Tento problém žiadne voľby nevyriešia. To je v ľuďoch! Predsa politik nemôže stáť za chrbtom každej sestry a všímať si jej prístup k pacientom ! To keď raz rodičia nenaučili, vláda to už nenaučí! Ešte by bolo riešenie, keď vznikne väčšia kríza, a veľa ľudí príde o prácu aj v zahraničí, pri čo i len najmenšej sťažnosti na personál, ho vymeniť za niekoho, kto si tú svoju prácu bude vážiť ! A takto to spraviť pár krát, ako to robia podnikatelia- s nikým sa nemaznajú ! A ten prístup by sa zmenil a zmizli by z nemocníc aj dekubity !
Dekubity = smrť?
Po prečítaní príspevkov mi vyšlo, že dekubity sú jednoznačne vinou odfláknutých povinností. Je jedno z akého dôvodu, ale niekto predsa musí niesť zodpovednosť za zbytočnú bolesť pacienta, jeho blízkych a zbytočne vyhodené finančné prostriedky, ktoré chýbajú inde. Mne maminka zomiera a ja si ešte pred pochovaním nafotím stav jej zúboženého tela zdevastovaného rozsiahlym dekubitom a budem sa cez Úrad pre dohľad nad zdrav. starostlivosťou, príslušnú zdravotnú poisťovňu a ministerstvo zdravotníctva dožadovať postihu a následných opatrení, aby ľudia zbytočne nezomierali, len pre nejakých flákačov. Raz sa aj my dostaneme do nemocnice.
Ak si dovoli sestra, ktora ma plne odd. leziakov chodit pocas sluzby poziciavat od pacientov casopisy, aby si skratila cas, to uz je co povedat. Vzdy svitoria na seterni a su take mazane, ze ked pridem na navstevu, vtedy pridu na izbu. Keby sme tam nechodili a nepomahali aj spoluleziacim, zhnili by za ziva. Neraz som zazila aj sprchovanie a umyvanie hlav sestier pocas prac. doby. Ved doma sa usetri a statu nechyba.
Toto treba adresovat jej nadriadeným, len tak sa to dá riešit - a každý problém sa má riešiť ihneď a na mieste.
Absolútne nič sa nevyrieši! Sestra, lekár = jedna mafia! Navzájom si kryjú chrbát! Už tu v príspevkoch bolo spomínané ako dopadne sťažujúci sa rodinný príslušník!
Tak potom utekajte z mesta, v ktorom je taká super nemocnica.
Žiaľ, zomierajúci človek nemôže utekať. Možno pre tých, ktorí ešte majú šancu, by ste mohli napísať v ktorom meste je nemocnica, kde k pacientovi pristupujú tak, ako sa má.
Vyhlásme súťaž! Nech sa prihlásia z tej nemocnice, kde k pacientovi pristupujú s úctou a kde sa im nemôže stať, že niekto za 24 hodín dostane dekubity!
Slavka prosim, neprehanaj! Zatial ticho sledujem osocovanie a hadzanie vsetkych zdravotnickych pracovnikov do jedneho vreca, ale uz mi neda a musim reflektovat na tie invektivy! Vyse 23 rokov pracujem ako sestra a musim povedat, ze ako vsade, aj v zdravotnictve su ludia rozneho charakteru a k svojej praci pristupuju individualne. Ale! Akonahle vedenie nemocnice nedopusti, aby starostlivost (ci uz liecebna alebo osetrovatelska)bola vykonavana povrchne, tak ver mi, ze na tom bude bazirovat a zavedie opatrenia, casto velmi nepopularne a pozadovany standard sa vybuduje. Ano, ryba smrdi od hlavy. Ak na oddeleni vrchna ma zaujem vybudovat a udrzat vysoku uroven osetrovatelskej starostlivosti, tak tam pacient nebude mat dovod na nespokojnost a ver mi, su take oddelenia a nemocnice! Staci si vygooglit hodnotenie spokojnosti pacientov s poskytovanim zdravotnej starostlivosti u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak by sa pristupilo k sankcionovaniu nedosledne odvedenej prace, tak by sa pristup jednotlivcov zmenil jedna radost. Ale ak samotna vrchna sestra nema zaujem o svoje oddelenie, tak tazko tam nieco menit. Je to malo, ak jedna - dve radove sestry budu chciet kvalitnejsie osetrovanie, ked zbytok na to kasle. Tlak musi byt plosny a z hora. Takze na zaver: Ano, su nemocnice, kde sa poskytuje vysoky standard zdravotnej starostlivosti a preto neznevazujte, prosim pracu globalne vsetkych zdravotnikov.
