Detská mozgová obrna

gynekológia

(Admin Zzz.sk) #1

Detská mozgová obrna (DMO) nie je ochorenie ako také, je to súhrn príznakov, ktoré vznikajú následkom poškodenia nezrelého mozgového tkaniva, či už v období počas tehotenstva, počas pôrodu, alebo v bezprostrednom období po narodení.



Toto je sprievodná diskusia k pôvodnej téme na https://www.zzz.sk/clanok/1239-detska-mozgova-obrna

(Michal) #2

Podľa fotografií máte veľmi pekné priestory, chválim Vás.


(malikova lubica) #3

velmi pekne priestory len mohli ste k tej teme DMO napisat nieco viac dakujem . malikova


(Janka65) #4

Mam DMO mam ju od 4 mesiacov, a teraz mam 21 rokov a som tehotna, chcem sa opytat ci to moze mat aj moje dieta ak to mam ja??? je to dedicne?


(aniko79) #5

ja mam tiez dipareticku formu dmo a 2 zdrave deti takze to nie je nic dedicne


(Jozef Frajka) #6

Prekonal som detskú mozgovú obrnu.Mám ochrnutú pravú hornú a dolnú končatinu.Narodil som sa v roku 1953.Oženil som sa v roku 1980,s manželkou sme vychovali tri zdravé deti,dvoch chlapcov a jedno dievča.Mám už aj jedného zdravého vnuka a nikdy som sa nezaoberal otázkou, či budem mať zdravé deti.


(evika) #7

chcem sa vas opytat aka je moznost ludi postihnutych touto diagnozou ze budu chodit?


(michaela) #8

evika:samozrejme ze je moznost ze taketo postihnute dieta bude chodit potrebuje len vela vela rehabilitovat a stale makat na sebe lebo bez toho to neide.


(Lubica) #9

V rodine máme postihnutého DMO dieťa ( vlastne tak ho dodnes nazývame, aj ked má už 27 rokov). Jeho postih je myslím ten najťažší stupeň a ťažko už dnes diskutovať o príčinách. Narodil sa však v čase kedy naozaj bola táto choroba, či jej následky veľkou hádankou a myslím aj neznámou. Až keď mal 9-mesiacov na základe vlastných zistení a pomoci iných sme začali s jeho rehabilitáciou a cvičením vtedy tzv. Vojtove metódy a aj to dnes už v Českej rebublike. Síce sme ho naučili držať si hlavu, otočiť sa v ľahu na posteli a štornožkovať, ale ďalej sme sa nedostali.Liečbu v zahraničí sme sa síce v tých rokoch 1983, 84 v ZSSR síce snažiliaspoň zistiť, ale ani v tomto smere sme vôbec neuspeli. Roky ubehli, nespočetne veľa sĺz, zúfalstva a možno i svojím spôsobom občas aj nejaký chabý úsmev nás dostal tam, kde sme dnes. Stojíme na hranici života a asi hlavne smrti a ja stále rozmýšlam, kde sme spravili chybu. Tento chlapec žije už v ústave, pretože zostal ležiaci - mentálne aj telesne postihnutý, nenaučil sa ani rozmýšlať, ani jesť, ani hygienu, ležiaci-max. sediaci za pomoci opierok. Ale predsa žije a má 27 rokov. Ovšem dostal ťažký zápal pluc, obličky a neviem čoho ešte, pretože tým že nekomunikuje, diagnostikovanie choroby je veľmi obtiažne . Po prvýkrát v jeho živote ho hospitalizovali v nemocnici - a aspon zápal zrazili, ovšem zistili, že sa mu v plucach robí výpotok a aj v brušnej dutine ( je to sonografický nález a nevedia presne či je to patolgický nález , alebo práve dôsledok tohto zápalu pluc). A ja uz teraz neviem, pýtam sa trápiť ho ešte nejakými liečbami ( punkcie a neviem čo ) alebo zabezpečovať už len paliatívnu starostlivosť. Som z toho smutná, že asi sme s tou chorobou DMO špatne bojovali?, málo sa snažili?. Preto obdivujem a držím palce všetkým, ktorý tak urputne bojujú. My sme to asi nedokázali.


(Stanislav) #10

Mame dcéru Kamilku, ma ťažké príznaky DMO od nar., ma 18 r. lekári nedaváju jej žiadne zlepšenie stavu, manž. ma zdrav. probl. je zúfalá, bojujeme a bojíme sa najhoršieho.


