Ahoj Rita! Som rada, že máš iný názor na tentoproblém, ako len brať lieky. Ja pracujem v zdravotníctve a cítim, že problém s únavou, vyššie hodnoty TSH, sú skryté za niečím iným. Sále napatie a stres v nás spôsobujú vojnu, a my si to neuvedomujeme. Riešime rpíznaky, ale nie vznik problému a preto sa dostávame do začarovaného kruhu. No predsa si myslím že znečistené prostredie a množstvo chemikálii tiež ohrozujú naše zdravie. Takže ak môžem rada by som si stebou vymenila zopár názorov. Teším sa na tvoju reakciu.
Denisa
Chronicky unavovy syndrom
Ahoj Denisa, neviem presne o co mas zaujem, okrem toho, co som spominala v aprilovom prispevku.
Rita svihranova
Ahoj, som uplne zufala, neviem co mam robit. Myslim ze mam syndrom unavy. Trva to rok. Rano sa zobudim - to ma vzdy bolia nohy, potom je asi 10-15 minut celkom fajn a potom zacnem mat unavene oci (akoby bola polnoc), stale zivam, cez den ma neskutocne boli hlava klby a svaly. Tazko sa mi rozprzva, mam na mysli piatu vetu a moje usta hovoria tretiu. Je to hrozne. Uz mam z toho aj depresie, lebo vidim ako sa vsetci koli tomu trapia. Ja sa cely den tesim na noc, kedy na to zabudnem. Poradte, prosiim, teraz su prazdniny a ja si chcem trochu uzit, a nevladzem, prosim, mam len 16 rokov, prosim o radu.
Rita uplne s vami suhlasim a chcem patrit do nejakej takej skupiny. No mnohokrat aj ked inteligentny clovek vie, ze sila myslienok posobi, ze si sam vytvara vsetko, co ho v zivote stretne, teda aj tie choroby, je mu to na nic v praxi, ked na neho pride nejaka choroba. Automaticky panikari a nevie sa z toho vymotat. Myslim si, ze ked sa stretneme viaceri taki s rovnakymi “chorobami” mozno sa nam podari spolu to nejak prekonat a pomahat si. Lebo nie je nic horsie ako nepochopenie alebo vysmech, zmalichernovanie nasich problemov od ludi, ktori to nemaju a myslia si, ze nam sibe. To asi vytvara este vacsi tlak na cloveka s PP alebo CHUS, ktory sa zacne uzatvarat a odclenovat od spolocnosti.
Jana, suhlasim s tym, ze izolacia a samota je dost velkym spustacom alebo zosilnenim akychkolvek problemov. To, co pomaha je sebapoznanie a akceptacia seba samych s tym ako prezivame a aki sme, ako aj poznanie svojich zdrojov sebapodpory. Skupinu som ponukla, nikto sa nehlasil, viac nemozem spravit ako ponuknut. Vyrazy ako sibe, cvok a vysmech a pod. neuznavam. Vsetci sme ludia, a vsetci sa mozeme v zivote ocitnut v nejakom probleme. Dolezite je vediet sa o seba postarat aj napr, tym, ze vyhladate odbornu pomoc. Zial na Sk su stale dost velke predsudky. Pozri clanok na zzz.sk. Kto je psycholog, psychoterapeut, psychiater alebo ako mozeme menit predsudky.
rita svihranova
Ahojte, pracujem v Reflexe v Markize a idem robit reportaz na tu to temu. Bol by niekto z vas ochotny hovorit o sebe do reportaze na par otazok? Nebolo by to na zivo, prisla by som za vami. Alebo ak poznate aj nejakeho odbornika, alebo alternativneho liecitela, co vam pomohlo trochu napiste mi prosim na moj mail. Tesila by som sa, keby sa nasiel nejaky odvazlivec, ta to tema je premlcana a malo ludi o nej vie. Dakujem a verim, ze sa niekto najde. Petra
Dobry den, je este stale aktualna vasa ponuka? Ak ano, môzte ma kontaktovat na e-mail? Som t. č. uz 3 rok praceneschopna a moj zdravot. problem sa vo vacsej miere tyka CHUSy. U nas v SR je velky problem “zdravotnikov” uz len stanovenie diagnozy, a nasledne na to sa roztaca kolotoc dalsich problematickych kombinacii - etickych, socialnych a tiez financnych a clovek nevladze.
Dobry den, tento pristup ma zaujal, trpim CHUS uz asi rok a neviem ako dalej. Najhorsie je ze uz rok nemozem dobre spat a to ma uplne nici. Musela som dat vypoved v praci, lebo som to nezvladala, rucaju sa mi kontakty a ocitam sa v izolacii. Ja by som mala velky zaujem riesit tuto situaciu v nejakej skupine, ako ste navrhovala, ozvali sa nejaki dalsi ludia? Dakujem.
