kolko mas prosim ta rokov? myslela som si, ze toto je vec ktora sa tyka skor starsich ludi zato ma to celkom zaujalo ze u teba v akom veku toto zacalo? aj mas pocit ze sa to nejako zlepsilo odkedy si to zacala brat? a pls aky uzivas? kukala som to v elekarnach a viacero je tych znaciek 
taketo ochorenie vie postihnut aj mladych ludi, nie je to teda otazka len vyssieho veku. ja mam synovca s takym ochorenim a je to v podstate este dieta. @romiara prosim ta a pytala si sa na to aj lekara? ten ti povedal co, ze to mozes uzivat? myslis, ze by to mohli aj deti?
ako sa hovori kristove roky 
vobec nie, ono dnes tie problemy myslim, ze uz sa nejako k veku ani neviazu, ze skor je to o tom ako clovek zije, ako rychlo zijeme, ako fungujeme, dbame o svoje zdravie 
ono je to podobne ako napriklad s ceckom, ze nejako vyrazne efekt nevidis, ale vies, ze to ma zmysel a toto je presne ono. skus si pozriet Sulforafan Extra, ten mam, popripade ti aj fotku poslem aby si to nasla je, je aj rozni vyrobcovia, ale mne tento co beriem sedi 
Si ho v lekárni kúpila, či si objednávala? Tak sú ľudia, čo sa o to nezaujímajú, ktorým je to akoby viac menej jedno, čo bude, nebude. Môj svokor je tiež taký, že toho nejako nezaujíma akoby si vedel pomôcť, vie len lamentovať.
Hmmm tieto staršie ročníky sú proste také. Oni ak sa niečo takéto aj vyskytne, tak sa s tým zmieria a hotovo. Neviem, či je to nejaká nátura, že nemajú záujem si zlepšiť život ak sa to nejak dá. Ale na to majú nás mladšiu generáciu
Ale to nie je dobré podľa mňa a vlastne to ani človeku neprospieva, veď dnes už je toľko možností ako si vieme pomôcť tak prečo to neurobiť??
Len nie každý si aj dá poradiť, moja mamina tá bola dlho taká, že odo mňa nič nebrala, furt proste mala pocit, že som mladá, že neviem o zdraví a takých veciach nič, že proste kto je starší vie viacej.
No našťastie za posledné roky, to celé prehodnotila. Inak keď o tej artritíde píšete, tak u nás v rodine reumu mala starká. Myslíte, že ono to je aj nejako dedičné?
Osobne si myslím, že každé takéto ochorenie, ktoré sa teda úplne vyliečiť nedá je istým spôsobom aj dedičné a je to len o náhode, na koho ďalej v rodine sa naviaže
neviem podla toho, co si zistujem posledne obdobie o takychto veciach kedze roznych takychto chorob je okolo mna coraz viacej…tak ma to proste zaujima, ale mam pocit, ze velmi vela takychto problemov je sposobenych tym ako zijeme…ako velmi sa namahame, ako proste si berieme veci k srdcu lebo podla mna spustacom je v mnohych pripadoch prave stres…
ani nevrav, tolko stresu, ktory ludia teraz zazivaju a mnohi ho nevedia vstrebat fakt bez nejakych zdravotnych nasledkov. lenze aj tych vitaminov je na trhu tolko, ze clovek si vie len velmi tazko vybrat tak, aby nebral jednu tabletku od druhej
len nie vsetko je dobre, kazde ma zmysel pri niecom inom a teda je dobre si urobit nejaky ten prehlad o tom. Ja tiez velakrat sa nahnevam, vytocim, vystresujem a to citim, ze mi to nerobi dobre. Len proste musim vcas precitnut.
mam to podobne a mamina tiez to mala, aj ked musim povedat, ze vsetko zle je na nieco dobre, lebo dnes sa uz tolko nerozculuje, uz ju nehnevaju rozne malickosti, nad mnohymi vecami dokaze mavnut rukou, co kedysi proste vobec nevedela a myslim, ze k tomu prisla ked prisla k nej tato choroba, ze si to tak prehodnotila, ze vlastne nepotrebujes sa rozculovat, ved nech kazdy kona ako uzna za vhodne a vlastne ako sa aj hovori, ked sa bude kazdy starat sam o seba bude o vsetkych dobre postarane
no ale tak to je velky budicek, vies, ta uz podla mna kazdy prehodnoti tak nejak svoj zivot celkovo a snazi sa zo vsetkych sil, prist k niecomu, co mu pomoze sa vyliecit, alebo tu aspon ostat co najdlhsie
To je pravda, len je to celkom krutý budíček nemyslíš? Ako sama si niečím takým prechádzam a najhoršie je, pokiaľ sa s tým človek ako tak zmieri, aj keď po pravde sa to tak nejak celkom ani nedá, keďže človek si neustále kladie otázku, prečo práve on
hej hej ako tak som to az nemyslela, no nebudeme si hovorit, ze podaktori na svoje zdravie absolutne kaslu a potom, ak sa im nejaka ta choroba objavi, tak sa este cuduju, ze preco prave oni a zacnu este aj obvinovat cele okolie. poznam take pripady
Ja tiez svokra ma rakovinu, no nastastie jej liecba celkom zabrala a vyzera to tak, ze sa to ubera dobrym smerom. Ona celkovo ako vravi, nikdy nemal cas na svoje zdravie, chodila do prace jedno s druhym, povedala by som, ze v tomto bola taka stara skola a bum, co ju postihlo. No snazi sa tak dufam sa jej podari nad nou zvitazit
Tak to je hlavne, ze sa snazi. U nas mamina detto takto dopadla a velmi dlho nam trvalo dostat ju skor z takej depresie do roviny, aby sa snazila vyliecit sa. No tym smutkom si asi musela prejst a my sme zatiahl vsemozne hladali sposoby, ako ucinky chemoterapie este nejaky ale prirodnym sposobom zosilit, aby sa jej podarilo zvitazit
Aj ste nieco teda nasli, okrem tej chemoterapie. Je vobec nieco prirodne, co v takychto pripadoch dokaze pomoct
tak tu liecbu ako taku musia nastavit lekari, co je vhodne co by mohlo pomoct, tiez ta chemoterapia je viacero typov a zalezi aj o aku rakovinu ide, podstatne je podla mna ale nestracat nadej, snazit sa byt psychicky v pohode aby to clovek tak lepsie zvladal, lebo vidim na mojej mamine, ze ked je taka vyrovnanejsia, pokojnejsia, tak je to lepsie, co sa tyka toho ako si pomimo vie clovek pomoct, tak skus si nieco najst o sulforafane, ten som objednavala mamine, lebo som tu dobre ohlasy nan citala
Sulforafan? No idem hned pozriet. Zatial ziadne taketo doplnky neuziva, len sa snazi jest zdravsie. Vitaminy doplna roznymi semienkami, orieskami a snazi sa jest tak, aby strava bola maximalne bohata na niektore ziviny a dobre sa teda znasala aj s liecbou