Ďakujem. Budem sa snažiť, ale je tu viac príspevkov s gamatickými chybami, začiatok s malým písmenom atd. a vulgarizmy neopužívám s pozdavom.
Detský psychológ
Vážená p. Dr. Bolgáčová chcela by som Vás poprosiť o pomoc. Moja 3 ročná dcérka má problém s “kakanim”. Už 7 mesiacov kakáme každý 3-4 deň a to len po laxatívach a čípkoch. Ma nutkanie na stolicu ale ona je schopná niekedy aj po laxatívoch ho zadržať. Náš “kakací deň” je strašný kričíme, plačeme a keď že máme reflux tak často vraciame. Náš problém nastal po prechode z plienok na nočník, dovtedy sme kakali aj 2x denne. Navštevujeme gastroenterológa a uživame aj Costi na spomínaný reflux. Stolicu však máme riedku-tekutú, nie tvrdú. Myslím si že je to psychický problém, lebo malá keď to na ňu pride sama povie, že “nemôžem kakať”. Prosím Vás pomôžte nám už si nevieme rady a nechcem zbytočne stresovať dieťa kolonoskopiou. Keď ani naša lekárka si nie je istá či by to daný problém vyriešilo. Vopred Vám ďakujem a netrpezlivo čakám na Vašu pomoc, s pozdravom mamička Alena Pehaničová.
Pani Pehanicova, na vasom mieste by som skor uvazovala, ako by ste mohli vy ako mama uvolnit myslenie smerom “ku kakaniu” vasej dcerky. Niekedy deti vycitia “nase starosti” a v tom duchu maju podobne, alebo sa snazia nam vo vselicom vyhoviet - byva to neuvedomene. Vidno to aj z vasho textu, kde popisujete v mnoznom cisle "mame problem s kakanim. "Pokuste sa uvazovat, ako by ste mohli vytvorit inu, veselu, hravu atmosferu a nemysliet a nevytvarat situacie a dni, ze je to problem. Napr. kupte hrackarske nocniky pre babiky a hrajte sa detske hry s babikami, kde nenápadne uvolnite tento pohlad na kakanie, aby to bolo prirodzene, hrave. vytvorte hravu babikovu postavicku, ktora sa bude hrat a zabavat aj s nocnikmi, vymyslite pesnicky, srandicky, nech sa uvolni zbytocne sustredenie na kakanie, ze je to problem. Pravdepodobne odvykanie od plienok, vyvolalo vo vasej dcerke predcasne napatie, obavy, a tuto situaciu by bolo vhodne spatne uvolnit, urobit lahsim prirodzenejsim, v dcerke asi ostali neprijemne pocity, ktore sa spojili s vasim sledovanim a upozornovanim a rozpravanim mozno aj v rodine, medzi dospelymi, o kakani ako o probleme, mozno by som skusila aj homeopatiu. Ak mi napiste na moj mail, napisem vam kontakt na homeopata. Pokuste sa vy zmenit vase myslenie a trpezlivo a hravo pomaly vymazat z mysle, ze kakanie je problem. Pojde to pomaly, budte trpezliva, a kakanie si hlavne nevsimajte, ako problem. "Menej sa sustredte na problemy a viac na radosti a zabavu s dcerkou, vase obavy dieta vyciti. Ak by ste si na to sama netrufali, zvolte terapiu pre seba a hrovu terapiu pre dcerku s nejakym mojim kolegom.
psychologicka, psychoteraputka rita svihranova
Dobry den,
prepacte, ze Vas takto rusim, ale neviem, ako pokracovat dalej, podla mna mam vazny problem.
Neviem, ci ste detska lekarka psychologicka, alebo nie, len sa spytam, ak by ste mali cas, budem rada, ked mi odpisete.
Mam trojrocnu dcerku, ktora sa mi v poslednom case zacala sustavne kazdy den pocikavat, a uz zopar tyzdnov sa sem tam zajakava, dlhsie jej trva, kym daco povie, opakuje vo vete slovo.
Mame preve nie najstastnejsie manzelstvo, mala si vypocula v minulosti dost hadok, nervozita u nas panuje dost casto, neviem, ako to mam riesit, ci ju za to karhat, ked sa pocika, alebo to nechat tak, zo zaciatku som karhala, potom len to prehliadam, vzdy ju prezleciem a snazim sa jej vysvetlit, ze maminka bude smutnucka a tak, ale o chvilu sa zasa pocika, prosim Vas o radu, co mam robit, ako to riesit. Velmi pekne dakujem za odpoved, ci treba s nou zajst do ordinacie, alebo to
nie je nic vazne.
