prikryty plachtou. Na gyn., ked zena lezi s roztiahnutymi nohami to nepovazuju za potrebne? A otazku otvorenych dveri radsej neriesim. Je tazke stravit to. Vdaka.
Držím Vám palce a želám pevné nervy v tomto boji, kde bohužiaľ pacient vždy ťahá za kratší koniec. Netreba sa nechať, to čo Vám urobili, na to ospravedlnenie nestačí (ešte k tomu pravdepodobne aj neúprimné ospravedlnenie, len na ututlanie, presne ako ste to napísala).
Určite nie ste jediná, keby sa tak ľudia chceli spojiť, aby ukázali lekárom, že oni nie sú len orgány, ale aj a to predovšetkým ľudské bytosti. Často sa človek stretáva s tým, že liečia len a len orgán a človek akoby sa dostal niekde za dvere. Preto je potrebné sa konečne ozvať, inak si to budeme musieť vybaviť tak, že im tie naše orgány budeme posielať poštou aby nám ich liečili, ved načo by sme tam boli my, ked oni nás nevidia, neliečia, takto sa aspoň ušetríme od stresov a psychických porúch.
Preskolit si ich mohla kludne ty sama, nakolko len tak z fleku citujes zakony a paragrafy.
A ty by si si tie zákony nepreštudovala?
Jan odpovedal za mna. Dakujem
Do Bánoviec n. B. by som si nešiel dať vybrať ani mandle. Myslím, že ste urobila nemocnici “výbornú reklamu”. Personál nemocnice nemusí poznať ani etický kódex zdravotníka, ale stačí normálny a prirodzený ľuský prístup k iným ľuďom. Nikdy nerob iným to, čo by si nechcel, aby robili tebe.
Ja ich v suvislosti so svojim zamestnanim prestudovane mam. A tiez o.i. aj vyhlášku MZ SR 306/2005, 364/2005, 366/2005, nariadenie vlády SR 742/2004, 322/2006. 
Nemocnica si robi reklamu sama, ale suhlasim s Vasim nazorom: Nikdy nerob inym to, co by si nechcel, aby robili tebe.
Dobrý deň! Budem stručný … prečo ste nereagovala hneď? Na čo bolo dobré toľko čakať? V prvom rade ste mala upozorniť sestričku, ktorá Vás tam pripravovala a dať si zavolať vrchnú sestru, alebo prímara oddelenia. Na našom oddelení sme všetci za, aby pacientka bola privezená na zákrokovňu až po prvostupňovom uspatí. Je to menej traumatizujúce pre pacientku, ale “ťažšie” pre personál. Pacientka je u nás na prvom mieste! Podajte žalobu - držím palce. MUDr.Milan Schneiner gynekológ-chirurg. Súkromná gyn. reprod. klinika, Wien.
“Pán doktor” robili ste niekedy v nemocnici na Slovensku? Veľmi ťažko je ten “socialistický” personál preškoliť. Takže bolo by dobré, keby ste nevystupovali proti lekárom. Majú to tu aj tak dosť ťažké, príďte a skúste.
Držím palce, pomôžete tým sebe, iným pacientom aj sestrám a lekárom. Pacienti sa nesmú báť sťažovať, inak sa to v našom zdravotníctve nezmení!
Odpovedam na otazku, preco som nereagovala hned. Zdravotna sestra, co ma ulozila a uviazala na zakrokove lozko odisla. Prvy moment som cakala, ze sla rychlo pre plachtu na prekrytie a ked sa vrati, tak zatvori aj dvere. Potom som na to upozornila sestru anesteziologa, ale ona ma vobec nebrala na vedomie. Nereagovala na to ani slovne, ako by bola hlucha a slepa, ako keby som tam ani ja nebola, ale iba moje telo. Dakujem za podporu.
Ahoj, držim ti palce, ja mam tiež na tu istu nemocnicu zle srdce, rodila som tam a už by som tam nechcela dat ani dieta.
Bezmocnosť aj aj v tom, že lekár vám oznámi, ako vás bude liečiť, ak vám liečba nevyhovuje pre vaše presvedčenie, tak sa na vás vykašle, proste ukončí liečbu, nechce prijať váš názor, ale bude si trvať len a len na tom svojom, tak už roky nechodím k lekárovi.
Mňa, ako VŠ vzdelanú sestru takéto články veľmi mrzia a v tomto prípade sa hanbím, že vykonávam túto profesiu. V našich nemocniciach je to doslova na zúfanie a Hanka, dobre ste urobili, že ste ich žalovali. Priznám sa, že ani ja nenosím menovku ale mám na to svoje dôvody. Držím Vám palce.
Tak toto je sila, treba sa stazovat a nenechat to len tak, je dobre, ze ste nebola ticho, toto im len tak prejst nemoze. Drzim vam moc palce, nech sa vam to podari doriesit a prist k naprave. A pre sestricky asi len tolko, ze si aj niekedy skuste uvedomit a vzit sa do koze danej pacientky alebo pacienta a chovajte sa k danej osobe tak, ako vy sami k sebe.
Sestra nemusi mat ani VS vzdelanie na to, aby ju taketo konanie mrzelo a zarazalo, nie? No pre VS vzdelanu sestru platia predpisy rovnako ako pre SS vzdelanu. Ci sa mylim? Vase dovody pre nenosenie menovky pacienta sotva zaujimaju.