Maria, nakolko nepoznam vase dieta a ani vas, nerada by som mailom dalej pokracovala. Kazde dieta, kazda rodina ma svoje specifika. Coho sa obavate pri navsteve psychologa? To nie je hanba, ak si nahodou neviete s niecim rady. Vychovavat nas nikto neucil, skusame to vsetci 1.x so svojimi detmi a omyly su pripustne, nie sme nikto idealny rodic, ani manzel-ka. Dolezite je nezastavit sa a skumat, o co ide. Je mozne, ze vy ako mama sa menej ohranicujete, ako by ste potrebovali. Mate pravo na spanie v spalni sama s manzelom, aj na pohodlie a z nejakych pricin ho nevyuzivate. Aj ked deti milujeme z celeho srdca, mali by sme mysliet aj na seba a na partnersky vztah. Niekedy dieta nahradza medzi partnermi nieco, aj ked si to neuvedomujeme. Napada vas nieco, co by vasa dcerka medzi vami mohla vyplnat? Ale to su vsetko vseobecne uvahy, ktore ani nemaju zmysel, naozaj to treba skumat len s vami a vasou dcerkou. Otazky, ktore ma napadaju dalej by odhlalovali vasu rodinu z mojho pohladu nevhodne v ramci tohto fora. Rita Svihranova.
Detský psychológ
Dobrý deň, pani doktorka. Ani neviem, ako v skratke opísať náš problém. Dcéra má 11 rokov. V piatok ročníku jej triedu rozhádzali do dvoch tried. Mala tam kamarátku od prvej triedy. Ale v novej triede sa vôbec neudomácnili. Chodila domov s tým, že jej stále nadávajú. Vyhrotilo sa to tak, že sa pýtala do inej školy. Po dlhých úvahách sme zmenili školu. Prešli dva mesiace a dcéra je veľmi nešťastná, lebo tam nemá kamarátku a sťažuje sa, že jej tam robia zle. Myslím, že som sa nerozhodla dobre, že sme zmenili školu. Veľmi som náš príbeh skrátila. Prosím Vás, ako dlho môže trvať, kým ju nový kolektív prijme? Ďakujem.
Jana, cast z toho co popisujete nie je len o kolektive, ale aj o vasej dcerke. Predpokladam, ze je citliva na zmeny a mozno aj pred detmi zranitelna a uzavreta. Skuste sa porozpravat v skole, ci maju skolskeho psychologa, kto ma na starosti vztahy medzi detmi, aky pedagog. Vacsinou to ma nejaku strukturu a niekto byva zodpovedny aj za psychicke pozadie v triedach. Mozno staci rozhovor s triednou ucitelkou, aby pomohla vasej dcere sa adaptovat, rozhovory na etickej vychove a vztahoch medzi detmi apod. Moznosti je vela. Nakolko neviem specifika a konkretne veci o skole a podmienkach, mozem tiez uvazovat len vo vseobecnej rovine. Existuju stale poradne, kde byvaju aj skolski psychologovia a maju myslim pridelene urcite skoly, alebo so skolami spolupracuju. Hladajte podporu pre dceru cim skor, aby ste zabranili sikanovaniu dcery. Ak su niektore deti zranitelnejsie, silnejsie si skusaju svoje mocenske pozicie aj takymto sposobom. Ak nepochodite v skole, v poradni alebo cez skolskeho psychologa, triedneho ucitela potom sa ohlaste. Este je moznost ze dcerka bude pre zvysenie svojho sebavedomia a prisposobenia sa zmenam navstevovat psychologa. Nakolko je v puberte, je o to citlivejsia, takze spolupraca so psychologom by jej pomohla celkovo. Rita Sv.