Lesia, veď presne o tom tu píšeme! Uviedla som príklad: Neurológia a infekčné! Tam som mala negatívne skúsenosti a tam pozitívne. Mne len ide o to, čo tu odpísala na môj článok sestra. Napísala som, že zdravotník, ktorý svoju prácu neberie ako poslanie tam nemá čo robiť! Odpísala, že za poslanie si nezaplatí nájom! Pri takomto zmýšľaní sestier budú i naďalej naši rodičia, starí rodičia zomierať v ukrutných bolestiach na dekubity!
S tym “poslanim” to je tak trochu pritiahnute za vlasy. Ja nepotrebujem mat svoju pracu ako poslanie, ale to nevylucuje, aby som mala ludsky pristup k cloveku. Ide o zamestnanie, profesiu a je ako aj ina praca s ludmi - ci uz socialny pracovnik, ucitel, uradnik, … aj v inych profesiach sa da k cloveku pristupovat bud humanne a sucitne, alebo bez zaujmu a s opovrhovanim. Takze ak mas pocit, ze sa mamke nedostalo adekvatnej osetrovatelskej starostlivosti, bolo to treba riesit hned vtedy staznostou vrchnej sestre, resp. vedeniu nemocnice. Ako sa ma mamka?
Nestihla som! Bez nášho vedomia ju premiestnili na infekčné oddelenie (nepovažovali to za dôležité nás o tom informovať) a ako som spomínala na tomto oddelení to bolo úplne o inom! A mali tam 10-tich ležiakov. Takže sťažovať som sa nemala na čo. Mamka tá sa nám má: Prekonala zápal priedušiek, tie dýchacie cvičenia nechce robiť a celé dni spí a v noci je hore. Ále nemá dekubity! No nie každý má také šťastie a vravím keby som to nezažila, že kvôli čomu vznikajú a aký postoj k tomu kladú, tak sa nikdy nezapojím do tejto debaty. Lebo naozaj som ja do októbra minulého roku nebola nútená sledovať zdravot. starostlivost na Slovensku. A nehnevaj sa na môj názor, mám veľa priateliek zdravot. sestier a hnevá ma ich postoj k svojej ako si to ty nazvala profesii. Pred tým som sa s nimi na túto tému nerozprávala a teraz som sklamaná. Prečo v tomto štáte všetko treba riešiť len sťažnosťami? Hm?
Slavka, Viola, sestra, Lesia, Heno a vsetci, co ste tu prispeli, citala som vsetko a napisem Vam: aj ja som bola mlada pac. leziaca na Are, po tazkej havarii a cakala co bude dalej, zachranovali mozog, aby som prezila, nebola pre nich podstatna v tej chvili moja pata, na ktorej sa mi vytvoril dekubit, islo mi o zivot! Cakali, ze do rana exitujem a ja som tu uz 20 r. a plne funkcna a pracujuca sestra a zo zahojenym - vtedy gangrenoznym dekubitom na pate, takze vsetko sa da, len sa musi chciet a nemyslite si, ze len dekubit sposobi smrt,na smrti pacienta sa podiela ovela viac faktorov, iste pri dostatocnej starostlivosti tam nema co robit!Ale mnohokrat je nedostatok pomocok, tych spravnych a nedostatok personalu! Nevyhovaram sa, ale je to bohuzial tak! Mali by sa u nas vytvorit oddelenia pre takto tazkych pac., ale nie, aby ich tam bolo 20! Ale maximalne 4 a aj dostatok personalu a pomocok, k nim a vtedy by mali starostlivost doslednu, ale vsetko sa u nas toci len o financiacha nik nepozera na choreho cloveka, ano s vami co ste tu napisali, ze nech kazdeho postihne to co vidi na druhom umierajucom a nech si to uzije sam ak si mysli, ze to tak ma byt a takto ma skoncit zomierajuci pacient! A dnes aj ako je to u nas na nasom odd. len setrit a setrit! Na ukor pacienta! Je to nanajvys nehorazne, len aby sme boli na prvom mieste v uspore materialu, liekov a vsetkeho! Aby niekto zhrabol nehorazne odmeny! Boze chran kazdeho od nemocnice! Napisal by som tu este omnoho viac, ale uz nevladzem, je malo zdravotnikov, ktori chcu pracovat ako sa ma, ale co zmoze ta hrstka voci prevahe?
