Tak pri detoch to mas tak, ze nikdy nevies, co bude. Je to s nimi proste vsetko uplne nevyspytatelne. 
Ale teda zatial sa nam nestalo doma nic take vazne, za co som vdacna.
akoze pokial to nie je na pohotovost, tak sa snazim to vyriesit doma 
Ja si spomínam, že mne sa toto ako decku dialo neustále Možno vtedy to bolo také bežnejšie by som povedala, ako deti sme boli od rána do večera vonku, robili sme vkuse somariny, vymýšľali nové veci, skúšali, hrali sa so všetkým, čo sme našli, teraz už to nie je také uvoľnené ako kedysi.
To je sice pravda, ale to neznamena, ze urazov je menej To by som asi tak uplne netvrdila.
Ono je to asi aj o tom, ze teraz sa to viac sleduje a riesi, kym ked sme boli my decka, tak sa to casto len pofukalo a islo sa dalej. 
Prezili sme, nemam zo svojho detskeho obdobia ziadnu ujmu na zdravi
vies co, kto je teraz rodic a vyrastal v 90 rokoch, tak to berie podla mna rovnako ako to brali nasi rodicia ale co ja viem, zalezi aj od povahy. niekto sa ide zblaznit zo skrabanca a niekto krvaca a neriesi.
No tak ja som asi z tych, co si zbytocne z kazdeho urazu nerobi tazku hlavu. 
Na jednej strane asi dobre, ale tak uplne na to kaslat asi nie je okej 