Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA) realizuje v rámci Operačného programu Vzdelávanie projekt hodnotenia sústavného vzdelávania sestier a pôrodných asistentiek
Na Slovensku vznikol veľký odpor setier, proti šikanovaniu, ktoré je nazývané vzdelávaním. Sestričky si musia brať dovolenku, náhradné volná a cestovať za seminármi na vzdialenosť niekedy aj 50 km. Zaplatiť cestovné, niekedy ubytovanie a to všetko, za 1 až 2 kredity. No výborne vymyslené. Diskusia, ktorá sa rozbehla na diskusnom fóre stránky Komory sestier a PA pani prezidentke Lévyovej nevoňala a preto diskusné fórum jednoducho zručila. Nazbierať 50 kretitov značí, mesačne si zabezpečiť 1 až 2 semináre. 60 minút semináru rovná sa 1 kredit. No snaď nemyslíte vážne. Takže už nestačí, PŠŠ, diplomovaná sestra, Bc, Mgr to je všetko málo na výkon povolania za 400 e čistého mesačne. Vraj kto chce kredity má publikovať články, písať semináre, je to všetko hnus. Kto má na toto všetko pri našom vyťažení chuť a čas.
Neviem, prečo takto reagujete na sustavné vzdelávanie sestier. Veď predsa všetko nové, čo sa človek dozvie je len plus. A nerozumiem, prečo cestovať 50 km. Veď predsa regionálne komory robia semináre. Či? Bývate tak ďaleko? A keď si zaplatíte seminár niekde mimo bydliska, tak je tam aj viac kreditov, a máte pokoj. A za 5 rokov sa to dá pekne zvládnuť. Len treba trošku chcieť a nenadávať.
Sústavné vzdelávanie je úžasná vec! Súhlasím a podporujem tieto aktivity! Zoberme to však reálne! Kedy zmestnávateľ sestry pustí povedzme len raz mesačne na seminár - a väčšinu? Kedy sestry zamestnávateľ pustí na inštitucionálne vzdelávanie - a väčšinu? Čo prevádzka oddelení, operačných sál a pod. ? Je to náročné! Povedzme si otvorenie, že postavenie sestier v ústvaných zariadeniach, v spoločnosti je slabé, a preto sú tieto problémy. Ak komora a celá spoločnosť trvá na sústavnom vzdelávaní, tak potom je na mieste vytvorenie podmienok na vzdelávanie - prostriedky, čas, uznanie aj mimo "komorových"konferencií, či seminárov. Neznalosť, chaos a vyhrážanie sa prepustením tento problém nevyriešia. Ak sa komora nazýva stavovskou organizáciou, tak je na čase, aby okrem vyhrážok spustila program na zjednodušnie dosahu vzdelávania pre všetkých - aj sestry mimo vedúcich funkcií, ktoré na to majú čas a miesto si to zabezpečiť. Ešte raz - súhlasím so vzdelávaním aj hodnotením, len zvoľme adekvátny čas a priestor pre funkčnosť tohto zámeru! Inak bude množstvo z nás proti týmto krokom!
