Ahoj poznam tieto stavy velmi dobre a preto Ti odporucam zajdi k odbornikovi - psycholog, psychiater, urcite najdete spolocne riesenie a Tebe sa ulavi. Laska je velmi krasna, no vie velmi zranit, no netreba sa hanbit, ak takyto stav pretrvava viac ako pol roka, urcite chod. Si mlada a mas zivot pred sebou. Necakaj! A hlavne neobvinuj sa! Drzim palce.
Depresia - keď smútok vyhráva
Ahojte, som matka 6 rocneho chlapceka. Pred styrmi rokmi mi operovali hlavu a odvtedy trpim neznesitelnymi migrenami, ktore mi doslova nicia zivot, hoc tie intervaly sa podstane predlzili. V najblizsej dobe ma opat caka angiografia mozgovych ciev a na zaklade vysledkov sa zvazi, ci je potrebny dalsi operacny zakrok. Velmi sa bojim, maly akurat ide do prveho rocnika a neviem ako to zvladnem so starostlivostou o neho. Nema ma kto podporit z rodiny, sama sa ich snazim od toho vsetkeho uchranit, manzel je alkoholik o dieta sa nestara, neviem ako dalej, som na vsetko sama, pred rokom a pol som sa obratila k Bohu, citam bozie slovo a navtevujem sluzby bozie spolu so synom, rodina sa z toho vysmieva a odsudzuje ma za to. Neviem ako dalej, vzdy ma nieco boli, mam vsetky prejavy depresie, brala som aj lieky, ale nepocitovala som efekt, skor viera mi pomaha. V poslednej dobe ma zasa nic nebavi, len placem, neviem co bude s dietatom kvoli mojmu zdravot. stavu, vsetko je na mojich pleciach, posledny mesiac ledva zvladam domace prace a trpim az chorobnou unavou, kazdy den ma stoji obrovske sabazaprenie, aby som vobec dokazala fungovat, z nicoho sa neviem tesit, len syn ma drzi nad vodou, som bezradna, rodina o tom nevie, nepochopili by ma a vobec nepochopili, ze vsetko je dosledok traumy z tazkej choroby. Co mam robit?
Ahoj Silvika, až teraz som sa dostala ku čítaniu tvojho príspevku, preto reagujem tak neskoro. Verím, že sa už máš dobre, ak by to nebolo tak, rada pomôžem. Máš sa zle, preto si myslíš, že tu nechceš byť. Ale zajtra to nemusí už byť pravda a čo potom? Aj keby nikomu z ľudí na tebe nezáležalo, čo nie je pravda, určite Bohu na tebe záleží a má ťa veľmi rád a je smutný, keď si smutná a plače, keď plačeš… preto zmeň uhoľ pohľadu prosím a maj sa rada a uvidíš, že všetko pomaly sa začne meniť k lepšiemu, ak by to neišlo existujú na to aj lieky, nezúfaj si, prosím a napíš ako sa máš teraz… Vždycky je dôvod žiť, moja! Mám ťa rada. Ozvi sa.
Ahoj, Tvoj článok ma zaujal. Zrejme si zažil sklamanie v láske podobne ako môj syn. Má príznaky depresíí, ale nechce si to priznať a odmieta pomoc od odborníka. Chcem mu pomôcť, ale neviem ho presvedčiť. Poradíš mi ako na to, aby som mu ešte viac neublížila. Je zhoršené videnie príznakom depresií?
Ahoj Silvia. Nie je pravdou, že na tebe nikomu nezáleží. Minimálne 3 ľuďom na Tebe záleží, lebo reagujú na Tvoje riadky a Bohu záleží na každom jednom z nás. Vyhľadaj pomoc u odborníka.
Zažil som depresie pred 8 rokmi.
Pamätám si, že som mal neprekonateľný problém niekomu zavolať, čokoľvek vybaviť. Nemohol som spať, čo ešte problémy zhoršovalo. Alkohol krátkodobo pomáhal, ale v konečnom dôsledku zhoršoval môj stav. Rána boli vždy najťažšie. Ako jediné vyslobodenie so videl smrť. Strašne som túžil zomrieť. Keby som nebol veriaci a nemal milujúcu manželku a malé deti, tak si možno siahnem na život.