Dobrý deň. Pani doktorka, ďakujem za odpoveď. Ako som písala, skrátila som náš príbeh. Školskej psych. chodila od štvrtej triedy, lebo už vtedy sa nejaké šikanovanie črtalo. Ukľudnilo sa to. Začalo sa opäť v piatej triede, kedy prešla do inej triedy. Nadávali jej spolužiačky, a z vedľajšej triedy jej dievča veľmi vulgárne vynadalo pre nič. V tej škole sa ale takéto problémy síce vypočuli, ale neriešili. Chcela zmeniť školu. Pre radu sme išli do Centra PPS. Chodí tam doteraz. Dcéra bola vždy veselé, usmiate dieťa. Ale je veľmi citlivá. Hádky nevyvoláva. Ale urputne sa slovne bráni, ak sa jej niečo dotkne. Veľmi sa trápim, lebo doma plače, že nemá kamarátky a robia jej zle. Ano, myslím si, že jej problém aj v nej, niečim tie deti irituje. Prepáčte mi, ak píšem trochu chaoticky. Je toho veľa a malý priestor. Ďakujem veľmi.
Jana, poziadajte kolegov PPs, aby spolupracovali so skolou alebo skolskym psychologom v novej skole, a aj novych ucitelov. Aj ked je vasa dcerka citliva, deti by si nemali dovolovat zhadzovat ju a, vysmievat sa a pod. Verim, ze sa casom nauci branit voci podobnym utokom a nadobudne sebavedomie. Je v citlivom vyvinovom obdobi, budte trpezlivi a v spoloupraci s psychologom zotrvajte. , pripadne hladajte kolegov, co sa venuju aj psychoterapii s detmi.
Dobrý deň, chcela by som požiadať o radu. Mám dcéru 28 mesačnú, ktorá je veľmi citlivá. Bojí sa cudzích ľudí. Ideme po chodníku a blížime sa k niekomu, hneď mi chce vyskočiť na ruky, rozplače sa. Ak sa vezie na bicyklíku musíme prejsť na druhú stranu cesty, aby sme vôbec prešli. Na plávaní nespolopracuje, všetko robí iba so mnou. Lektorky sa bojí a pritom plávame od 6 mesiaca. S rodinou je v kontakte stále ale nebojí sa, strach má z iných detí. Snažíme sa postupne odbúravať tento strach s častejšími stretnutiami s cudzími, niekedy neúspešne. Inak je šikovná baví ju lego, knihy, čísla, angličtina. Bojím sa ako to bude keď pôjde do MŠ. Môže to byť dojčením, prestala som len pred 2 mesiacmi? Prosím, poradíte nám?
Lenka, tazko takto odpovedat. Suvislosti moze byt viacero ako popisujete. Moze to byt aj dojcenie, pri dojceni je silna a bezpecna vazba s matkou, ktora dieta upokojuje a dava mu pocit istoty. Kazde dieta je ine, netreba ho do nicoho nutit, len ho podporovat, aby si mohlo verit. Suvislosti mozu siahat aj do historie vasej rodiny. Je mozne, ze ked bola mensia sa niecoho velmi zlakla a tento zazitok sa jej spaja aj s inymi situaciami? Mozete skusit ine deti volat k vam domov a v domacom prostredi sledovat a len pozorovat, nechat ju co potrebuje v tej chvili. Prilis neupozornovat na problem a o nom pred nou nerozpravat. Potrebuje citit doveru z vasej strany, ze je to ok, tak ako to teraz je a nie vnimat, ze to vy vnimate ako problem. Vasa dovera je pre nu dôležitá. Ak mate chut mozete ma navstivit a skumat, ci to niecim neposilnujete, vy ak mama. Psychologicka, psyhoterapeutka Rita Svihranova
Dobrý deň, ďakujem budem sa snažiť ju podporovať, vyskúšam pozvanie kamarátov domov. Ja neviem, či sa niečoho nezľakla, neviem čo sa v nej odohráva a tiež pár krát bola u babičky na 2 - 4hod. Je veľmi náročna (na seba), niečo sa jej nedarí a hneď ju to hnevá, snažím sa ju naučiť, že keď niečo nevie, aby ma požiadala, nechcem ju rozmaznavať ale inak sa to nedá. Ešte som zabudla, do jedného roka bola liečená Digoxínom na srdcovú arytmiu - (pri narodení bradykardia, potom po mesiaci tachykardia) - nemohli sme ju nechať vyplakať, dlho sme sa o ňu báli. Je šikovná, ale len preto, že si neustále vyžaduje moju spoločnosť (ak nie moju manželovu, babičkinu… ) Niektoré knihy vie naspäť, teraz sa naučila čísla, farby už pozná dlho a teraz sa chce učiť písmená. Zatiaľ ich pozná len ako M - a ona povie Miško, T - taninko, … Neustále musím čítať, dosť s manželom cestujeme po SR, aj ČR, lebo študujem a malá sa každý deň pýta kam pôjdeme. Neviem, či to môže nejako súvisieť. Zatiaľ ďakujem a o stretnutí sa porozprávam s manželom. Ďakujem, Lenka.
