Agorafóbia a panická porucha patria k častým psychickým poruchám. Panická porucha sa vyskytuje asi u 3 percent populácie, agorafóbia u 3 – 6 percent populácie. Obe poruchy sú 2 – 3-krát častejšie u žien. Ojedinelý panický záchvat však niekedy v živote zažije viac ako 10 percent ľudí
Chodila som na rôzne typy terapií a neviem ako ďalej, viete mi poradiť prípadne, kde by som našla niekoho, kto pracuje s tou kognitívno behaviorálnou psychoterapiou v banskej bystrici a má skúsenosti v tejto oblasti? panika mi začala v období po narodení dieťaťa a ťahá sa už asi 7 rokov. chodila som k psychologičke kde mi prikladala farebné náramky, robila regresnú terapiu,… ale niečo predsa len zostalo. s manželom už kvôli mojim panikám takmer ani nerozprávame, nevie čo so mnou, je / sme z toho bezradní. bojím sa aby mi z toho fakt nešiblo… poradíte niekto s kým máte dobrú skúsenosť? P. S. na liekoch som už dosť dlho a pochybujem o tom, že by to bolo len serotonínom
A nemate nahodou aj niečo iné? ja mam aj PP aj Agoru a tie lieky to trochu utlmuju aj ja som si myslela že mi hrabe aj som bola v nemocnici 2x už a vracia sa mi to ale nie až tak ako predtym… asi si zariadim iné lieky…
No baby, ja s tymi liekmi mam taku skusenost, ze beriete lieky u psychiatra, alebo ineho doktora aj dva roky, na terapiu vas neposle (klobuk dole pred dr. motovskym, zrejme je psychiater aj psychoterapeut zaroven). po dvoch rokoch ked uz moja psychiatricka a ani dalsi psychiater nevedel co so mnou a len zvysoval lieky, som “v panike” zacala prehladavat web, co teda nie je moje hobby a nakoniec som psychológa v BB našla Mgr. Záskalana. spociatku som cakala zazrak na pockanie, ved som uz bola na pokraji sil a bola som nastavena, ze to je posledna sanca, ale fakt pomohol. postupne sa mi v hlave ujasnovalo, prekonavala som samu seba az nakoniec mi niektore veci “docvakli” a je to super. paniky nemavam, agoru neriesim, chodim vsade a najma pochopila som ze vela pocitov ked zostane vnutri neriesenzch potom ten pretlak nejako musi ist von. ako tlakovy hrniec v kuchyni. takze ak uz lieky nezaberaju, alebo si myslite, ze bez nich to nezvladnete je cas na ozajstnu terapiu a tou je psychoterapia. barlicky su fajn ale sebavedomie dokazete nabrat az tym, ze zacnete svoje schopnosti rozvijat a nie sa spolihat na lexaurin v kabelke 
drzim palce. hana
Moja psychiatrička mi diagnostikovala tiež panickú poruchu. Ale mne sa to prejavuje hroznými triaškami čo mi trvá 1celý ďeň kým to konečne ustúpi. Na začiatku cítim zimu začnú sa mi sťahovať žalúdočné svaly a potom tá hrozná triaška a dosť to sťahovanie svalov bolí je to hrozné. Mám aj lieky síce mi ich predpísala doktorka len nedávno sú to Escitalopram a Buspiron. Keby mal niekto podobné stavy a keby mi niekto poradil čo robiť aby mi zmiernil tieto stavy bola by som veľmi rada. Aj môj manžel je tiež s toho zúfalý že mi nevie pomôcť.
Ja som tiež chodila do v Banskej Bystrici na KBT psychoterapiu a tá “zimnica” bola u mňa prejavom toho, kď som v sebe dusila mnoho pocitov. V rámcí pátrania po spúšťačoch mojich stavov sme identifikovali napríklad neprejavený hnev, strach odvety zo strany šéfa a tiež mi veľmi pomohlo, že terapeut mi ukázal aj širšie súvislosti mojich “stavov”. Pri začiatkoch panického ataku Ti môže pomôcť dýchanie - pomalé, v pomere nádych na jednu dobu a výdych na dve doby. Pomôcť tiež výrazne môže nácvik relaxácie s pomocou prístroja tzv. HRV biofeedback, kde jasne vidíš, či a ako sa Ti darí pri relaxácii.
A ako dlho chodíš na terapiu? Pomohlo ti to dlhodobo ? Lieky som brala dávnejšie, ale nevidím v tom riešenie. Chcela by som na sebe pracovať, ale nemám čas na návštevy u psychológa. Preto ma zaujíma či sa dá niečo spraviť aj ked som doma, či pomôže cvičenie, alebo je lekár nevyhnutný.
Zdravím. Tiež mám tieto stavy a už neviem ako ďalej. som na pokraji zúfalstva. Poradte mi ako funguje tá psychoterapia idem tam prvý krát a neviem čo ma čaká. Môj problém spočíva v tom, že sa mi točí hlava zalieva ma pot a mám pocit že každú chvíľu odpadnem. chodím psychiatričke dala mi lieky asentra a atarax a po nich mi bolo ešte horšie neviem čo mám skúšať. skúšala som už všetko možné a nič mi nepomohlo. dlhodobejšie som brala solascit a ten mi trochu robil dobre ale zo sexualneho hladiska som ostala mimo. po vysadení toho lieku sa mi postupne ten stav vrtátil. už som začala pociťovať tú neistotu z práce som musela stále odchádzať že mi je zle a tak to aj dopadlo. po prepúšťaní m a už viac nevolali späť. Bojím sa aj do kostola ísť aby mi nebolo zle tak sa snažím rozptilovať ale nie vždy mi to pomôže. Prosím poradte mi čo by som mala zatial skúsiť kím sa dostanem na tú psychoterapiu? Ďakujem za odpoved.