Šikanovanie zdravotných sestier - seriál na pokračovanie
Viete, ktoré plemeno psa sa používa na laboratórne testovanie? Beagel. A ak sa veci znalých opýtate prečo, či má azda fyziológiu viac podobnejšiu ľuďom, alebo je to iný dôvod. Dôvod je iný. Beagel je jednoducho tak ochotný, dôverujúci a poslušný psík, že je jednoduchšie mu aplikovať testovanú látku. Skúste pichnúť injekcu, alebo vložiť niečo do úst dobermanovi. V skratke a jasne, moje neobľúbené heslo: "Za dobrotu na žobrotu. "
A teraz si povieme niečo o situácii v ríši ľudí. Predstavte si, že v nej žijú jedinici, ktorí su schopní vykonávať povolanie plné život zachraňujúcich situácií, náročné fyzicky i psychicky, v nepretržitej prevádzke, teda cez víkendy i všetky sviatky a za to všetko dostávajú mzdu, akú v iných spoločnostiach v tej istej krajine nemá ani upratovačka. No a predstavte si štát, ktorý (prepáčte za čechizmus) si “libuje” vo vymýšľaní predpisov šikanujúcich obyvateľov najlepšie aj s možnosťou “pumpnúť” ich ešte o nejakú korunu pre seba či spriaznené osoby či firmy. Na kom tento náš štát vykoná najradšej svoju potrebu? Na bohatých majetných s potenciálym prístupom k moci (rozumej dobermani) ? Ťažko. Nikto sa nechce nechať pohrýzť. Je jednoduchšie obrátiť sa na beagla. Toho útleho, ochotného, ktorý Vás rozveseľuje a teší a v tomto prípade aj zachráni Váš biedny život za pár ohryzkov zo stola. Veď keď je niekto tak naivný, že vykonáva prácu za mzdu 300-400 EUR mesačne v čistom, prácu, kde trávi viac času ako doma, určite znesie oveľa viac. A treba skúsiť koľko. Potichu potme v predvolebnom období sa v júni tohto roka dostala to platnosti novela novely novelizovanej novely zákona 578 / 2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, nadväzujúc na predpisy 366 / 2005 a nasledovalo nariadenie vlády 296 / 2010. Okrem iného tak dal možnosť odštartovať mašinériu “masívnej buzerácie sesterského stavu”. Tento zákon tak zavŕšil dlhoročnú snahu štátom riadeného kontrolovania kontinuitného vzdelávania sestier, resp. zdravotníckych pracovníkov.
Čítajte pozorne:
Od júna tohto roku, resp. od roku 2005, od teraz sa to len prísne kontroluje, musí každá sestra vo svojom čase a na svoje náklady:
- vzdelávať sa, ale len v štátom (komorou) schválených inštitúciách
Čerešníčka na torte:
Týka sa to aj sestier, ktoré počas päťročného obdobia boli minimálne 1 a maximálne 4 roky na materskej / rodičovskej dovolenke, ktoré si majú o tom vyžiadať potvrdenie zo sociálnej poisťovne a originál (rovnako za poplatok 10 eur) doniesť komore, aby dostali potvrdenie o tom, že nebudú hodnotené. Čiže štát si od Vás vypýta 10 Eur, za to, že Vám vystaví potvrdenie, na základe potvrdenia, ktoré vám štát vystaví. Čítal som po sebe túto vetu 5x. Je to presne tak, ako to tam píšem. Zdravím pana Hellera.
Mimochodom, trocha matematiky: 40, 000 sestier x 10 € je 400, 000 €. Celkom slušný kšeft.
Takže zhrnuté: Občianka, chceš vykonávať mizerne platené, život zachraňujúce povolanie, v nepretržitej prevádzke, cez nedele i sviatky? Ak áno, tak plať! Nemysli si, že to bude zadarmo. Za povinnú registráciu v komore 13 €, potom každý rok 4 €. No a každých päť rokov ti prehodnotíme tvoje vzdelanie za ďalších 10 €. Pekne v súlade so zákonom.
A keby si sťažovala, budeme sa oháňať európskymi smernicami, že všade to tak je.
Naozaj? Aj s tým výpalným? Pochybujem.
Treba si predovšetkým uvedomiť, kto sme, čo robíme a prečo. Sme sestry, ktorých práca vyžaduje veľkú fyzickú i psychickú námahu. Domov prichádzame vyčerpané, kde na nás čakajú ďalšie úlohy, matky, manželky, gazdinej, prípadne opatrovateľky príbuzných a každá z nás by môhla ďalej pokračovať. No sú na nás kladené i ďalšie povinnosti ako: urobiť si školu či povinné vzdelávanie. Zamyslime sa, nie je na nás kladené príliš veľké jarmo? Zvládame to? Myslím že na úkor svojho zdravia, naších rodín a hlavne detí, na ktoré nemáme čas. Sme povinné prikývnuť na všetko, čo nám kto nasadí na chrbát? Nebojme sa povedať niekedy aj nie. Ak niekto chce aby sme vykonávali prácu sestry zodpovedne a kvalitne so spokojnosťou pacienta, musí si uvedomiť že aj my potrebujeme čas na regeneráciu. Máme na to právo. So vzdelávaním súhlasím ale nie sú na to vytvorené vhodné podmienky. Znovu na pár hodín odchádzame od naších detí, ktoré nás potrebujú. Malo by byť viacej miestnych seminárov s vyšším hodnotením kreditov.