Ahoj Adina,
nie samozrejme Ti nebudeme teraz radiť ísť k lekárovi.Môžeš ísť potom neskôr, najprv si niečo prečítaj. Môj manžel trpí depresiou roky.Kto nežil s takým partnerom nevie o čo ide. Okrem iného ma psychycky týra a celá rodina je podriadená jeho náladám ako sa strieda dobrá a zlá,nikdy nevieme čo príde. Lekára navštevuje,lieky neužíva. Minule som išla s plačom k jeho lekárovi povedať čo robí aký je a aká som už vyčerpaná.Chcela som nejaké číslo kde by som mohla zavolať a vyžalovať sa,nejakú linku dôvery,žiaľ nikto mi nemôže pomôcť…znamená že si musím pomôcť sama.
To nieje všetko. Prežila som si svoju krízu.Pred 7.rokmi som prišla o prácu. Vystriedala som všetko možné za minimálnu mzdu…potom som sa naučila jazyk. začala som chodiť pracovať von…ked som si zaplatila za miesto peniazmi čo mi požičali kamarátky-odpracovala so 3turnusy a padla diagnoza- musela som na 8týždnov na odelenie Rad.onkologie,podstúpila som ťažkú liečbu, po nej operáciu. Po celý čas boja s chorobou som sa modlila v tom zmysle že Boh, ktorý ma stvoril má moc ma znovu uzdraviť a obnoviť v zdraví.Nepochybovala som ani na okamih že sa uzdravím, aj ked je tam vždy strach. Vdaka bohu so zdravá a splnilo sa mi to čo som chcela robiť. Pred dvoma mesiacmi presne rok po mojej ličbe bol môj ocko na operáciu a teraz nastúpil na prvú dávku chemot.Vieš o čom hovorím? Ked môžem som pri nom v nemocnici.Ak by som to nebola prekonala sama zrejme by som sa teraz zrútila. Ale som kľudná. Vidím ho opäť zdravého, tak ako videli mna moje priateľky ked som sa liečila že budem opäť zdravá chodiť vonku.
Dúfam že som Ta nezmiatla. Chcela som TI POVEDAť že viem o čom píšeš,že viem ako Ti je.
A bud vdačná že máš priateľa,ktorý sa nechce rozísť…môj priateľ mi zavolá len vtedy ked to jemu vyhovuje.Nikdy mi nekúpil žiaden darček ani ma nepozval na kávu. Manžel je chorý a povie mi že ak mi niekto chýba,mám si nájsť. Ale to sa teraz všetko skončí.
Podstatné a najdôležitejšie je máť ráda samu seba! Neubližovať si a vážiť si samu saeba.
Ked som ležala v nemocnici pýtala som sa prečo sa mi to stalo!? Teraz viem že preto aby som mohla dalej žiť, musela som sa vyliečiť.
Tak neplač už nad svojim životom! Ja som sa naplakala dosť a aké to bolo zbytočné! Dokázala som preplakať celé dni,aj teraz sa mi to stane,ked mi niekto ublíži. Veľa ľudí si poplače, ale nie každý sa prizná.
Uvedom si všetci sme v rukách Božích! /to je citát/
Vieš kto si? Si milované Dieťa Božie!
neplač
zdravím Ta
Depresia - keď smútok vyhráva
Milá Elena, ďakujem Ti pekne za tento príspevok a dúfam, že si z neho zoberieme silu. A ďakujem aj Bohu za také silné ženy ako si aj ty. Prajem Ti zdravie, šťastie a Božie požehnanie.
Uprimná vdaka,prajem všetkO dobré!
Ahoj Elenka!Ani neviem ako ti mam podakovat za tie krasne riadky co si mi napisala.Citala som ich asi 20krat a plakala som pri nich.Ja som nikomu nepovedala o svojich problemoch,lebo som nevedela ci by ma pochopili.Priatelovi som sa zdoverila vcera a dala som mu precitat tvoje krasne riadky.Dlho do noci sme sa rozpravali o tvojich a mojich problemoch.TY SI MI DODALA NOVU SILU DO ZIVOTA a priatel ma podrzal.Nech sa ti vsetko splni v zivote co si budes priat!!!Vzdy budem na teba mysliet,ked mi bude tazko na dusi a precitam si tvoje riadky,lebo mi dodaju novu silu do zivota!!!DAKUJEM TI
Milá Adina,
dakujem za to prianie,lebo chcem toho veľa!
Som šťastná že Ti to pomohlo,úprimne sa teším.Ak by dačo,ozvi sa, mám tých skúseností viac,len nemôžem všetko tu zavesiť.Prajem Ti zdravie,ovahu a úspech!
