Slavka, to, ze sestra je “dievca” pre vsetko, je holy fakt. Ba dokonca v sucasnosti musi mat na to az VS vzdelanie. Ale samozrejme uznavam, ze to nie je problem ani pacienta, ani jeho pribuzneho. Co sa tyka staznosti manazmentu - vies, ja viem posudit situaciu v sukromnej nemocnici. t.j. znizovat naklady sa da na platoch, teda cim menej zamestnancov, tym menej prostriedkov na platy a teda ostavaju vacsie zisky, takze tam, kde v jednej smene je prace dost aj pre 2 sestry, jednoducho musi jedna vsetko stihnut. Takymto stylom som pracovala viac rokov (az kym moj pohar trpezlivosti nepretiekol a nerozviazala som prac. zmluvu s danou nemocnicou) a jednoduho ked sme sa ozvali, vedenie sa ohanalo tym, ze ked sa nepaci, dvere su otvorene a pridu na nase miesta sestry z Ukrajiny. Prace bolo neurekom, ale na druhej strane, ak u pacienta sa ukazal zacinajuci dekubit, boli sme sankcionovane a boli z toho neskutocne problemy. Pacient musel mat prikladnu starostlivost, totizto spokojny pacient = reklama pre nemocnicu a cim viac pacientov = viac prijmov z poistovni. Tym som sa nechcela tu stazovat ohladne situacie v zdravotnictve, len poukazat na to, co si pisala, ze sestry sa maju stazovat vedeniu. Tazko sa stazovat tam, kde nie je ani len najmensia vola riesit situaciu, len direktivne sa nariadovali prikazy. Takze kazda minca ma 2 strany a ver mi, obidve strany maju tu svoju pravdu.
Dekubity = smrť?
A prečo sú vlastne tak dlho v nemocnici?
U nás napr. kvôli vysokým teplotám - vyskúšaný rad antibiotík, rozvratu vnútorného prostredia, život ohrozujúcej nízkej hladiny sodíka, hemoglobín 70, možno už aj menej… To treba najprv zistiť, čo je príčina, potom liečiť, stabilizovať a až potom prepustiť do domáceho ošetrenia.
Vidíš Lesia. Vás za dekubit sankcionovali a v BB ma ešte chceli žalovať riaditeľovi nemocnice, že si “myslím”, že svoju prácu nerobia poctivo. Ver mi, že keby išlo o mňa, tak to tak nenechám. Ale naozaj som sa bála, že si to odnesie mamka. A zrejme na tom infekčnom ich tiež sankcionujú, keď boli vždy polohované, čisté, nachované, prebalené, … na toto oddelenie naozaj nemôžem povedať jedno krivé slovo! Od sanitárok až po primára! Už tam sa jej dekubit začal hojiť. A myslím si, že toto oddelenie nie je až tak vyhľadávané sestrami (myslím pracovne) i keď určite majú nejaké príplatky za riziko, no to riziko majú aj ich príbuzní. Ale zase ak mi budú operovať chrbticu alebo dostanem infarkt, zbytočne budem apelovať, že ja chcem ísť na infekčné oddelenie, lebo viem, že tam dekubit nedostanem!
Slavka, my samotne sestry nezmozeme nic! Stazujeme sa na nedostatky a stazuju sa aj pribuzni, ale vsetko zalezi od vedenia odd. a danej nemocnice a nemyslim, ze sa kazda sestra vyvrsi na ochrnut. pacient. ako pises! Iste je nas ludi - tisic povah, ale nehadz vsetkych do jedneho vreca! Nikdy som sa nevvrsila na chorom cloveku, nikdy, a to som bola pacient - ja, moj manzel, moja umierajuca mama, a ani jeden chory clovek nemoze za to ako to funguje v nemocnici, za to musia bojovat zdravi!