Keď som bol na pokraji síl, prekonal som hanbu a vybral sa k psychiatrovi. Predpísal mi antidepresíva. Po 2 týždňoch som pociťoval drobné zlepšenie, po mesiaci zo mňa bol úplne iný človek. Zhruba po roku mi lekárka lieky vysadila. Potom som mal veľké stresy v práci a depresie sa znova objavili, i keď v podstate miernejšej forme. Bral som opäť nejaký čas lieky a môj stav sa zlepšil. Teraz som už asi 5 rokov bez liekov a žijem normálny plnohodnotný život.
Na základe vlastných skúseností chcem všetkým, ktorí pociťujú depresívne príznaky poradiť, aby sa prekonali a vybrali k psychiatrovi. Naozaj vám pomôže! A uvidíte, že po niekoľkých týždňoch sa budete čudovať, prečo ste tak nespravili skôr. Držím vám palce, aby ste to dokázali. Život naozaj môže byť pekný! Chce to len urobiť tento prvý krok z vašej strany a potom poctivo brať predpísané lieky.
Ahojte aj ja mám debku neviem čo mám robiť nič má nebaví ptietelom sa stále vadim aj má zbil lebo ho stále podozrievam a bolo mu jedno že to videl náš 6 ročný syn mám pocit že mu mňa mne vôbec nezáleží a ja sa bojím že ho strácam poradenskú čo mám robiť ďakujem zabudla som pred 2 rokmi som ležala aj na psychiatrii dávali mi lieky ale som ich vyradila lebo som po ných strašne pryberala
Pekne ranko citam wase pribehy welmi ma zaujali lebo aj ja take prezila starala som sa o matku welmi som bola wicerpana mam brata ktory tiez mal depku uz som to nezwladala bola som psichycky na dne nawstiwila som psichyjatra lebo som bola uz na dne dal mi lieky a zabrali mi tak ze som wsetko zladla po roku zasa druhy brat lifaticke uzlini takze musel sa liecit brat chemo. a oziare zase som musela prekonat a sa wyliecil wdaka mne ale hned mama zomrela zase ma nic nebawilo nechcela som ani zit ani jest zacala som uziwat zase lieky tak zacal ma bawit wsetko nasla som si priatela tak sme si wolali stale obcas sme sa aj strawali tak ze ma zacal bawit ziwot uz ani lieky nepotrebujem ale teraz som zistila ze moj priatel potrebuje psichyjatra a newiem ako mu pomoct lebo nechce si to priznat lubim ho welmi tak ze mne welmi zalezi nanom wolam ho wsade ale on zacne wymislat ze nemoze ze ma nieco na praci ale wiem ze si len wymisla lebo je doma a lezi ked mu nieco powiem tak je nerwozni chcem ho dostat k psiciatrowi ale newiem ako som uz aj ja w koncoch zase poradte co mam robit dakujem
Pekne ranko citam wase pribehy welmi ma zaujali lebo aj ja take prezila starala som sa o matku welmi som bola wicerpana mam brata ktory tiez mal depku uz som to nezwladala bola som psichycky na dne nawstiwila som psichyjatra lebo som bola uz na dne dal mi lieky a zabrali mi tak ze som wsetko zladla po roku zasa druhy brat lifaticke uzlini takze musel sa liecit brat chemo. a oziare zase som musela prekonat a sa wyliecil wdaka mne ale hned mama zomrela zase ma nic nebawilo nechcela som ani zit ani jest zacala som uziwat zase lieky tak zacal ma bawit wsetko nasla som si priatela tak sme si wolali stale obcas sme sa aj strawali tak ze ma zacal bawit ziwot uz ani lieky nepotrebujem ale teraz som zistila ze moj priatel potrebuje psichyjatra a newiem ako mu pomoct lebo nechce si to priznat lubim ho welmi tak ze mne welmi zalezi nanom wolam ho wsade ale on zacne wymislat ze nemoze ze ma nieco na praci ale wiem ze si len wymisla lebo je doma a lezi ked mu nieco powiem tak je nerwozni chcem ho dostat k psiciatrowi ale newiem ako som uz aj ja w koncoch zase poradte co mam robit dakujem
Si úžasná žena, ďakujem za silu ktorú ukazuješ ostatným, dostala si dar od boha, zažila si veľa trápenia, prekonala ho a ukazuješ ostatným že sa to dá zvládnuť, kto neprežil muky nevie čo je radosť a šťastie, ty určite vieš oceniť radosť a lásku, veľa zdravia a sily želám