veru, je to tak:) tiez som taka, ze sa neviem pretvarovat a proste davam najavo vsetky svoje pocity, emocie, vsetko ide proste von a cloveku sa tak nejak aj ulavi. aspon u mna to takto funguje.
na mne je napriklad hned vidno, ze ma nieco trapi. aj ked sa snazim teda to moc nedavat najavo, proste to zakryvat asi moc neviem
Ale tak svoje pocity ani nie je veľmi dobré skrývať:) Malo by to ísť hneď von, človeku sa tak akoby uľaví:)
to je pravda:) no a samozrejme nie je nad to, ked ma clovek taku tu svoju butlavu vrbu, ktorej moze povedat vsetko a kedykolvek:)
tak to je jasne, podla mna taku osobu proste potrebuje mat kazdy. staci len jedna taka osoba
vsak jasne, vsak to ani nechces viacerych ludom vsetko “vesat na nos”.
tak niektori ludia sa zase vyslovene v takychto veciach vyzivaju. ale tak ja sa im zase na druhej strane vobec necudujem, pretoze sa potom istotne citia lepsie. vedia, preco to robia.
no a co maju povedat taki introverti a samostatne jednotky?
ti si ako riesia svoje problemy? ti pravdepodobne nemaju nejaku potrebu sa za kazdu cenu vyrozpravat
tak kazdy ma ten svoj sposob, ako problemy spracovat a dostat von to, co ho trapi, hlavne je aby sa to v cloveku proste nehromadilo ale povedzme si aj tak, aj tie smutne dni niekedy proste musia byt
Niektori ludia toto vobec napriklad nepotrebuju. Niekto sa s tym vie nejak vnutorne vysporiadat sam. Ja by som nemohla fungovat tak, ze sa niekomu zo svojich problemov nevykecam, potrebujem proste taku tu svoju butlavu vrbu jednoznacne:-) Cloveku sa zaraz ulavi.
Tak to skutocne zalezi na cloveku, ja niekedy potrebujem kecat o svojich problemoch a niekedy nie. Fakt je to individualne, zalezi aj na tom, ako velke to trapenie je:)
ai tak nejak, potom este zalezi aj od toho, ci sa vobec mas komu zdoverit, ci vobec taku dobru dusu vo svojom okoli vobec mas
najst cloveka ktoremu mozes doverovat v dnesnej dobe nie je jednoduche, ale o to viac stoji za to
no to je pravda, v dnesnej dobe ak mas jedneho velmi dobreho priatela, tak si za vodou niekto sa chvali 30 kamaratmi, ale mne veru staci jeden-dvaja a dobre mi je. tych skutocnych ozaj nebyva vela.
Akoze pochybujem, ze niekto ma tolko vela kamosov A vlastne beriem spat. “Kamarati” nie su priatelia, takze to by mozno aj sedelo. Mozes mat milion znamych, ale tych ozajstnych vela jednoznacne nebyva.
… to keď vidím, koľko “priateľov” majú niektorí ľudia na sociálnych sieťach, tak sa zakaždým na tom pobavím… že týchto priateľov miliarda a potom, keď tam dá človek nejaký príspevok, tak mu to označia štyria, že sa im to páči… taký paradox mi to príde…
ved prave, tych, co su na facebooku, by som absolutne neradila medzi priatelov, to su proste iba obycajni znami:) s polovicou sa vobec nestykam.
to tu len taky priatelia na oko, podla mna kazdy takych v tejto dobe ma. je len malo ludi, ktori ti pomozu ked ozaj potrebujes a len ti by sa mali nazyvat priatelmi
no ja napríklad nie, príde mi zbytočné udržiavať kontakty s takýmito ľuďmi, ktorí mi do života nič neprinášajú.
Niekedy ti nic dobreho do zivota neprinasaju ani ti, ktori sa tvaria, ze ano