Máme 3roč. dcéru a roč. syna. Mala som rizik. tehot. v 35. TT som silno krvácala a malá bola pri tom. Malý sa narodil35 / 6 a bol prevezený do MT. Stále sa pýtala kde je, no keď sme sa vrátili začala byť zlá, povedala, že ho tu nechce. A od vtedy"bojujeme"každý deň. V škole je dobrá no doma je to hrozné. Nepočúva, bije malého. Nepomáha objatie, krik, po zadku, zákazy, nedá si nič vysvetliť, už sme zúfalí. Stále jej rozprávame ako ju máme radi, že to všetko sme robili aj s ňou ako teraz s malým. Čo ďalej?
Môže byť, že malá videla ako mama krvácala a z jej detských očí to mohlo znamenať, že mame ubližuje a ostalo to v jej povedomí. Môže byť že sa aj bojí, že kvôli chlapcovi mohla prísť o mamu a preto ho ani nechce. Berie ho ako ohrozenie. Dá sa to z podvedomia odstrániť, ale je potrebné, aby to mala chcela. Ak malá nebude chcieť, tak je potrebné, aby mama začala pracovať na odstránení príčiny. Odporúčam knihu Já to mám jinak, od českého autora, ak kniha nepomôže, je potrebné nájsť odborníka a to už nájdete v knihe alebo na ich stránkach.
Osobne by som skôr hľadala odborníka a nestavala na prvé miesto knihu 
V knihe nájdete aj odkaz na odborníkov v tejto oblasti, je presne popísana, ako tieto veci fungujú. Je to metóda, ktorá pomohla tisíckam klientov, nie je povolené ich tu zverejňovať a robiť im reklamu. Tam dostanete aj odkaz na ich stránku, skúsenosti od ľudí, ktorý si tým prešli, ako to funguje a aj kontakty na terapeutov zo Slovenska. Všetko potrebné už nájdete na ich stránkach.
Naco je vobec taka kniha dobra?
V knihe je popísaný postup, ako fungujeme a naučíte sa používať metódu sama na sebe. Je popísaná hravou formou a doplnená príkladmi z praxe. Celá metóda je postavená na základe, že človek si v každej situácii môže pomôcť aj sám, keď to potrebuje. Je to taký “návod na život”. Ak má človek veľa problémov alebo ešte si neverí, že to dokáže sám (alebo čokoľvek iné), tak sú terapeuti, ktorý sa tomu venujú dlhodobo a majú s tým skúsenosti, či už vlastné alebo od ich klientov, a oni už vedia pomôcť s konkrétnym problémom.
Hmmm, neviem, aj tak nie som o tom na 100% presvedčená
Dobrý deň. Myslím si, že na toto terapeut nieje vhodný, je to pre tie deti úplne cudzí človek. Nemyslím si, že by sa malé dieťa vedelo otvoriť cudzej osobe, ktorá jej bude hovoriť toto áno toto nie, na to má predsa rodičov , riešila som podobný problém trvalo nám to síce dlhšie ,ale podarilo sa a sú nerozlučná dvojka.
Jarmilka, ani nemusíte byť o tom 100% presvedčená. Je len na vás, čomu budete veriť a čomu nie. Spraviť si názor na základe jedného komentáru je zložité. Odporúčam vám navštíviť dane stránky a tam máte viac ľudí, ktorý hovoria a píšu, kontrétnu skúsenosť z danou metódou. Ak človek chce naozaj žiť šťasne, tak nepoznám nič lepšie.
Dobrý deň Snirerka 12. Terapeuta v tomto prípade potrebuje rodič a nie dieťa. Rodiča to trapy táto situácia a on hľadá pomoc, dieťa v tomto prípade vie čo chce. Ak ste to vyriešili, ste skvelý príklad, že to ide aj bez terapeuta. Je to na každom, či to je preňho akútne a dôležité. Ak má rodič čas aj trpezlivosť na to aby tomu venoval, postupne ho zbavoval návykov, tak samozrejme je to najlepšia voľba, pretože sa buduje prirodzený zdravý vzťah medzi rodičom a dieťaťom. Ak to je akútne a už nevie si poradiť sám, tak až vtedy je potrebná pomoc “z vonku”. Budem aj rada ak sa s nami podelíte ako ste to vyriešili.
Podla mna sa treba s detmi casto rozpravat, ale kamaratskym stylom, nie rodicovskym tonom!
máš pravdu ale netreba byť až moc veľkým kamarátom lebo potom to niektoré deti vedia dosť dobre zneužívať
Pri tomto platí, že všetko s mierou
Vsetko s mierou v istych hraniciach to je normalka 
len tá miera nie je u každého rovnaká
Ja by som mozno, isla normalne s malou k psychologicke, predsa len nie je to zdrave a mala dost casu aby si zvykla…
Keď niektoré deti to tak dáko viac prežívajú, niektoré zase menej, keď ono je to rôzne no 
len netreba to podcenovat rozne prejavy deti
No bohvie s čím to má spojené, ale nie je to zdravé… Zašla by som k detskej psychologičke nie je to hanba A tráviť čo najviac času so oboma Spolu
Ahoj oxantela - to za žiadnych okolností netreba. Deti svojím správaním nám veľakrát chcú niečo povedať!