POZDRAVUJEM
Ahoj Adina,mam 30 rokov a naladovost,vycerpanost,depky a nechut do zivota velmi dobre poznam.Asi pred mesiacom som natrafil na clanok o stitnej zlaze.Tam pisali,ze za toto vsetko moze byt zodpovedny nedostatok jodu,co je u stredoeuropanov normalna vec.Tak som si v lekarni kupil “Kelp”-morske riasy v tabletkach-prirodny zdroj jodu.A ver ci never,fakt mi to pomohlo.Pred tym som musel pit kavu,aby som aspon na par hodin ozil a v novom roku som sa kavy ani nedotkol.A nemam ani take cierne myslienky ako predtym.Mozno sa ti to zda prilis jednoduche,ale za pokus to stoji vyskusat.Teraz uzivam kelp pol tablety kazdy druhy den a uplne mi to staci,lebo ked som uzival 1 celu denne,tak som sa vyhadzal na rukach,ale za dva dni to zmizlo. … Prajem vela zdravia a dusevnu pohodu
vela o depresií sa dozviete aj tu www.depresia.yw.sk
slzy sa mi tisníu do oči obdivujem Vás dodala ste mi slu
ahoj,mam 18 uz tri roky trpim depresiami mozno aj viac,sama uz ani neviem kedy a preco to zacalo iba viem ze trpim rychlimi zmenami nalada,raz som stastna a smejem a s minuty sa to dokaze zmenit a placem,uz to ani sama nedokazem ovladat som s toho uplne zufala,ja uz neviem co s tym mam robit…bojim sa ze stratim koli tomu priatela ano on o tom neviem ani nasi…prosim pomoste mi neviem co s tym mam urobit…:_(
preco nevyhladas psychologa, psychoterapeuta?,
R.Sv
je to svinstvo proste, som rad, že je to za mnou (klop,klop,klop), pretože v istej dobe som to skoro skončil … neda sa žiť bez schopnosti sa usmiať, smiať, citiť radosť, tešiť sa zo života a mať energiu vobec na činnosť ako taku … nie som lekar, ale lieky ak nie su nevyhnutne neodporučam (vlastna skusenosť) … vyborne su vlašske orechy, alebo čokoľvek čo obsahuje omega 3 nmk, vitaminy b skupiny, zdrava a vhodne kombinovana strava, ak je to možne, tak aj pohyb … prajem veľa trpezlivosti a chuti všetkym zainteresovanym 
Monika,citala som tvoj bol.Bolo to sice v kratkosti,ale zaujali ma tie lieky.Aj ja mam depresie.Mam rodinne problemy s 2 chlapcami hoci maju 24 a 2O rok. V praci mi je lepsie ako doma a obcas si dam tabletku na upokojenie. Pomaha mi to.Isla by som aj k psychologovi,ale vsetko sa plati a zial na to nemam tak to zatial riesim obcasnou tabletkou.Aj ja som pomyslala na vselico hrozne. Aj na to keby som zomrela.Ani zit sa mi nechce.Mam priatelku ktorej o tom vravim aspon sa mi ulavi,ale sa hanbim, ze mam take nevdacne deti. Vpraci sa odreagujem .Skus na to nemysliet,alebo sa s niekym blizkym o tomn porozpravat.Drzim palce.
Zdravim vsetkych,ktori trpite touto pliagou tak ako ja.Len ten,kto to zazil,alebo s tym bojuje vie,ake je to hrozne a znicujuce.Radsej by som prijala fyzicku bolest,ako bolest duse.Navyse som meterozenzitivna a tom mi riadne pridava.Pred rokom mi trgicky zahynul 38r.syn a odvtedy je to velmi,velmi tazke.Nemozem uzivat chemicke preparaty,tak mam z lekarne homeopatika,Persen a je fakt dobry.Ked mi je lepsie,vysadim ho,ale teraz na jar mi je najtazsie a znova ho berie.Je velmi dôležite mat pochopenie a lasku najblizsich,vieru v Boha,mne to velmi pomaha,denne motlitby ma odvadzaju od zlych myslienok.Citam tu krasne slova od vas,co to poznaju,chcu pomoct.Prajem vam z celeho srdca silu,lasku,zdravie,podporu v Bozom pozehnani,silu vydrzat,bude lepsie.To si opakujem a prajem slnko v dusi.
pekny den prajem,precitala som si tu vase riadky a poviem vam,ze to je vsetko pravda,ja som tiez niecim podobnym presla,ale proste odislo to nejak,sice nie uplne,ale myslim ze je to v pohode,horsie je to s mojou sestrou mladšou,je vydata ma 2deti(4a12r.)ma depresie zistila som to podla toho co som tu precitala a ma take priznaky ake ste tu vy niektori uviedli,a naozaj mam o nu starosti,anazim sa byt s nou co najcastejsie aj s detmi,jej manzel pracuje na 4smeny,a aj medzi nimi je to na nic,pretoze on to vnima tak akosi inac,ja som tiez myslela ze prehana,ale po precitani tychto riadkov som zistila ako to je vlastne s nou,neviem ci by nemala navstivit psychologa,pretoze jej stavy su naozaj niekedy si myslim dost vazne,napr.rozpravame sa ona je uplne inde myslienkami,taka je aj v praci co znamena ze jej sefka si to vsimla,neviem ako by som jej pomohla uz,niekedy si myslim ze som uz vsetko vycerpala,vsetky moznosti pomoci jej,ale asi nie,poradte mi ako by som jej mohla pomôct,naozaj rozmyslam ze vyhladam pre nu psychologa,pretoze si o nu robim velke starosti,dakujem vam,pekny den prajem
DAKUJEM
Je to na nic, rano otvorim oci a nechce sa mi zit. Mam 23 rokov a neviem co so svojim zivotom. Od malicka som mala zvlastne stavy, ale pripisovala som ich povahe a naladovosti. Poslednych par rokov sa to zhorsovalo a najhorsie prislo, ked ma sklamal clovek, ktoreho nekonecne lubila a stale lubim, neviem ako dlho vydrzim este takto zit.