Rovnaku skusenost mam aj ja s nemocnicou v Lucenci. Moja mamka sa tiez dostala na oddelenie pre dlhodobo chorych, ale jedna katastrofa. Ze ma dekubit na chrbte pod lopatkou som zistila az ked sme ju doviezli domov. Hned v ten den sme zabezpecili domacu osetrovatelsku starostlivost, zial od l.7. minuleho roka az do dnesneho dna sa aj pri pravidelnom osetrovani, dekubit nevyhojil. A to sme jej do nemocnice dali aj antidekubitny matrac. Lezala sice na nom, ale az dnes si uvedomujem, ze az do pasa lezala na storocnom tvrdom vankusi, ktory jej podla mna sposobil dekubit. A starostlivost? Sestricka sa zastala sanitarky, ked som mala pripomienky, ze mamku zle umyla. Ze, co si ja myslim, ze ci sanitarka to ma robit za 8.000 a ci nema ani pravo sadnut si. A ze rodina nema chodit na navstevu len preto, aby sa na pacienta pozerala, ale mala by sa o neho aj postarat, poumyvat ho. Taka je moja skusenost. Nikdy viac by som ju do nemocnice v Lucenci nedala.
Zdraví môžu bojovať len vtedy, ak v okamihu nedostatku sa ihneď nezomkne celý zdravotný personál a nesnaží sa zakryť problémy. Ak príbuzný vysloví čo i len názor - zatiaľ nie sťažnosť,lebo nemá dostatok informácií, ihneď je predvolaný na koberec k primárovi. Nestretla som sa, že by mali snahu niečo riešiť, iba neustále vyplakávať, aké majú zlé podmienky. Samozrejme, sú to len moje skúsenosti. Možno inde to mali snahu riešiť. Tam, kde ležala moja maminka, tam určite nie.
Ja mam mamku po nehode - zrazil ju autobus na priechode pre chodcov, na Are bola iba 10 dni, z toho 3 dni v uml. spanku, hned sa jej vytvoril dekubit nad sedacou castou. Najprv nam tvrdili, ze jej zmenili vyzivu, nasledne ju velmi rychlo previezli do uplne inej nemocnice a odd. - urazovu chirurgiu, kde sa jej cca. mesiac snazili dekubit vyliecit - neuspesne - dovod - pacientka nespolupracuje. Mamka mala zasiahnutu hlavu a zial v takom pripade je velmi tazke vysvetlit jej, co smie a nesmie a co jej pomaha a co nie. Momentalne je uz asi 2 tyzdne na klinike plastickej chirurgie, kde jej konecne vcera v lokalnej anest. dekubit zoperovali. Snad sa to uz prelieci. Co sa tyka starostlivosti v podstate je to OK, aj ked sme mali k niecomu vyhrady, vzdy nam sestry ci doktori vysvetili preco je to tak. Neostava nam nic ine iba verit a doverovat. Vasa diskusia ma zaujala, ale snad spat k veci a teme, nerieste nas zdravotnicky system a co by sa malo a nemalo.
Takže dekubit - treba hlavne správne polohovať a pravidelne, keď už sa vytvorí treba ošetrovať, ak je pacient ležiaci, je super ak má vývod na moč, aby sa nemuseli dávať plienky, aby sa zbytočne neparila koža, naša babka si priniesla po 3 týždňoch strávených v nemocnici dekubit nad zadkom. Ošetrovali sme to a aj pantenolom -super výsledky, samozrejme polohovanie z boka na bok na chrbte bola len chvíľu kým sme ju kŕmili, inak bio lampa - tiež super pomohla, možno to niekomu pomôže viac ako vaše sťažovanie tu vám to rozhodne nepomôže, skúste sa sťažovať tam, kde to padne na úrodnú pôdu, ak bude ľudí viac, možno sa aj systém zmení, ale ozaj len možno.
Pripojím do starej témy svoju skúsenosť … dali sme do nemocnice našu babičku, ktorá sa nemohla pohybovať, len sedela a ležala … tušila som, keď stonala, že má dekubit na zadku, ale nechcela nám ho ukázať … až v nemocnici som to videla a pýtala sa, či ide skutočne o dekubit, nielen, že mi povedali, že nevedia, ale ani to neliečili, až po týždni mi jedna sestra potvrdila, že ide o dekubit, a že mám niečo kúpiť v lekárni, tam ma vysmiali, že taký pacient patrí do nemocnice a keď tam je, že mi mali povedať, čo nato, po obehnutí viacero lekární som kúpila náplasti a mastičky, ale aj tak jej neboli aplikované, pretože riešili iné, väčšie ťažkosti, takže teraz máme namiesto malého, začínajúceho dekubitu, dekubit veľký a nič nezaberá.
Slávka, súhlasím. Iní robia aj za menej a aj viac hodín a neštrajkujú každú chvíľu za svoje platy.
