Každoročne na Slovensku pribúda viac ako 21-tisíc novodiagnostikovaných zhubných nádorových ochorení. Pri včasnej a presnej diagnóze sa lekárom pomocou overenej cielenej liečby podarí nádorové ochorenie zastaviť alebo úplne vyliečiť
Farmaceutická lobby znova zapracovala, ale dnes už lekárom nikto neverí.
S teóriou o rakovine, ktorá sa v tomto článku uvádza, súhlasím, pretože je stará už niekoľko, desaťročí. Avšak, žiaľ musím skonštatovať, že doteraz nie je známe, prečo dochádza k zmene genetického kódu na bunkovej úrovni. Sú rôzne druhy rakovín, ktoré sa vyznačujú špecifickými mutáciami génov, ale nevie sa príčina. A pokiaľ sa nevie príčina problému, tak nemožno tvrdiť, že rakovinu možno liečiť chemoterapiou a rádioterapiou. Treba zistiť príčinu. Metodiky súčasného zdravotníctva mi pripadajú ako keď chcú, pomocou herbicídov zničiť na poli burinu medzi zdravými plodinami. Celé to postriekajú a keď majú šťastie, tak burinu zničia a plodina s obrovskými škodami, prežije …
Problematikou vzniku a liečenia rakoviny sa zaoberám už dlho. Našťastie sa mojej rodiny nedotkla. Takže sa o túto chorobu zaujímam v rámci prevencie. Chcem podotknúť, že vrelo súhlasím s predchádzajúcim príspevkom “logika”. Článok pána Profesora … atď. nám nič nového, čo by sme o rakovine nevedeli nepovedal. Chemoterapiu považujem len za “z núdze cnosť” a trestuhodné obohacovanie sa farmaceutických firiem.
Najväčší problém v liečení rakoviny je hlavne vzájomný nevraživý súboj zástancov klasickej a alternatívnej medicíny. Veľmi agresívne pôsobia hlavne niektorí liečitelia, ktorí úplne vylučujú akúkoľvek klasickú liečbu rakoviny vrátane nevyhnutných chirurgických zákrokov. Pritom, keď som sa ich spýtal na štatistickú úspešnosť nimi propagovaných liečiteľských postupov nevedeli ich doložiť. Takže vložiť osud ťažko chorého dieťaťa do rúk takéhoto alternatívneho liečiteľa mi pripadá ako veľmi nezodpovedné a mudrovať o tom z pozície zdravých ( nezainteresovaných ) ľudí zas, ako keď sa rozprávajú dve babičky, či bude zajtra pršať alebo nie. Klasická liečba rakoviny prináša so sebou veľké riziká, o ktorých sú pacienti alebo ich zákonní zástupcovia vopred informovaní. Takisto sa podáva informácia o postupe liečby a tiež o štatistickej úspešnosti tejto liečby. Ošetrujúci lekári robia tiež všetko preto, aby čo najviac potlačili negatívne účinky liečby. Veľmi zaujímavo vyzerá spolupráca alternatívnej medicíny, ktorá sa zameriava na zníženie a potlačenie vplyvu vedľajších ( nežiadúcich účinkov ) chemoterapie a rádioterapie - zlepšenie imunity, výživové doplnky a pod. Tiež by mohlo pomôcť zvýšiť štatistickú úspešnosť liečby skvalitnenie nemocničnej stravy, rehabilitácie a zlepšiť psychický stav pacientov. Zlepšenou spoluprácou, odovzdávaním skúseností vyliečených pacientov a vzájomnou komunikáciou všetkých ľudí ochotných pomôcť by sa mohli štatistické čísla posunúť tým správnym smerom.
Pacient, ktorý prekonal rakovinu sa po piatich rokoch považuje za vyliečený. A teda, do štatistík ako príčina smrti “rakovina” sa nedostane. Zo svojej skúsenosti viem, že kolega z práce, ktorému diagnostikovali rakovinu pankreasu sa dožil 4 roky. Mal len 37 rokov, keď zomrel. Nepil, nefajčil a pečeň mal vo výbornej kondícii. A pritom, lekári tvrdili, že ma ojedinelý typ nádoru, ktorý rastie veľmi pomaly. Vraj sa može s touto diagnózou dožiť, ďaľších 10 rokov. Avšak, nezomrel na rakovinu pankreasu, ale na zlyhanie obličiek, pečene a taktiež mu našli vodu na pľúcach. Čiže, keby sa neliečil s chemoterapiou, tak pravdepodobne by ešte žil. A teraz to najdôležitejšie. Čo si myslíte, že lekári uviedli do lekárskej správy ako príčinu smrti? No predsa, pacient zomrel na akútne zlyhanie pečene. Čiže, môžeme sa spoliehať na lekárske štatistiky? Osobne si myslím, že nie…
ahojte. uz dlhsie ma trapi jedna vec. v nasej rodine sa nam vracia rakovina, myslim to tak, ze aj moj prastarky, aj babka musela tomuto celit a momentalne tento problem uraduje u mojej maminky a mam strach ako to bude dalej pokracovat, preto by som vas poprosila o rady, ak ste si niekto niecim podobnym presli, ze ako tomu celit, ci su nejake alternativy ako si pomoct, ako rakovine predist alebo co, som otvorena vsetkym radam 
dakujem
tvoja mamina je ako na tom? Liecbu podstupuje alebo to uz ma za sebou alebo ako? Chapem velmi tvoj strach, tiez by som ho mala. Ono problem je ten, ze toto prave by malo byt pre nas takym varovnym prstom aby sme nezili v strese, len casto ho to praveze este viacej podpori.
