Musí ešte aj v súčasnosti imobilný človek hospitalizovaný dlhodobo v nemocnici zomrieť na dekubity? Kto sleduje dodržiavanie polohovacieho harmonogramu a správny spôsob polohovania, ako základného preventívneho opatrenia? Viem, že do procesu vstupujú aj iné faktory - úbytok svalstva, nedostatočné prekrvenie, výživa a pod… Alebo to nie je v náplni zdravotného personálu, lebo to nie je zdravotná starostlivosť, ale ošetrovateľská? Ako môže prispieť k zlepšeniu stavu rodinný príslušník počas jeho pravidelnej návštevy, keď si s pacientom nevie pomôcť - mám na mysli kontrolu stavu pod plienkou a pod?
Dekubity = smrť?
Naša maminka tiež dostala v nemocnici dekubity, infekciu moč. ciest a prebalovaná bola väčšinou len pri našej návšteve. Ked sme si “dovolili” upozorniť, že sa jej tvoria dekubity, veľmi sme urazili sestričky, ktoré ju polohovali každé 2 hodiny! Lenže škoda, že iba na papieri a nie v skutočnosti! Teraz máme maminku doma, dekubity zmizli a modlíme sa, aby sa chúďa naše už nedostala do slovenskej nemocnice! Žiaľ na zahraničnú nemáme a tam by sa nemohlo niečo takéto stať a ak by sa stalo - nezodpovednú sestru by vyrazili aj s dverami! A nech sa nikto nevyhovára, že to nemá zaplatené! Za takúto prácu by som ešte od nich inkasovala, že vôbec sú v robote!
Aj na Slovensku sa uz da podat trestne oznamenie ak pacientovy vzniknu v nemocnici dekubity a v slovenskych nemocniciach je to bezne cest vynimkam.
Leziacich pacientov je nutne polohovat cez den kazde 2 hod., v noci kazde 3 hod. Sestra by mala viest o tom zaznam - mozete nahliadnut. Kazde zariadenie by malo mat antidekubitne pomocky + madrace. Chyba je zrejme v tom, ze 1 sestra ma na starosti 30 pac. a zrejme sa to potom poctivo nestiha. Vsetky sikovne su vonku. Riesenie je omnoho viac personalu, ako pise pani Slavka, ze v zahr. nemocnici by sa to nemohlo stat - ma pravdu. Tam je 1 sestra na 4-5 pac. a to je rozdiel. Obratte sa na poistovne, nakolko ich platite, nech zaplatia personal, nie sebe odmeny!
Na oddelení, kde ležala naša mama boli ležiace dve pacientky a tá druhá pani mala také dekubity, že mala až dieru do chrbta! Nie 30 pacientov! Ostatné pacientky boli chodiace. Neberiem žiadne výhovorky, lebo som zažila toho dosť! Flákanie a výhovorky! Šikovné sestry sú v zahraničí a poviem príklad: z kolektívu 12 sestier som našla iba jednu poctivú, ktorá naozaj sa snažila a robila čo má! Aj to bola mladá zrejme ešte len absolventka strednej školy. A keď pochopí, že za ten istý plat ako má kolegyňa, robí aj jej robotu, tak sa tiež bude flákať! Prečo by ona mala robiť, keď iná na to kašle a je to tak ako so sestrami aj s lekármi na Slovensku. A podať sťažnosť? Komu to pomôže? Nikomu! A ani to nikomu neuškodí!
Rupert, môžeš mi napísať prosím, kde môžem podať trestné oznámenie a aký je postup? Možno to pomôže aj ďalším postihnutým a personál v nemocniciach sa trochu zmobilizuje a predíde vedomému utrpeniu pacientov a ich rodinných príslušníkov. Mojej matke hnije zadok - o čom viem, ďalšej pacientke už hnijú aj päty. Kde inde, ak nie na geriatrii a oddelení dlhodobo chorých by mali klásť obzvlášť dôraz na prevenciu proti dekubitom? Následne sa úplne zbytočne vyhadzujú peniaze na antibiotickú liečbu, dezinfekčný a obväzový materiál.
Treba sa obratit na Urad nad zdrav. starostlivostou - pisomne.
Heňo, Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. A nechcem Ťa odrádzať, ale asi je to zbytočné. Tie sestry si vedú záznamy, že ju polohujú i keď to nie je pravda, ale papier nepustí. Nič neželám nikomu, len aby sa každému vrátila tá opatera, ktorú teraz poskytuje! A keď nie im, ale ich najbližším na ktorých im veľmi záleží!
Tam idu tvrdo po pravde, neriesia len papiere, alebo sa obrat na vrchnu sestru, primara. Treba im pohrozit.
Určite máš pravdu. Stále však rozmýšľam, že tak obrovský dekubit sa vytvorí, ak sa pacient správne polohuje a vzniknutý dekubit správne ošetruje? Vedľa maminy leží pacientka, ktorej už hnijú obe päty. Treba sa s tým zmieriť? Som presvedčená, že mlyny spravodlivosti melú, a tak ako aj píšeš, každému sa vráti to, čo dáva.
Evi, ja som dost prchka povaha a vies kolko krat som to chcela urobit? Ked som sa stazovala, tak lekari drzali stranu sestram. No a sestry sa ku mne naoko tvarili pokorne, ale vyvrsovali sa na mame! Taka mentalita je v nemocniciach!
Zial, nakolko vsetky sikovne opatruju vonku.