Na svete, takže ani zďaleka nejde o rýdzo slovenský fenomén, ako by sa snáď mohlo zdať. Typicky slovenské je robiť si zo zdravotníkov fackovacích panákov, zodpovedných za všetky komplikácie, aké sa len môžu v nemiciach existovať. Všetci tí, ktorí zdvíhate kritický hlas ku ošetrovatelskej starostlivosti: KDE ste boli a prečo ste mlčky svedčili keď sa rušili adekvátne počty ošetrujuceho personálu hlavne sestier a pomocníc na tzv. minimálne nosmatívy, kde sú vaše sťažnosti na UDZ alebo ministerstvo zdravotníctva, že v slovenských nemocniciach chýbaju adekvátne manipulačné pomocky, polohovacie postele, a vobec všetko, čo je štandardom napríklad v nemocniach a liečebniach v Rakusku a na západ dalej?
Dekubity=prelezaniny vznikaju, kde clovek nedostava systematicky vyzivu a regeneracne materaly na urcite miesto v tele, lebo ma priskrteny privod krvi. Polohovanie kazdych 10 minut by to malo vyriesit, ale samozrejme taku starostlivost maju len velmi zriedkavo. Dekubity sa daju vyhojit zmesou jemneho praskoveho cukru, kokosoveho oleja a par kvapiek antimikrobialneho citricidalu TM. To iste je dobre aj na ine nehojace sa, cukrovkarske najma, rany.
V tom pripade je dobre si aj riedit krv, bezpecne, doplnkom enzymu nattokinazy, ktora nielenze mierne zriedi krv a tym zlepsi cirkulaciu, ale vie rozbit aj fibriny a tromby, navioac podporuje aj tvorbu telesneho enzymu na ten ucel, plazminu.
Pomaha aj serrapeptaza, ktoru tlacia najnovsie na riedenie krvi, rozpustanie trombov a potlacanie roznych bolesti v tele.
Odporúčam pozrieť si tento dokument. Hlavne všetkým nespokojným so SVK zdravotníctvom a systémom. http://www.biomol.sk/dokumenty-filmy-a-videa/dokumenty-o-zdravi/sicko.html
Nechcem hanobiť prácu zdravotníckeho personálu, ale tiež máme veľmi negatívne skúsenosti s nemocnicami a personálom. Najprv, asi pred troma rokmi, začali našu babku v nemocnici liečiť na diabetes (cukrovku) , ale akosi nám to pozabudli povedať a napísať túto skutočnosť do zdravotnej karty. Keďže nevieme čítať myšlienky, cukrovku sme neliečili. Avšak z ničoho nič nám babka začala blúzniť, odviezli sme ju k obvodnej, tá ju poslala na interné a odtiaľ domov s tým, že patríme na psychiatriu. Tak sme šli domov… ani o pol hodinu nato posielali záchranku, že babka má strašne vysoký cukor. Chválabohu po nátlaku a vyhrážkach všetkým možným to dali dohromady a babka si spokojne nažívala ďalej, ale aj s inzulínom. To sa zmenilo pred vyše mesiacom, keď babku obvodná lekárka poslala na ODCH kvôli kolísavému tlaku. Babka bola sebestačná a chodiaca a každý deň ju niekto chodieval navštevovať. Po jedenástich dňoch nastal úplný kolaps (z čoho?, netušíme) a z nemocnice nám povedali, že ju prevážajú na ARO a asi sa nedožije rána. Babka to prežila a na ARE a neskôr na internom pobudla ďalších desať dní. Mohli sme ju navštevovať len zriedka (cca pol hodinu denne) , chápem, je to ARO, ale vždy, keď niekto k nej prišiel, doniesol pozornosť sestričkám (káva, čokoláda a pod. ) a babku sme kŕmili a masírovali, no nikto si neskontroloval prácu sestier, nikto nepozrel pod plienku. No nabudúce budeme múdrejší;namiesto pozorností budeme nosiť nožnice a náhradné plienky! Babku nám priviezli sanitkou v piatok poobede bez liekov a hlavne bez inzulínu, čo je pre cukrovkára smrteľné. To by sa ešte dalo prežiť a rozdýchať, ale keď sme zistili aké prekvapko sa skrýva pod plienkou, takmer sme z nôh spadli. Babka bola došpinená a na zadnej časti tela mala obrovský hnisajúci neošetrený dekubit zanesený stolicou a ďalšie, začínajúce, v rozkroku, čo jej určite spôsobovalo neskutočné bolesti! Samozrejme, tradične, skutočnosť, že babka má dekubity nie je v prepúšťacej správe. Nechápem, ako sa taká galiba môže prihodiť v nemocnici za taký krátky čas (10 dní) dovtedy samostatnej a chodiacej osobe! A keď som v sobotu ráno po telefonickom dohovore so sestričkou letela nevyspatá (babka celú noc kričala od bolesti) autom do nemocnice ( je to 40 km cez kopce) po lieky a inzulín na víkend, tak sa na mňa sestrička vyziapala, že nemocnica nie je lekáreň! Tak kde som mala zohnať lieky na predpis cez víkend a hlavne inzulín! ? V lekárni mi ich bez receptu predsa nevydajú a obvodná lekárka cez víkendy neordinuje!