Potrebujete zmenu. Prechadzky po lese, cvicenie, pomaly beh, plavanie, saunu hocico, co vas vytrhne z obycajnej rutiny. Ked ste unaveny spite, jedno ako dlho. Akokeby som citala svoje dni, presne vsetko nalinkovane a potom unava. Chodte na cerstvy vzduch, mozog potrebuje kyslik bez nervov. Jezte vela ovocia, zeleniny a cesnaku, kt. vas ochrani pred chorobami.
Dobry vecer, pani psychologicka, mala by som zaujem o skupinu a o spolocme skumanie. Dakujem Izsakova
Adriana, na skupinu je potrebne aspon 6-15 ludi, inak to nie je skupinova praca. Zatial, ako citam ste dve-3. Drzim vam palce, aby ste boli aspon 6-ti. Aj financne by bolo pre vas vyhodnejsie, aby vas bolo viac, aj pre dynamiku skupiny a ochotu zapajat sa do prace na skumani vasich problemov. Zatial mozete zacat s kolegami, alebo so mnou individualne sedenia a uvidite, co dalej. Ak sa nazbierate viaceri, dajte mi vediet, na svojej stranke mam mailovu adresu. Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobry den, neviem ci trpim chronickou unavou, ale mam, stale zvysenu teplotu a imunologicke vysetrenia nepotvrdili ziadne choroby, len ekzem, ktory mam od detstva. Nezda sa mi, ze by som z toho mala teplotu. Dominuje unava. Som zena v domacnosti a staram sa o svojich 2 synov a manzela. Synovia maju 6 a 5 rokov a su vkuse chori. Koli tomu som ostala doma. Vsimla som si na sebe, ze meranie teploty vo mne vyvolava paniku, tak som si merat prestala, lebo stresom sa mi teplota zvysuje. Snazim sa relaxovat, kolko sa da. Vela chorob som neodlezala a mozno prave preto budem teraz pykat. S detmi som sama cele dni a su na mne doslova nalepene. Pomaha mi jedna mila studentka, inak by som nemohla ani k lekarke. Pri detoch sa lezat neda. To iste chapete. Rada by som skusila psychoterapiu, ale pomoze to vobec? Ved pri detoch sa musim stale prisposobovat a oni nechapu, ze aj mama je len clovek a nie robot. Stanka
Stanka, deti rastu a verim, ze budu aj menej chorlave. Okrem toho si myslim, ze aj deti treba ucit, tak ako ste pisali, ze mama nie je robot. Nemate moznost nechat deti vzdy na par hodin - den - dva s manzelom rodicmi, studentkou? Aby ste mohli byt aspon chvilu sama a robit len to co, vy potrebujete? Ak by sa vasa unava zhorsovala, pretoze nerobite ziadne opatrenia, kto by nakoniec s detmi musel ostat? Psychoterapia vam pomoze, ak ste ochotna robit aj drobne zmeny, ak si uvedomite v spolupraci so psychologom, co vam skodi, alebo co bolo spustacom vasich stavov, ja osobne verim, ze ludia maju vela zdrojov v sebe, len ich nerealizuju a ziju vo vychodenych kolajach. Do hlbsich uvah sa nepustam, nakolko vas nepoznam. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut, www.psychoterapeut.zzz.sk
Rita, dakujem velmi pekne za odpoved, budem rozmyslat nad psychoterapiou. S pozdravom, Stanka.
Ahojte. ChUS mám aj ja. Mala som 2x boreliózu a tak mi povedali, že je to takým sprievodným znakom, keďže borelióza je chronické infekčné ochorenie. Celé noci nespím, cez deň nevládzem zdvihnúť ruku, často mám pocit, že asi odpadnem a zaspím. Čo by som dala za jednu celú noc spánku?! Kedysi by mi to bolo smiešne, teraz trpím a celý môj život je obrátený hore nohami. Nepríjemné na tom je, že som podráždená, niekedy nemôžem ani rozprávať, len mi padá hlava a končím. Keď si ľahnem, aby som si zdriemla, tak nemôžem - ako keby ma nasilu niekto postavil a ja som chodila ako panák - teda spím postojačky. Cítim sa trápne pred blízkymi a sebou, nehovoriac o lekároch. Dnes som stretla jednu výbornú pani doktorku (mimochodom zlatý človek), ktorá mi to vysvetlila. Takže teraz čo? Čo mám robiť, aby som fungovala normálne? Káva nepomáha - denne vypijem aj 6 silných. Neviem, netuším, som zúfalá. Ešte niečo - som flegmatik a v podstate šťastný človek spokojný so životom, takže ja už naozaj netuším, kde mám začať.