Doporučujem pomaly a pravidelne dýchať a pýtať sa samej seba: "Koľkokrát som už odpadla? " a natvrdo si odpovedať "Ani raz! " Mne to poradil môj terapeut a hlavne nenechávať v hlave otvorené otázky a myšlienky - odpovedať si na každú z nich a hlavne dýchať v pomere nádych na 1 dobu, výdych na dve. AK by to nestačilo, pátraj spolu s terapeutom aj v minulosti - panika je väčšinou prejavom nahromadených vecí - držím palce.
Ahojte,
skuste Lindenovu Metodu, ja som osobne na to prisiel takmer aj sam, Charles Linden z toho urobil proces - urcite pomoze. Lebo si uvedomite, ze strach je len jedna z emocii a strach zo strachu si robime sami aj ked nemusime. Najlepsie na tom je to, ze nic z toho, coho sa bojime sa nestane a nakoniec ten strach nema opodstatnenie. Skuste si vyhladat Linden Method…
Čau slim, Lindenova metóda vychádza presne z tých istých princípov ako kognitívno-behaviorálna psychoterapia - strach zo strachu, strach z telesných prejavov úzkosti. Je to prepracovanejší a “americkejší” spôsob práce.
Ahojte tpim panickou poruchou už9 rokou stale som na liekoch neuživala som ich akurat ked som planovala druhe dieta ked som otehotnela akosy sa všetko samo od seba strailo az ked mala mala 1 bola som v jednom obchode kde mlady muž dostal epilepticky zachvat odvtedy som na liekoch znova čiže už 4 roky vkuse ale ked som ich uživala bolo mi dobre až teraz sa moj stau rapidne zhoršil zmenila som aj ieky už ich uživam 4 mesiac a vobec sa necitim lepšie dost casto mavam zachvaty dokonca aj doma zacne sa mi tažko dychat dostanem triasku a odrazu siaham po neurole aby ma utlmil kupila som si aj triptofan vraj hormon štastia no ja viem si robyt zo seba srandu aj sa rada zabavam snažim sa aby boli zachvaty cim najmenej ale ked mam niekam ist hlavne čo sa tika mesta tak strch prichadza odrazu bez neurolu nedokažem ist nikam ja sa chcem vratit do prace a neviem ako to zvladnem nechcem byt na dvochodku citim sa na to mlada a nechcem si to pripustit ja chcem zit ako pred tym byt stastna mat radost z deti aby ma bavila praca doma a tak… strasne mi to zneprijemnuje zivot a ked je mi zle som agresivna a hnevam sa sama na seba lebo nechcem od nikoho pomoc vadi mi to ked sana mna niekto pozera a pyta sa či mi je zle pride mi z toho ešťe horšie tieš už neviem čo mam robyt
Na terapiu som chodila cca 3 mesiace, spočiatku každý týždeň, neskôr raz za 2 týždne. Predtým som na psychológa nemala čas niekoľko rokov, potom som pochopila, že keď už to bolo veľmi zlé, tiež som nemala čas… ale nie na psychológa, ale na seba. Je to ako s posilovňou, doma by som na sebe chcela pracovať, ale v chcela som 3 roky. Teraz vďaka slobode ktorú som získala chodím aj cvičiť a kolektívne je to pre mňa stopercentne lepšie. Ja som to proste sama doma nedokázala, načítaných kníh bolo x, ale strácala som sa v tom. Pýtaj sa sama seba, či niekedy nie je lepšie požiadať o pomoc, než sa “v blate” trápiť. Držím palce!
Janka, určite vyhľadaj pomoc psychológa, agorafobia je liečiteľná, pozor na Neurol, Xanax, Lexaurin a iné svinstvá, sú prudko návykové. Ja som našla terapeuta cez www.kbt.sk.
Ahoj, viem o com hovoris. ja trpim takto uz 10. rokov. zacalo to vsetko po operacii. neviem co sa stalo, ale znicoho nic mi zacalo busit srdce, zle sa mi dychalo, myslela som ze infarktujem. zachranka kazdu chvilku, vysetrenia u gynekologa, neurologa, internistu, stitna zlaza atd… vsetko podla nich v poriadku, ze mam to riesit s gynekologom. po 4, 5 roku behaciek po doktoroch, lieciteloch som zasla psychiatrovi, lebo som sa zacala bat byt sama doma, ist do obchodu… vsade s detmi, sestrou, mamou, manzelom ked bol doma. dal mi ciralex 10mg. , neurol 0, 25. Cipralex som brala 3 roky a stav sa mi zlepsi akurat tym, ze sa mi prestalo srdce busit tak casto. neurol zriedka len ozaj ked bolo zle. po troch rokoch mi to zvisil na 2tbl denne a nic. tak po 5r. brania som to vysadila a 6 mesiacov neberiem nic, ale teraz sa mi stav znovu zhorsil a neviem tiez co mam robit skusam bilinne caje, dychaciu techniku, ukludnujem sa, ale trpnem cela. poradte co dalej dakujem.