S pozdravom Andrea Cisarova
Poprosim Vas o odpoved na cisarova.andrea@zoznam.sk
P. Dr. Svihranova, poprosím Vás ešte kontakt na Vašho homeopata, srdečne ďakujem, Pehaničová.
Dobry den, prosim mozeme sa skontaktovat telefonicky, alebo osobne? Zijem s priatelkou a jej dcerkou (6r) a problem je spravanie jej biologickeho otca. Mimochodom, psycholog!
Dobrý deň, mám 3 a pol ročného syna. Mám s ním problémy, strašne mi odvráva, v poslednom čase ak mu niečo zakážem, tak ma bije, dnes mi už dal prvý krát facku. Potrestala som ho tým, že bol sám v izbe, tak mi vynadal do hlúpich a to je každý deň. V okolí mame veľa detí, ale on sa s nimi nehrá, len im robí zlosť ma radosť, keď deti potom pištia a plačú. Pri tom máme manželstvo v pohode. Myslíte, že mám navštíviť psychológa alebo z toho vyrastie? Odpoveď prosím na meil annadrabikova@zoznam.sk Ďakujem.
Anna, pozrite si stranku www.centrumalma.sk a ak ste z Ba, mozete sa s nimi skontaktovat. Z toho, co popisujete sa mi zda, ze by mohol vas syn na nieco ziarlit, alebo ma iny dovod na agresivitu okrem normalneho rozvoja svojho “ja” ktore je v tomto veku prirodzene. Doporucujem aj vam spolupracu s psychologom, deti odzrkadluju v spravani aj nase reakcie a vychovne prostriedky. Rita Svihranova
Pani Drábiková, deti robia vždy to, čo im dovolí ich opatrovateľ. A ak je to tak, že raz dieťaťu takéto chovanie prešlo, zopakuje ho, skúsenosť mu to tak “káže”. Aký je dôvod takéhoto správania Vášho dieťaťa možno zistíte sama, zainteresujte aj partnera - predpokladám biologického otca dieťaťa, alebo po príčine pátrajte s psychológom. Deti nemusia takéto prejavy vidieť len doma ale aj vo svojom širšom okolí a len opakujú - lebo vidia alebo videli, že to má “efekt” ?!
Vážená pani Dr. Bolgáčová chcela by som vás požiadať o radu. Mám 4 ročného syna, s ktorého výchovou to nie je jednoduché. Aby som to trošku spresnila: Syn mával zhruba od dvoch do štyroch rokov záchvaty zúrivosti, od roku a pol prestal spávať cez deň, je veľmi živé aktívne dieťa, ťažko znáša neúspech (nevedomosť), s niektorými menej známymi ľuďmi úplne odmieta komunikovať, je veľmi tvrdohlavý, odmieta autoritu, z niektorých vecí má prehnaný niekedy až panický strach (napr.:na prechádzke s inými rodičmi trvá na tom, aby držali svoje dieťa za ruku, aby ho nezrazilo auto a pod.). Na druhej strane je to veľmi inteligentné dieťa. Veľmi skoro začal rozprávať, už teraz vie počítať do dvadsať, čítať veľké tlačené písmená, má veľký záujem o knihy (dinosaury, vlaky, sopky, vesmír), používa pojmy ako: zemské jadro, zemská príťažlivosť, dieslovo-elektrické rušne, paleontológ a pod… S manželom sme našli na internete článok o nadaných deťoch a ich prejavoch, ktoré nám nášho syna veľmi pripomínajú. Vraj takéto deti vyžadujú špeciálny prístup. Neviem, či môj syn do tejto skupiny patrí, ale ak áno, chcela by som poradiť. Myslíte si, že by bolo dobré zájsť k detskému psychológovi?