Ahoj Zuzka, už ai 6 týždňov mám presne tie isté pocity ako Ty. Pred necelým mesiacom som prekonala akútnu infekciu spôsobenú mykoplazmou pneumonie. Vybrala som tri druhy antibiotík a to nepretržite počas 43 dní. Symptómy cboroby ako kašel atď. prešli, ale už počas liečby sa pridružila extrémna únava, ktorá trvá dodnes. Mám presne tie isté príznaky ako Ty, nevládzem vstať z postele, točí sa mi hlava, snažím sa večer silou mocou zaspať, ale aj napriek stilnoxu nič. V noci sa veľa budím, ráno po prebudení a počas celého dňa ma neznesiteľne pália oči. Nevládzem sa starať o domácnosť, som zúfalá, ešte nikdy som sa tak po prekonaní choroby necítila. Všetko robím s obrovským sebazaprením a nemám síl ani komunikovať s okolím, dopujem sa kávou, no bezvýsledne. Môže to byť z mykoplazmy? Pred mesiacom mi bol robený komplet krvný obraz, všetko O.K., len zvýšená sedimentácia.
Zuzana, Simona, niekedy rozne ochorenia prinasaju dlhodobe dozvuky v podobe, ktoru obe popisujete. Jednou castou tychto priznakov moze byt aj samotne prijatie, akceptovanie daneho stavu. Uvedomenie si a docasne prijatie tychto pocitov je pre mnohych ludi tazke a uz samotny fakt bojovania s nespavostou a unavou ich moze zhorsovat a pocit unavy subjektivne zvysovat. Malokto bol vychovanay k tomu, ze si moze dovolit nepodavat “vykony” napr. nepracovat, nestarat sa o domacnost apod… Aj my samy seba tazko prijimame ako chorych, “slabsich” neproduktivnych. To, co vam moze pomoct, je prijat same seba momentalne so stavom aky je a nepachat na sebe nasilie. Jednou castou roznych fyzickych ochoreni su ich sprievodne psychicke priznaky a hlavne prezivanie, ktore je velmi subjektivne a malo ludi ho chape. Sposob narabania samych so sebou, postoj a pristup k sebe samej mozete pomaly menit a byt k sebe trpezlive, to je asi to najdolezitejsie. Su rozne techniky a postupy na zaspavanie a niekedy staci nebojovat so sebou a stretavat sa len s ludmi, ktori maju pochopenie. Tazke byva, ze sa v tom celom citite uplne osamele s malym pochopenim okolia, trva to niekedy velmi dlho. Drzim vam palce, aby ste nasli k sebe novy postoj, vztah a laskou k sebe a trpezlivostou a novymi sposobmi to casom prekonali, alebo sa naucili zit s tym, co momentalne je. Skuste aj homeopatiu, alebo metodu EAV-akupunktura podla Volla- /MUDr. Janis a ini/, ktore obe mobilizuju vase imunitne systemy a zdroje. Niekedy na psychicku podporu a skumanie novych postojov k sebe a sebaakceptaciu pomoze psycholog, psychoterapeut.
Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut, www.psychoterapeut.zzz.sk
Pani Švihranová, ďakujem za vysvetlenie. Pokúsim sa to prijať tak, ako to je a nepripúšťať si to - i keď je to veľmi ťažké, keďže borelióza stále prebieha a spolu s ňou aj tie príznaky. Najťažšie je vysvetliť, ako sa cítim mojej rodine - akosi to stále nevedia pochopiť a trocha sa vžiť do mojej situácie. Asi si myslia, že ak sa so mnou nebudú o tom rozprávať, tak sa prestanem tomu venovať a prejde to. Nie, nevenujem sa tomu, nie som vychovaná k tomu, aby som sa ľutovala, ale ono je to veľmi ťažké ak to nechcem a aj tak sa to deje. No neviem, uvidím čo vymyslím, 
V každom prípade ďakujem za podporu a za toto fórum, aspoň sa necítim sama a teraz už viem, že ChUS je reálne a nie vymyslené.
Zuzana, upresnujem akceptovat neznama nepripustat si to, skor to znamena "takto to teraz je, ano som unavena, citim sa… a precitit ake je to, ked si naozaj priznate ako to prezivate vy konkretne a zaroven skumate svoje zdroje prijat to a menit len v medziach vasich terajsich moznosti. Poproste rodinnych clenov o pochopenie, pomoc, nie o mlcanie a tvarenie sa, ze je to inak. Pripadne im to moze vysvetlit lekar, psycholog a iny odbornik, aby vas podporili. Aj polutovanie samej seba patri v istej miere k prijimaniu seba samych so svojou momentalnou situaciou. Neakceptacia momentalneho stavu niekedy odobera zvysky energie, ak sa snazime nasilu zmenit to, co sa momentalne neda. Viete, ake city prezivate?
Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Skúsili ste už kryoterapiu? Pacienti, ktorí navštevujú našu kryokomoru Vám osobne potvrdia vynikajúce výsledky a efekt kryoterapie ako pomocnej liečby pri borelióze. Okamžitá a trvajúca úľava od bolesti po absolvovaní jednej kúry (10 vstupov) , prekonanie syndrómu chronickej únavy, zlepšenie hybnosti kĺbov s účinkom 3 - 6 mesiacov. Stojí za to to vyskúšať a zlepšiť si kvalitu života.