Lenka, skuste vyvazovat socialny vyvoj s intelektovym vyvojom. Zda sa, ze intelektovo rychlo napreduje: Nadane deti a intelektovo vyvinutejsie mavaju castejsie socialne a citove problemy, ako deti menej nadane. Skuste sa sustredit trosku viac na socialne vztahy a socialno citovy vyvoj. Hladajte knizky zamerane na vztahy medzi detmi, zvieratkami, ludmi a pod. Ona je jedinacik? Okolo tretieho roku je obdobie prveho vzdoru, spomalujte a ucte ju trpezlivosti, ak vie dobre rozpravat, ucte ju vyjadrovat svoje potreby slovami, nie krikom a inym menej vhodnym spravanim. Mozete presmerovat pozornost z pismen na socialne vztahy a vazby - napr deti v parku, vztahy v rodine, kamaratske vztahy apod. Mozete poukazat, ak sa vam nieco nevydari, ze sa nic nedeje, aby nebola na seba prilis upata a pedanterska, mnoho inych veci v kazdodennom zivote. Temy na hry a rozhovory mozete presmerovat trochu inym smerom. Pripadne mozete poziadat navstevu skolky napr. pocas vychadzok za vasej pritomnosti, alebo ineho kolektivu, kde si postupne aj ona nadobuden detske kamaratstva. Niekedy pomaha aj homeopatia napr. podla metody EAV, ale su aj ine typy homeopatie. Zavisi aj od toho, z ktoreho kraja, mesta ste. Mozmo to suvisi aj so strachom, ktory ste vy mali o nu po narodeni. Deti su velmi prepojene s rodicmi, v mensom veku s matkami viac a ak su mamy trochu uzkostnejsie, byvaju aj deticky. Nepriamo ich napodobnuju. Pomaly ju ucte, aby sa vedela aj sama zahrat, zabavit. R.S.
Ďakujem za rady, je jedináčik. Homeopatiká by sme vyskúšali. Bývame blízko NR, TO, HC. Zabaví sa aj sama (niekedy), ale neustále si hru komentuje a vyžaduje spoluprácu (ale to je asi normálne) Niekedy si vymýšla, že ma v ruke lienku, potom mi ju prinesie, kŕmi ju, … To vyžaduje aj od mňa. Robí to aj s inými vymyslenými predmetmi. Rada si vymýšla. Je to normálne? Môže mať takú fantáziu? Neviem kde by to videla resp. odpozorovala. Ďakujem a prosím o názov home.
Vo vasom okoli nepoznam homeopatov, skor v okoli MT a Ba. Pozrite si na internete, ci niekto robi metodou EAV - elektoakupunktura podla Volla, prestudujte si, ci sa vam tento sposob pozdava. Pri metode EAV sa meraju aktualne energeticke hodnoty / velmi zjednodusene povedane /, nepouzivaju anamnesticke udaje, ale stav aktualny. Alebo potom klasicky sposob homeopatie, ktora vychadza z anamnezy rodiny a dietata. Ak je dieta jedinacik, vyzaduje viac pozornosti, komunikuje s tymi, ktori su v blizkosti. Bude vhodne, ak sa casom zaradi do kolektivu a k tomu ju postupne pripravujte aj prizyvanim inych deti a aj stretnutiami a hrami s inymi detmi, aby si mohla uvedomovat, aj ucit sa prijimat aj pozornost voci druhym detom. Fantazie deti su ok, ak neprevazuju velmi vyrazne a dlhodobo nad ostatnym. R.S.