Ale nie. V nemocniciach kde opatrujú rehoľné sestry, ešte tam je to dobré, ale u nás taká nemocnica a ani v okolí nie je. Ešte sú v hospicoch. No škoda, že je ich málo. Ináč by to tu vyzeralo! Oni to berú ako poslanie! A tak by to mali brať všetci zdravotníci. Nie je nič horšie ako človek, ktorý sa dostane do nemocnice, má dosť patálii sám so sebou a ešte ho obkrikuje nejáká nafučaná sestra, ktorej nevyplatili prémie alebo jej doma leží opitý manžel a vyvršuje sa na pacientoch.
Slavka, mas 100-percentnu pravdu. Ja som mimoriadne mierna povaha, takmer všetko sa snažím brať z nadhľadu, maximálne ohľaduplne a tolerantne. Nesťažovala som sa v nemocnici na nikoho a na nič, len ošetrujúcej lekárke som tlmočila môj osobný pocit, že nie je polohovaná a nie sú jej podávané tekutiny. Podčiarkla som, že je to len môj pocit, v žiadnom prípade nie sťažnosť či nespokojnosť. Vzápätí som bola predvolaná k primárovi a celý personál sa - tak ako píšeš, tvári pokorne a vyvršujú sa na bezbrannej umierajúcej matke, ktorá reve od bolesti ako zviera. Taká je realita, žiaľ. Nahrala som si to na diktafón.
Ja ked som zistila, že sa mamke začína tvoriť dekubit, kúpila som v lekárni Sudakrém a napísala na papierik odkaz sestričkám (nakoľko som ich nechcela vyrušovať pri kávičke), že ich prosím, aby jej to natierali. Na druhý deň sa mi sestry vyhrážali, že ma nažalujú riaditeľovi nemocnice a zakáže mi návštevy! Vraj oni vedia, čo majú robiť! Tak prečo nemala ten dekubit ošetrený? A ja som im to nedala rozkazom! Ja som ich prosila! A to je rozdiel! Vravím nič sa tu nedosiahne. Až by ste primárovi napchali vrecká úplatkami, žmurknutím oka by sestrám dal najavo, že sa Vám majú švôňať, ale o vašu maminku by sa aj tak nepostarali! Na Slovensku nemáme jednoducho poctivo pracujúci ľudia šancu na dôstojnú zdravotnú starostlivosť! Hanba!
Sestra a prémie? To kde žijete? A z poslania si nájom nevyplatím. No máte čudný názor. Čudujem sa, že nerobíte sestru vy!
Ked Vám nechajú hniť zaživa blízkeho človeka a sestra Vám povie, že z toho, čo sa oňho má dôstojne starať si nájom navyplatí. Ono ja som tiež sestra, ale veterinárna a môžem zodpovedne povedať, že v živote by som nedopustila svojou ľahostajnosťou trpieť žiadne zviera! A človeka už ani v myšlienkach! Človek, ktorý neberie prácu zdravotníka ako poslanie tam nemá čo hľadať! Pre nich je určená práca mimo dosahu živých tvorov!
Ked čítam tieto články, mám zmiešané pocity. Zamyslite sa nad svojou prácou, či ju vykonávate 100%. Nikto z Vás sa sestier neopýta, či majú vhodné podmienky na výkon svojho povolania. Máme pol hodiny na obed. Prestávku, ktorú málo kedy, využijeme lebo nemáme čas. Nie raz nám prepadnú stravné lístky. Akú dlhú máte obednú prest. Vy? Nemocnicu si mnohí mýlia s odkladacím zariadením, kde si svojho príbuzného odložia na niekoľko týždňov - mesiacov.
Ja zvyknem ranajkovat o 15.00 a o podmienkach a ochrannych prostriedkoch ani nepisem.
Ja mám tak isto prestávku od 10.00 - 10.30. Naša mama bola nevyhnutný čas na neurologickom oddelení, nie odložená! Boli tam len dve ležiace! V sobotu - nedeľu nerobili toaletu, lebo bola tam len jedna sanitárka! Posteľné prádlo špinavé od stolice, mala pod sebou 6 dní! Moč. katéter jej nevymenili, na základe toho dostala infekciu a naštastie bola premiestnená na infekčné oddelenie, kde: Bola pod stálym dozorom, vždy prebalená a vždy v čistom posteľnom prádle. Pravideľne jej cez PEG boli podávané tekutiny a sestry mali na oddelení 10 ležiacich pacientov! Tak kde je potom problém? V primárovi! Aký si urobí poriadok na oddelení? Už som zažila toho naozaj veľa a preto ma už s tým, že človek nestíha nikto neomámi! Tá pani, ktorá ležala s mamou na izbe bola ochrnutá na celom tele. S obrovským dekubitom v krížovej oblasti a zažila som na ňu neadekvátny ústny útok sestričky len preto, že chcela zmeniť polohu - bolel ju ten dekubit. Už potom radšej nevyžadovala nič len potichu plakala do vankúša! Viete čo je to pri plnom vedomí hniť? Neviete si sama pomôcť a ste odkázaná len na tú “zaneprázdnenú” sestru, ktorá nemá na nájom! Prečo by sa mala odneprázdniť? Začo? Čo ju tam do nejakej cudzej zhnitej tetky? Napíše do papierov, že jej podala 20 kubíkov vody, polohovala každé 2 hodiny a odíde s čistým svedomím domov, že keby niečo - kolegyňa hádam spraví! A podľa Vás je toto normálne? No môj názor ostáva: “Takáto osoba nemá čo tam robiť!”