(MUDr. Muránska) #11

Som detský neurológ ako MUDr. Kudziová, veľmi pekný teoretický článok. Ale je potrebné vedieť pre tých, ktorých sa to týka, že typov postihnutia - detskou mozgovou obrnou je veľa typov a aj stupňov, je to súhrn príznakov. Je to ochorenie celoživotné. Postihnutie mozgu, ktoré už raz nastalo sa už nezmení - neopraví, ale možno ho rôznymi spôsobmi “obísť” - napríklad tým, že budeme pôsobiť a nútiť iné oblasti mozgu, aby prebrali funkciu za oblasť už poškodené / to je dôvodom k ordinácii napr. Vojtovej metódy /. Zo svojej skúsenosti viem, že boli deti, ktoré začali veľmi problematicky a dobre skončili, ale boli aj deti, ktoré nemali až také veľké problémy a skončili s veľkým postihnutím. Niektorí pacienti sú nehovoriaci, ťažko hybne a mentálne postihnutí, nedokážu ovládať vyprázdňovanie. Ale na druhej strane sú ľudia s touto diagnózou, ktorí majú postihnutie napr. len hybné a bez problémov zvládli vysokú školu. Teda záleží na forme, kedy došlo k poškodeniu a pre dosiahnutie úspechu je dôležité nedávať rodičom planú nádej ale ani nevzdať sa úplne / ani rodič ani lekár /. Väčšinou len čas ukáže, čo dieťa dokáže. Ale veľa vecí sa spätne riešiť nedá. Dajte si poradiť odborníkom a nevzdávajte sa hneď, verte mi bojovať sa oplatí.


(Zuzana) #12

Zdravím p. Stanislav. Tiež mám od narodenia detskú mozgovú obrnu. Pohybujem sa len s barlami, tiež nemám nádej na zlapšenie s tým už musím žiť. Ak máte záujem ozvite sa zuzika0918@azet.sk.


(valéria) #13

Dobrý deň, som autorkou relácie Zdravíčko, pán doktor!, ktorú vysiela STV 2. Práve robíme tému detská mozgová obrna, možnosti liečby a potrebovali by sme aj pacientov alebo rodičov takto postihnutých detí, ktorý by pred kamerou povedali, čo ako táto diagnóza zmenila život rodiny, resp. ako sa pacienti s touto diagnózou vyrovnali, čo im najviac pomohlo. Napíšte eurexa@chello.sk alebo 0902480931, čím skôr. Dakujem


(zúfalá) #14

Chodím s chalanom (23 rokov) , ktorý prekonal detskú mozgovú obrnu, má nepohyblivú ľavú ruku, kríva a asi aj poruchy trávenia (neviem či to s tým súvisí). Neviem, ako sa mám zachovať, nechcem ho opustiť kvôli tejto “malej” vade. Moje okolie a hlavne rodičia nie sú nadšení, boja sa, že sa mu to v budúcnosti zhorší. Môže sa mu stav vo vyššom veku ešte zhoršiť alebo sa to už ustálilo?


(MUDr. Muránska) #15

Slečna Zúfalá, detská mozgová obrna sa nedá prekonať a skončí /ako chrípka/, je to choroba na celý život a v dospelom veku sa už jej obraz nemení. A už vôbec nie je dedičná.


(Stanka) #16

Narodila som sa v siedmom mesiaci. Chodiť som nevedela ani po viac ako roku. DMO mi diagnostikovali až v dvoch rokoch. Chodila som po liečeniach, cvičila so mnou mama a bolo to trápenie. Celá rodina sa starala, nútili ma cvičiť, chodila som do školy som zdravími deťmi, či na zkladnú, alebo strednú. Ako som rástla a dospievala, chôdza sa mi zlepšila, som po 2operáciach šliach a dosť mi pomohol botulotoxín. Teraz mám 23 rokov a mám stabilnú prácu vôbec mi nepríde, že mám nejaké postihnutie. Jediné, čo ma trápi je, že sa môže stať, že moje deti raz budú mať ten istý problém. Viem, že by to dedičné byť nemalo, ale predsa, naozaj DMO nie je dedičná? Neviem si predstaviť, že by mojou vinou trpelo dieťa, možno ťažšou formou.


(Dominika) #17

Potrebovala by som nejake informacie o integracii deti s DMO. Ci je lepsie dat dieta s DMO do beznej skoly alebo do specialnej? Ake su vyhody a nevyhody kazdej skoly? Kto mate nejake skusenosti prosim napiste. Dakujem.


(dominika) #18

Chcem sa informovat o integracii. Ked ste chodila do beznej skoly, mali ste nejake problemy v kolektive? Vyhovovalo vam to, nikdy ste nepremyslala nad specialnou skolou? Hladam co najviac informacii o vybere skoly pre dieta s DMO, ci je lepsia specialna alebo bezna skola. Dakujem za odpoved.


(Mr m) #19

Chcem reagovat na viacero prispevkov. Takze ja osobne mam DMO a radim vam, deti netreba odsudzovat treba hlavne sa im venovat cvicit s nimi aj joga je dobra a skola, do skoly ked sa da, dajte ich do normalnej, ziadna osobitna alebo specialna. Ja som sa dostal az na vysoku. Takze inspiracia. A netreba ich podcenovat, zvladnu castokrat viac ako ostatni. A v kolektive je to ako vsade su kamarati a su aj zavystlivi, ale kamaratov je viacej. A s chodenim som mal tiez problem ale rehabilitacie cvicenia kupele a pomohlo to, ale cvicim do dnes a neni to na skodu. Ake kolvek otazky rad odpoviem.


(Ahoj neboj sa moja kamaratka ma tiež decku obrnu ) #20

A ma deti a su zdravé nie je to dedičné, Alžbeta