Preto vás chcem všetkých vystríhať. Vždy, keď budete mať blízkeho v nemocnici, kde bude ležať, skontrolujte si prácu personálu dôkladne a nazrite aj do plienky!, aby ste nedopadli ako my. Už dva týždne sa trápime s dekubitom, ktorý sa len veľmi pomaly hojí kvôli cukrovke a výsledok je vo hviezdach. Pre nás je to neskoro, ale možno niekomu touto radou pomôžeme.
Ano tu na slovensku nie je žiadna staostlivosť moju mamku tiež nepolohovali asi vobec v nemocnici v RIMAVSKEJ SOBOTE NA ODDCH pretože stale ked sme tam prišli tak stale ležala na chrbte zvykli sme aj nahliadnut do plienky či nemá dekubit ale nebolo nič vidno až posledný tretí týžden ked už mala ísť domov tak v stredu sa pokakala a ja som išla za sestričkou že ju treba prebaliť a ked sestrička či sanitárka dala dole plienku a ja som videla ten strašny dekubit tak som tam začala kričať ze ako sa to staraju, polohuju tak ju potom zrazu nechceli v piatok čo bolo 21 dní kedy už akože puštaju domov zrazu nechceli pustit to je katastrofaaa urobili jej hajzli dekubit 4 stupna ja by som to dopriala im aby zistili na vlastnej koži ako chudatko trpí, to iste spravili aj mojmu ockovi ale v inej nemocnici a o pár dní zomrel na otravu krvi od toho dekubitu
A este by som chcela dodať k mojmu príspevku že tiež ju naložili do sanitky celu pokakanu (hlavna vec ze sme tam boli do tristvrte na12 a nahali sme jej tam aj plienku) ale vsak načo ju prebalit doma nech si ju uz prebalia nie? a ešte chcem dodat ze ten dekubit jej včera vystrihovali odumretu kožku a potom jej ešte vyberali aj zhnite maso co tam bolo a este vraj to treba odobrat to zhnite maso už teraz ma tam chudatko aku dieru a este bude mať aku? Veľmi sa bojím ako sa jej to bude hojit taká strašná diera a to len pre ľahostajnost personalu to nemuselo byt!
Dobry vecer. Mam priatela ktory je po autonehode a ma dekubity. Minuly rok absolvoval operaciu na plastickej chirurgii, kde mu dekubity operovali. Po pol roku sa mu vsak na jednom z operovanych dekubitou vytvoril novy. Cistim mu to dermacynom a davam Sorbalgon, no stale sa mu zvacsuje a myslim ze uz mu vidiet aj kost. Mozno by som vyuzila aj tu Vasu alternatitu [cukor, kokos. olej a tie kvapky], ale neviem ci to mozem pouzit aj na takyto druh dekubitu. Je bez tukoveho tkaniva a bez svalovej hmoty. Hrubka koze s neakou vrstvickou tkaniva cca 0, 5 cm. Mozem Vasu alternativu pouzit aj v tomto pripade? Dakujem.
Mira, ja by som to nedavala, keď už tak veľa tu čitam o urine na rany. Jeho močom ranu vymyvať radia. Vo vojne si rany vojaci ocikavali. Nechala by som mu to po vymyti urinou len sušiť, aby sa nezaparilo.
Taktiež jedna znama mi povedala že vyliečila babke dekubity chloramfenikolom vo fiziologickom roztoku. No to by si musela s lekarom sa porozpravať, aby ti to predpisal.