Vazeny pan psycholog, mam velky problem s mojim 10 rocnym synom, prezil si vela emocionalnych a neprijemnych zazitkov. Celych desat rokov zil so mnou v zahranici. Kedze javi velky zaujem o sport a vie rozpravat slovensky, spolu sme sa rozhodli, ze bude pokracovat studium na Slovensku. Na Slovensku travil vzdy letne prazdniny a velmi sa k babicke vzdy tesil. Posledne 2 tyzdne zmenil svoje spravanie. Je drzy, agresivny a nema autoritu. Kezde moja mama trpi reumou, tazsie chodi. Vyvrcholilo to tym, ze ju sotil na zem a udieral ju rukami. Potom sa spamatal a obvinoval sa, ze aky je hlupy a ze ho to mrzi. Rada by som sa o tom osobne porozpravala. Dakujem velmi pekne za vasu pomoc. Silvia
Silvia, ja idem zajtra na dovolenku az do 12.9., ak vam to bude stacit po tomto termine ohlaste sa. Predpokladam, ze pre syna to je asi velka zmena po 10 rokoch, skuste byt trpezliva, netrestat ho a chapat, co vsetko asi preziva s navratom na Slovensko. Myslim, ze je toho urcite viac, skola, priatelia, vase byvanie terajsie, mozno aj vas niekdajsi odchod zo Slovenska atd. Psychologicka, psychoterapeutka Rita Svihranova.
Dakujem velmi pekne pani psychologicka, ja budem na Slovensku tiez az 12 septembra. Ak sa moja mamina nakontaktuje na niekoho kompetentneho dovtedy, tak budem pokracovat v sedeniach. Dakujem este raz a prajem vam peknu dovolenku, mozno sa stretnme na letisku, kedze prichadzame na Slovensko v ten isty den 
Silvia, ak som dobre pochopila ostava vas syn na Slovensku s mamou a vy ste v zahranici? To by mohlo pre syna znamenat, ze stratil s vami kontakt ako s najdolezitejsou bezpecnou osobou, s ktorou doteraz zil, a ze sa moze citit ohrozeny vasou stratou. Myslim si, ze syn potrebuje vela psychickej podpory na prekonanie tejto zmeny bydliska a vzdialenosti od vas, a treba zvazit co je skutocne to najdolezitejsie pre syna - v porovnani s psychickou pohodou a pocitom bezpecia pre dieta. Vas syn je citlivy na zmeny vzhladom na to, co ste pisali a kazdy clovek ma svoje limity, kolko vladze. Tuto hranicu treba strazit a neprehnat. Pre dieta strata blizkej osoby, jej vzdialenie je velkym ohrozenim. Agresivita je len obrana pred smutkom a signalom upozornenia, ze sa moze citit v nepohode, osamele, opustene, apod…
psychologicka Rita Svihranova
Vazena pani psychologicka,
mikdy som neuvazovala nad tym takto. Bolo to synove rozhodnutie a on sa na to velmi tesi. Kazdy den chodia s babickou na treningy, ktore si velmi uziva. Poslednych 5 rokov travil kazde prazdniny u babicky a to 3 mesiace kazde leto, nakolko prazdniny v cudzine su dlhsie. Ma vela kamaratov na Slovensku, ihrisko pred domom a skolu nedaleko. V zahranici bol smutny. Kedze neprospieval dobre, tak som sa s nim kazdy den ucila az do vecera. Bol nekoncetrovany a nebavilo ho to. Pocas pracovneho tyzdna sme okrem futbalu nikam nechodili. Priatelov mal iba v skole. Navyse sa nam jeho otec zvykol vyhrazat, a moj syn mal z neho strach. Myslela som si, ze tymto bude zit v zdravsom prostredi a bude mat zaluby ako ine deti. On nechce ist spat do zahranicia. Viem, ze kontakt cez skype neznamena vela, ale uz som mame a aj synovi kupila letenku na zimne prazdniny pocas vianoc, a ja pridem teraz v septembri na 2 tyzdne. Ci robim chybu, zistim az neskor. On vie, ze sa moze kedykolvek vratit. Syn je velmi samostatny a cielavedomy. Poradila som sa s kamaratkou a navrhla mi, ci by som sa nezverila jeho trenerovi. Velmi ho respektuje. Je to starsi pan, ktory vyucuje aj na skole. Kedze nema tu oporu v otcovi, myslim, ze ju bude hladat v niekom fyzicky zdatnejsom, nakolko moja mama nie je fyzicky zdatna. Trener je jeho vzorom a chce byt pochvaleny za dobry vykon na futbale. Bojim sa, keby som ho zobrala spat, stratil by svoju motivaciu, pre ktoru momentalne zije. Dakujem za vase odpovede. Silvia
Dobrý deň, nechcem vás strašiť ani sa hrať na múdru, ale symptómy ktoré opisujete sú veľmi podobné ako u nášho syna. Bohužiaľ stále sme čakali, že z toho vyrastie a tiež si mysleli, že je nadaný. Potom som začala študovať všetko možné a potvrdilo sa moje podozrenie na aspergerov syndróm, ktorý mu bol diagnostikovaný toho roku. Ak máte záujem môžeme sa skontaktovať.
