Dobry den, moja mamina ma psychicku chorobu. Je presvedcena, ze sa na nu napojili satanisti a chcu ju telepaticky zabit. Tvrdi, ze citi bolesti akoby jej trhali vnutornosti a to pripisuje roznym satanistickym samanom. Je presvedcena, ze ju postupne zabijaju a ze ona zomrie. Okrem toho ma sklon namyslat si, ze je nejakym sposobom dolezita a vyvolena pre ludstvo. Prepadla astrologii, numerologii, skupine vesmirni lidé - miesa jedno s druhym a akoby sama v tom mala jeden velky chaos. Okrem toho ma podla mna aj depresie, je skoro stale chorobne uzkostna a smutna. Najhorsie na tom je, ze to kazdemu rozprava, uz o nicom inom ani poriadne nedokaze hovorit - kazdy ju ma pochopitelne za blazna. Odohnala tymto od seba celu rodinu a samozrejme stratila vsetkych priatelov a znamych. Ludia od nej bocia a ona tvrdi, ze aj to sposobili ti satanisti. Zostala som jedina, ktora este stojim pri nej. Najhorsie na tom je, ze absolutne nepripusta, ze by bola chora a ze by sa mala liecit. Je presvedcena, ze kazdy kto jej odporuci liecenie je tiez v spojeni so satanistami a chce ju zabit. Som absolutne zufala. Neviem, co mam robit, k lekarovi ju v ziadnomn pripade nedostanem. Preto ani neviem co je to vlastne za poruchu - podla toho co som sa docitala to bude pravdepodobne kombinacia viacerych psychickych chorob. Pre okolie nie je nebezpecna, nema agresivne sklony, takze nasilu ju nemozem dat liecit. Ked som sa na to pytala odbornika, povedal mi, ze jedina moznost je liecenie, ale to ona odmieta. Trapi sa ona, trpim ja, velmi ma to vycerpava. Prosim pomozte mi, poradte prosim, co sa da robit. Viem, ze to je uplne zufala situacia, ale nedokazem sa jej aj ja otocit chrbtom… prestavam vladat, no okrem mna nikoho nema. Da sa s tymto vobec este nieco robit? Za akekolvek rady velmi pekne dakujem.
Trapim sa kvoli chorej mame
Skuste sa postarat o seba, hladat podporu u priatelov, odbornikov psychologov alebo psychoterapeutov a inych ludoch, aby ste mohli vy zit svoj zivot. To byva velmi tazke, ak chory clovek neprijima pomoc, existuje aj navsteva odbornika do bytu, myslim ze Dr. Balla na stranke Zzz.sk - BA. Psychoterapia s.r.o - je to urcite platena sluzba, ale asi pre vas jedina moznost. Je dolezite vyhladat odbornu pomoc pre mamu, aby sa jej liekmi ulavilo. Momentalne nie je dolezita diagnoza, ale vyhladanie a sprostredkovanie pomoci. Neviem vsak v ktorom meste sa nachadzate? Psychologicka, psychoterapeutka, Rita Svihranova.
Velmi pekne Vam dakujem za odpoved. Skusala som ist cez jednu psychoterapeutku, ktora aj prisla za mamou domov, ale mama ju odmietla. Sice sa s nou porozpravala, ale aj tak si nakoniec odovodnila svoju “pravdu”. Je velmi egocentricky zamerana, absolutne nepripusta, ze to o com je ona presvedcena, by nemusela byt realita. Je presvecena, ze ona jedina vie o zivote vsetko a liecit by sa mali lekari, lekarov vobec neuznava. Asi je to s nou velmi vazne, mam ten pocit. Ja jedinu sancu vidim v tom, ze by za nou prisiel lekar, ale ona by nevedela, ze je lekar… s nejakou zamienkou (astrologicke poradenstvo alebo pod.) … aspon by posudil jej stav a ja by som vedela, ake vazne to je a co to vlastne je. To by ale asi neslo, chapem, ze ziadny lekar by na take nieco nepristupil. Ale s tym panom doktorom, o ktorom ste pisali sa pokusim spojit a uvidim, co sa bude dat robit. Este raz Vam dakujem za ochotu.
Zo stranky psychologa: Vo vseobecnom povedomi je paranoja spojovana s pocitom, ze clovek disponuje zvlastnymi silami a plni dolezitu ulohu, presvedcenie o prenasledovani mimozemstanmi alebo demonmi … clovek si vyvija logicky sklbeny system bludov. Rada: Ako s chorym clovekom o tom hovorit a primat ho k navsteve odbornika je velmi tazka otazka. Vseobecne sa radi nediskutovat o pravdivosti/nepravdivosti paranoidnych myslienok, hlavne ak badate, ze to nikam nevedie. Tu logika neplati, myslienky prekrucaju fakty, ktore sa nasledne ani nedaju vysvetlit. Paranoidne myslenie je zvacsa uzavrete same do seba, nepristupne informaciam zvonku. Navyse dokazy dovery v cudzich aj blizkych naozaj neexistuju, kazdy moze podvadzat alebo byt clenom sprisahania. Ak vidite, ze normalna debata mamu nepresvedci, nepokracujte v presviedcani o svojej pravde. Nemusite s nou suhlasit, ale ani sa nepustajte do protiargumentacie. To, o com sa mozte bavit, su dosledky takychto reci vo vasom vztahu. To ako to vnimate vy je fakt, ktory sa tazko oddiskutuje. Od argumentov skuste zist k pocitom. Mozete jej povedat, ze je Vam luto, ze velku cast vasich spolocnych rozhovorov minate na taketo temy, ze je Vam to cudzie, ze jej prestavate rozumiet, ze Vas desi hlbka a vyznam, ktore to zacina naberat, ze casto nad nou rozmyslate, ako jej je s myslienkami, kde cely svet je vysledkom nepriatelskych sprisaneckych sil, a ci je v takomto svete statna? Ci sa tymto neodcudzuje aj druhym …, ze sa bojite o nu, lebo viete, ze taketo myslienky mozu byt dosledkom ochorenia a ze by Vas ukludnilo, keby Vas uistila navstevou u lekara. Teda nehovorite s nou o pravdivosti jej myslienok, ale o tom, co prinasaju. Ani takyto rozhovor vsak nemusi byt jednoduchy, prilisna blizkost a zaujem paranoidnych ludi desi, lebo ich pokladaju za pretvarku a takyto rozhovor nemusi pomoct. Vazte slova a ich dovernost, neprekracujte vzialenosti, na ktore ste boli zvyknuta vo vasom vztahu doteraz. Existuje aj par filmov, ohladne paranoidity, ktora bola sprievodnym javom vazneho ochorenia (napr. “Pi” alebo “Cista dusa”). Mozno aj prostrednictvom nich by ste jej mohli sprostredkovat, o com je Vas strach a ze sa nebojite bezdovodne.