Ahoj Lenka,
ja bojujem s depresiou u svojej dcéry už druhý rok a skladám ti poklonu za tvoju všímavosť. Máš pravdu, strata záujmu, pozornosti, nezáujem o dianie a podobné môžu, ale nemusia byť príznakmi depresie. Dobré by bolo, keby sa ti dokázala zdôveriť, či nemá nejaké iné problémy. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Toľko sĺz čo som vyplakala za tie dva roky som nevyronila za celý život. Opíšem ti stav mojej dcéry, skús nájsť zhodu medzi nimi. Začlo sa to nevinne búšením srdca a zhoršením videnia. Potom prišlo radikálne zhoršenie študijných výsledkov napriek tomu, že je veľmi inteligentná a bystrá. Nasledovala séria vyšetrení od kardiológa po hormóny, zdravá ako buk. Začala byť apatická, náladová, agresívna na najbližších a vzápätí dokázala spať dva dni a dve noci. Začala som uvažovať nad psychikou a vyhľadala pomoc. Z odstupu času som zistila, že je to individuálne, či treba brať lieky. V jej prípade pokladali problémy so srdcom už za fyzický prejav choroby a predpísali dvojnásobné dávky antidepresív. Diagnózu iba odhadli. A potom prišlo všetko to trápenie, začala mať hroznú potrebu sa zabiť, nepreháňam. O ničom inom nehovorila iba o tom ako je tu zbytočná, o čom je život atď. Oznámila som zmenu správania psychiatričke, ale tá ma ubezpečila, že je to prechodný stav a do dvoch týždňov sa to upraví. No nestalo sa a moja dcéra sa naviac začala rezať žiletkou. Ani to však s ňou nepohlo, povedala, že ju mám strážiť a tak sme zmenili lekára. Prišlo k zmene liekov aj dávkovania, ale nepomáhalo nič. Dcéra prestávala všetkým veriť, postupne prišla o priateľov a dokonca sa jej zriekla aj psychologička, vraj to už nie je v jej moci. Do toho prišlo pár tragédií, pri ktorých stratila úplne zmysel života. Áno je to tak, že takéhoto človeka neteší slnko, kvety, dobrí ľudia okolo. To všetko môže mať a má. Ale nechce. Dcéra mometálne nechodí na terapiu, neberie lieky a bojuje s abstinenčnými príznakmi, lebo všetky tieto lieky sú veľmi návykové. Neverí lekárom a nechce už lieky, tvrdí, že keď ich brala cítila sa horšie a horšie. Prerušila štúdium, nie je schopná ísť ani do práce. Neviem, už nič dobré nečakám, zvykla som si na jej večný smútok a dorezané ruky a to je hrozný pohľad. Už by som lieky brala ako naozaj poslednú možnosť, ale až po vyskúšaní alternatív. Z rôznych zdrojov viem, že úspešne liečia psychické problémy tibetskí mnísi a po pár sedeniach, len je ťažké sa k nim dostať. Prosím ťa, pomôž sestre najskôr rozhovormi, je jedno či s tebou alebo psychológom, ale nie liekmi. CHÉMII DÁVAM NIE! Veľa šťastia.
Poznávacie znamenie pri tych ťažších stavoch je to, že človek nechápe, ako sa ostatní môžu usmievať, prečo sa smejú a on sám sa usmiať a udržať úprimný úsmev nedokáže, tobôž nie zasmiať sa úprimne na niečom. Takisto daný človek môže zabudnúť, že aj on bol kedysi veselý a plný energie a elánu.
Mila Adina, mam len par slov. Aj ked je to tazke, skus si najst novy zmysel zivota ale co je hlavne, pokus sa mat rada samu seba. Nehovorim, ze ostatni su menej doleziti, ale ty tiez nefungujes na baterky. Chod si niekde oddychnut a dobit energiu. Vies, este nieco, mas predsa niekoho, koho lubis a on lubi teba, nie je uz toto stastie? Prajem ti krasny zivot, a on pekny bude vidis!
Ahoj. Ja mam 21 a tiez sa uz rok a pol liecim na depresie. Ked to u mna pred rokom a pol zacalo, tiez som to nikomu nepovedala, no ked som to dusila v sebe, bolo to stale horsie a horsie. Preto si myslim, ze by si to mala niekomu blizkemu povedat. U mna to tiez neboli rodicia, ktori to vedeli prvi, no ked som sa s tym zverila niekomu, komu som verila, vedela som, ze v tom uz nie som sama. Drz sa!