Dobrý deň, chcela by som sa poradiť, prípadne osobne stretnúť so skúseným detským psychológom ohľadom mojej 3,5 ročnej dcérky, mám pocit, že ju nevychovávam tak, ako by som mala alebo sa mi výchova úplne vymkla spod kontroly. Niekedy mám pocit, že potrebujem psychologa skôr ja. Na niektoré situácie ani neviem zdravo zareagovať. Ak nie je niečo podľa nej hodí sa na zem a začne sa metať a jačať. Najnovšie mi aj na verejnosti (v obchode pri pokladni) začne nadávať do hlúpych. Naposledy som ju prihlásila na tanečný krúžok, kde odmieta spolupracovať, len sedí na zemi a nechce sa zapájať hoci tam chodiť chce. Ak má byť stredobod pozornosti - narodeniny - skončí znovu na zemi a nekomunikuje. Manžel tvrdí, že je príliš rozmaznaná. Poradťe prosím ako ďalej.
Dobrý deň p. doktorka. Moja dcérka má 9 rokov. Máme problém s tým, že nechce večer sama zaspať. Pravda ale je, že ešte stále spí so mňou v manželskej posteli a keď je doma manžel, tlačíme sa tam traja. Svoju izbu má zariadenú, ale odmieta tam sama spať. Asi do 6 rokov, teda kým chodila do škôlky som s ňou chodila večer spat ja alebo manžel. Proste sme počkali kym zaspí. Chcela by som ale teraz, aby vedela zaspať sama, ale je to často spojené s veľkým plačom. Keď sme sa o tom rozprávali s ňou tvrdila, že sa ničoho nebojí, ale je nervózna z toho ako zaspí a koľko je hodín, a kedy pôjdem spať ja a stále dokola. Snažím sa byť kľudná, ale veľmi ma to trápi, viem, že som niekde urobila chybu vo výchove. A bojím sa, aby som niečo nezanedbala, ak sa predsa niečoho bojí alebo proste neviem. Snažím sa, aby chodila spať pravidelne o 20.30, iba cez víkend môže ísť o 21. Sú dni keď zaspí sama bez plaču a ako odmenu chce, aby som s ňou šla potom spať ja. Mám sa s ňou o tom rozprávať? A mám vyhľadať odbornú pomoc? Ďakujem.
Maria, myslim, ze ste asi vycerpali moznosti, ktore ste skusali. Vyhladajte odbornu pomoc. Dcerka potrebuje nadobudnut pocit sebadovery a zvysit si svoje sebavedomie, v com ju odbornik na pracu s detmi moze podporit. Rovnako mate moznost vyhladat odbornu pomoc aj vy, ako matka, alebo spolu s manzelom. Este je moznost postavit si rodinny system - vy ako matka lebo aj otec, a skumat odkial tieto obavy pochadzaju. Zaoberaju sa tym kolegovia, ktori pracuju so systemickym pristupom, a robia aj seminare na stavanie rodinnych a inych systemov. Alebo aj terapiou Virginie Satirovej, a inych smerov mozno by pomohol aj skuseny kineziolog, odblokovat - mozno nejaky zazitok? Pohladov na dany problem je viacero a skumanie je mozne a deje sa zvacsa z viacerych stran. Niekedy aj v historii rodiny. Zalezi od vas, aky smer a sposob si zvolite a cim zacnete. Psychologicka Rita. Sv.
Pani doktorka ďakujem za rady. Zvážim možnosť odbornej pomoci, ale aj vašu radu nájsť problém v rodine. Mam iba jedno dieťa a vždy som sa snažila aby bola spokojná a šťastná a nevybudovala som jej návyk, aby večer išla sama do postieľky. Inak je to veselé zdravé dieťa, učí sa výborne hra na klavíri, aj správanie má podľa triednej učiteľky vzorové. Myslíte, že je nádej skúsiť to ešte doma, dohovorom, láskavým slovom a trpezlivosťou? Keby sme skúsili vybudovať nejaký režim? Poradíte mi, ako? Alebo je naozaj v mojom prípade radšej vyhľadať odbornú pomoc. Nemôže byt za tým nejaká psychická porucha? Veľmi pekne ďakujem za vaše rady, Mária.