Prosím, viete mi niekto poradiť, ako sa dá bojovať s červenaním sa? Často sa mi to stáva, niekedy to dokonca ani necítim a strašne mi je to trápne, keď zostanem ako paprika. Červenám sa za každú blbosť. Ďakujem.
Ja som mala podobný problém. Na základnej ma moja triedna učiteľka poslala ku psychologičke - vrelo ti to odporúčam. Naučila ma všelijaké uvoľňovacie a dýchacie cvičenia (napr. že keď viem, že mám niekoho osloviť a bojím, sa že očerveniem, tak treba sa zhboka nadýchnuť do brucha a pomaličky vydychovať ústami. Takto to predýchať 3-5 krát. Prekrví sa ti brucho a odtečie ti krv z líc.)Bola som vtedy v puberte a samozrejme, že som tam nechcela chodiť, ale tie cviky praktizujem občas aj teraz. Používam aj krycí make-up, to mi tiež pozdvihlo sebavedomie, lebo potom nieje červeň taká výrazná.
Lenže, čo robiť, ak dôchádza k začervenaniu v nepredvídateľných situáciách, napr. keď sa mi prihovorí nejaký sympatický muž, to sa nedá predýchať dopredu. Inak, pravda je, že naozaj trpím nedostatočným sebavedomím a skromnosťou, hoci v podstate si myslím, že by som mala byť na seba dokonca hrdá, som VŠ vzdelaná, pracujem s ľuďmi, mám výborné rodinné zázemie a predsa ma mučí rumenec.
Odporúčam zájsť za psychológom. To vám len pomôže. Naučí vás aj to ako si pozdvihnuť sebavedomie. Je to síce dlhodobejší proces, ale stojí to za to. Nebojte sa toho! Kúpte si v drogérií alebo v lekárni make-up so stredne alebo so silne krycou schopnosťou.
Psychológa skúsim, uvidím, čo na mňa vymyslí, ale aj tak si myslím, že sa s tým asi veľa nedá narobiť. Ďakujem za rady.
Prosim ta, dala by si mi na nu kontakt, ze to cervenanie albo ty nejake cvicenia? Dakujem.
Mám problém, ktorý sa týka červenania sa. Stáva sa mi to často v rôznych a všedných situáciách. Je mi to také blbé som z toho zúfala. Veľa krát neurobím to čo by som chcela, len za to, že sa budem znovu červenat. Myslím si, že je to aj tým, že si domýšľam a pred tým ako idem niečo spravit si pomyslím, že sa budem červenat a stane sa to. Veľmi vás prosím, pomožte mi, dajte mi nejakú radu, aby sa to už neopakovalo a ja som na to nemyslela a nestrpčovala si tým život. Môžem vás poprosiť o nejaké rady?
Ja som o tom čítala, že s to dá liečiť ako normálna choroba! Dýchanie ti pomôže akurát tak na danú situáciu, nie ne celý život.
Rita, prosim ta napis mi, kde si to pocula, alebo ak o tom nieco vies, ako sa to da liecit - psychiatrom? Velmi mi pomozes, ak odpises, lebo ja som uz zufala z toho vsetkeho. Dakujem
Ja by som sa tým vôbec nezaoberal, veď každý človek sa červená, niekto od radosti, iný od zlosti a na niekom to je vidieť viac, na druhom menej, podľa mňa je to úplne prirodzené, ak si osvojíte, že je to normálne, nič výnimné, tak je po probléme. A ešte jedna rada, treba si vždy pred tým povedať (že ak sa nebudem červenať, tak ma asi rachne) veď to som potom neni Ja.