Prešli. Aspoň osobne som si prešla a teda teším sa, že to mám za sebou. Boli to dva ťažké roky, ale teda zatiaľ pozitívne správy, tak si to užívam. Snažím sa žiť život najlepšie ako viem, nehnevať sa, nemať v sebe nejaký hnev, nenávisť, lebo myslím, že aj toto k tomu proste istým dielom prispieva a lepšie sa žije bez toho. Keď mne potvrdili rakovinu prsníka, tak som moc na výber nemala, dala som sa na liečbu, ktorá mi pomohla, ale teda bola som veľmi unavená, zničená. Teraz ale je fakt, že aj ja som začala pátrať či jestvuje nejaká forma prevencie a teda jestvuje. Treba hlavne chodiť pravidelne k lekárom na prehliadky, to je základ.
to mas teda pravdu a osobne by som bola rada, ak by si to co najviac zien vzalo ako tak k srdcu. kedysi som tiez na to kaslala, az pokial sestra na takuto hnusnu chorobu neochorela, potom sa to ako keby zlomilo aj vo mne a zacala som tak nejak viac o seba dbat
podstupuje liecbu, uz bude koncit chemoterapiu, ale tak uvidime co potom, tazko sa mi o tom hovori, lebo nevieme no, zatial to vyzera lepsie, ale chapes pri takychto veciach sa vsetko moze velmi rychlo zmenit, preto som opatrna v tom, co hovorim 
dakujem ti, ze si mi napisala tvoju skusenost, paci sa mi ze ako beries zivot, je to fakt, ze asi velakrat si ani nevazime co mame, vela veci berieme na lahku vahu a neuvedomujeme si ako rychlo mozeme prist napriklad aj o zdravie tak na prehliadky chodim, to aj mamina chodila a nejako teda jej to nepomohlo, ale tak zase aspon mozno dobre to, ze vcas zakrocili a nasadili liecbu, to je fakt, to neviem akoby to bolo keby sa na to nepride, ty aj teraz beries nieco po liecbe?
@vranilka no len je smutne, ze teraz je toho velmi vela, co badam v mojom okoli 
To mi je luto, no zas vies vdaka tym prehliadkam sa to aspon zachytilo vcas, takze verim, ze sa podari tu pliagu porazit. Vela sil mamine posielam
moc ma to mrzi, no dufam sa z toho mamina dostane a ma dobre prognozy na vyliecenie sa
je toho ako keby coraz viac, proste neviem preco tato doba prinasa aj taketo utrpenie. no aj v mojom okoli sa tato choroba tak extremne rozmohla, ze clovek fakt zacne premyslat nad tym, co by mal robit aby sa jej vyhol
je toho coraz viac to je fakt…mna by ale zaujimalo ci je aj nejaka moznost vlastne tomuto predist…alebo sa to neda?..lebo ved dnes je uz aj zdravotnictvo, tie vedomosti su uz inde ako pred rokmi, tak zeby ozaj nieco na toto nejestvovalo?..
Na preventívne prehliadky ako si písala, že to je základ osobne chodím. Ale myslím, že to nestačí. Aspoň ja mám v sebe taký pocit. Snažím sa aj meditovať, myslieť pozitívne, ale teda sú dni kedy ma taký nejaký strach ovládne.
Píšeš, že jestvuje nejaká tá prevencia, tak čo je to? Čo treba robiť? Alebo ako?
Ale toto tak nebolo zakaždým. To musela naraziť ako sa hovorí kosa na kameň aby som si niektoré veci uvedomila a mnohokrát prehodnotila svoje správanie. To robíš dobre, že chodíš a je dobré, že aj mamina chodila, lebo je fakt, že si predstav že by preventívku posúvala a nakoniec rok vynechala a by sa na to prišlo až napríklad o rok. To nie je žiadna sranda. Tak nejaké lieky ešte užívam, pravidelne chodím aj na krv, aby teda sa videlo ako na tom som. Ale beriem napríklad aj Sulforafan Extra, ten som začala brať tesne po chemoterapii.
Toto je fakt, lebo keby sa na to prišlo neskoro, tak by bola oveľa nižšia šanca na vyliečenie a to by bola veľká škoda, keby sa takto niečo zanedbalo zbytočne.
@elissess Kvitujem to, už som to tu neraz písala a je fakt, že treba na to dbať. Tak nestačí, ale je to prvý krok. Aspoň ja to tak vnímam. Ako som už vyššie písala, ja odkedy sa mi toto stalo, tak som taká pokornejšia, nesúdim, starám sa viac menej o seba, netrápim sa nad vecami, ktoré nemôžem zmeniť a tak podobne, lebo nás zvykne veľa vecí ničiť zvnútra, to si treba uvedomiť!
a ten prosim ta sluzi na co, co mas ako sucast liecby alebo. mne je luto kazdeho jedneho cloveka, ktory si musi niecim takymto prejst a je pravda, ze aj mnohych co poznam to uplne zmenilo, co sa takeho vnimania a vazenia si zivota tyka