Boli ste primárom oddelenia zameraného na diabetickú nohu. Tento medicínsky odbor a športové lekárstvo môžu na prvé počutie znieť diametrálne odlišne. Ako ste sa dostali k tejto kombinácii? Od 16 rokov som sa venoval futbalu a basketbalu, po skončení LF Univerzity Komenského v Bratislave som ako lekár „ovoňal“ problematiku funkčnej diagnostiky a neskôr ako telovýchovný lekár som spolupracoval pri starostlivosti o vrcholových športovcov. Podieľal som sa napríklad na príprave expedície na Mount Everest, ktorá úspešne dosiahla vrchol. Bol som lekárom popredného československého basketbalového družstva Slovan CHZJD Bratislava. Postupne, ako mi vyrástli dcéry, som sa na 12 rokov stal trénerom mládeže. Pracovné povinnosti lekára ma priviali do OLU Lehnice, kde som sa stal v roku 1995 primárom interného oddelenia so zameraním na diabetickú nohu. A pohybová aktivita bola jednou z liečebných metód. Skúsenosti z predošlých rokov som využíval u diabetikova následne poznatky od diabetických pacientov (podológia) u športovcov aj u bežných ľudí. A tak sa to neustále prelínalo a prelína sa až doteraz.
Toto je sprievodná diskusia k pôvodnej téme na https://www.zzz.sk/clanok/14051-rozhovor-ludia-casto-koncia-ako-turisti-po-ambulanciach