S tym, ze je malo zdravotnikov, ktori chcu poctivo pracovat nesuhlasim. Panenky, v akych zapadakovoch to ludia robite, resp. davate sa liecit?
Lesia, fakultná nemocnica Banská Bystrica. Nie zapadákov a aj ľudí je dosť, ale nie sú na svojom mieste. “tiež sestra”, je jasné, že po havárii sú oveľa vážnejšie zranenia, ale tu sa neriešia tie prípady, ale jeseň-zimu života. Keď behom pár hodín vitálny človek zostane úplne odkázaný na pomoc druhých. A sú na oddeleniach a to neurológia, interné, geriatria.
Ja píšem o skúsenostiach z bratislavskej špecializovanej nemocnice pre starých ľudí - geriatrie. Čiže nie zapadákov, ale veľmi vyspelá nemocnica, resp. vyspelý tím, ktorý sa dokáže zomknúť a presvedčiť rodinných príslušníkov, že všetko je o.k. a práve okolo toho vášho člena sa točia najviac. Zistili, že rodinní príslušníci nie sú až tak hlúpi, takže ovzvlášť precízne píšu do dekurzov všetko to, čo by mali robiť, hoci to absolútne nerobia.
Heno, citas to? Nie su peniaze! Vsetko je o financiach. Dekubity vznikaju, lebo nie su financie. Nepolohuje sa ako sa ma, lebo nie su financie. Nespravame sa k pacientom ako sa mame, lebo nie su financie a za poslanie si najom nezaplatia! Tak dosiahli sme, co sme chceli a bezni ludia budu nadalej hnit a trpiet v nemocniciach, lebo nemame financie na to, aby si sestry odvadzali svoju pracu poctivo! A bodka!
Slavka, aj ked sa zachranuje mozog neznamena to, že sa nema podložit päta dekubitarnou pomockou, pretože dolna končatina je na extenzii a nemysli si, že aj ked mam zahojenu pätu, že s nou nemam problemy a to doživotne a trham na nej pančuchy, priala by som Ti, aby si bola pri mne len jednu noc a len by si sedela a sledovala čo robim a ako stiham 28 ludi aj ked mam občas napr. aj sama noc a služba je perna, prijmy aj 3 v službe , exitus, aj može sa mat niekto zle medzitym, aj merat TK každu hodinu napr. a všetko treba zapisat.
Slavka, asi si velmi nepochopila, ked som pisala o financiach, nie preto sa pac. nepolohuju, neviem v akom obore pracujes Ty, ale ak mas vsetko potrebne do ruky a mas zadelene tolko prace kolko stihnes, tak vsetko sa robi tak ako ma, ale ked sestra musi odviest v sluzbe pracu svoju, sustavne zaskakovanie - pracu za osetrovatelku, lekara, osetrovatela, upratovacku a vsetci do jedneho, je jedno ci je to pacient ci pribuzny ci vrchna ci lekar ci navsteva, vsetci do jedneho sa obracaju len a len na sestru, my skutocne nemozme suvisle robit jednu pracu - naozaj, nikto to nedokaze pochopit, ze neskutocne vela povinnosti sa naklada a naklada na sestry a v konecnom dosledku su za vsetko vinne, tym som chcela napisat, ze sa nestazujem na to, kolko mame prace, ale na to, ze keby som aj ako chcela co najlepsie robit svoju pracu, je to naozaj tazke vyhoviet kazdemu.
Tiež sestra. No dobre, ty sa možno snažíš. Je mi ľúto, že máš problémy s pätou - to zrejme už bude doživotné. Len mi prosím Ťa povedz, prečo sa majú rodinný príslušníci sťažovať hneď keď zistia, že ich blízkemu nie je poskytnutá adekvátna starostlivosť ako to spomínala Lesia. Prečo sestry neapelujú na manažment nemocnice. To, že nie sú financie na pomôcky, na energie a nemocnice sú zadĺžené je známe. Lenže za to pacienti nemôžu. Teda vy sestry, ktoré máte záujem svedomito robiť svoju prácu musíte sa sťažovať. Keď napíšem sťažnosť, že mojej mame neboli podávané tekutiny a 1,5 l fľaša bola zatvorená 3 dni - áno tvrdili, že podávali čaj, ale neverím! Alebo, že sa urazili, keď som ich upozornila na začínajú sa dekubit - kto zase bude mať zle? Lekár? Prímár? Prednosta? Nie! Sestra! A tá sa na kom vyvŕši? Na sťažovateľovi? Nie! Na ochrnurom pacientovi a nevrav mi, že to tak nie je!