Dobrý den, chcela by som sa opýtať, ako vníma ročné dieta svojho otca, keď sa sním stretáva dva krát do mesiaca. Sme totiž rozvedení a moje deti chodia od neho dost rozhádzané. V noci sa budia s plačom. Dohodli sme sa na styku na súde, má ich sedem hodín. Keď mu ich dávam, idú spinkať do kočíka. Keď sú s ním, tak je tam neskutočne veľa ludí aj detí. Majú moje dvojičky ako hračky na hranie. Viem, že tam plačú, niekedy mi ich prinesie totálne uplakaných. Chcem len vedieť, či to nebude mat na nich neaký psych. stres a či sa to nemôže odzrkadliť neskôr. Chcem ešte podotknúť, že ich otec nás opustil po ich narodení, deti ho vôbec nepoznajú. Ďakujem za skorú odpoveď.
Karolinka, pri takych malych detoch by som podporovala zoznamovanie sa otca s detmi postupne a len vo vasej pritomnosti. Deticky, ak ho doteraz nepoznali, stracaju pocit bezpecia, ak su od vas vzdialene. Deti rodicov, ktori ziju spolu a od narodenia spoznavaju oboch rodicov a mozu sa citit aj s otcom aj mamou rovnako bezpecne, to je uplne ine. Deti okolo roka sa sice ucia spoznavat aj inych ludi a mozu sa uz aj od mamy vzdialit, ale len v miere, kroru same potrebuju, pomaly a postupnea nie naraz s mnohymi dalsimi cudzimi ludmi. Bolo by vhodnejsie nezaplavovat deti naraz mnohymi cudzimi ludmi, bez pritomnosti osob, na ktore su zvyknute a s ktorymi sa citia bezpecne. Pocit bezpecia pre deticky je velmi dolezity. Pokuste sa s otcom deti porozpravat, nie je to nic namierene voci nemu, ale len v prospech zdravia a vyvoja deti. Spolu mozete ako rodicia vyhladat psychologa a porozpravat sa adohodnut o inej, vhodnejsej forme styku s detmi. Dohoda na sude je jedna vec, a zaroven pocit bezpecia pre deti je nezanedbatelny. Verim, ze otec detí pochopi, a bude mat rovnako zaujem zabezpecit postupne zoznamovanie sa a bezpecny citovy vyvoj pre vase dvojcata. Otec je pre deti dolezity a vase deti potrebuju cas a vhodny sposob, aby sa aj pri nom mohli citit spokojne. Ak sa v noci budia a placu, znamena to, ze nieco nie je pre nich v poriadku. Mozno by bolo vhodnejsie stretnutia castejsie, kratsie a zatial vo vasej pritomnosti, alebo v pritomnosti ich blizkych a znamych ludi. Psychoogicka rita svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk.
Dobrý deň, mám 4 a 5 ročné deti a kedže si už dlho nemôžem nájsť prácu na Slovensku, odhodlávam sa ísť robiť opatrovateľku do Rakúska. To znamená 2 týždne byť mimo domu a 2 týždne doma. O deti by sa staral manžel a starká, ktorá žije s nami. V rodine máme dobré vzťahy, stále sa však neviem rozhodnúť, doteraz som bola stále s detmi a neviem, ako sa s tým vyrovnajú. Je to pre mňa náročné rozhodnutie kvôli detom, finančne by nám to pomohlo. Môžete mi poradiť? Ďakujem. Lenka
Lenk, mate viacere moznosti: na uvod skusit odist na 2 tyzdne kamkolvek a pocitit, ake je to pre Vas, ako mamu byt bez deti a aj ako partnerku, byt bez partnera. Rovnako budu aj Vas partner a deti moct zazit, co tato skusenost prinesie. Dalsiu moznost mate robit napr. opatrovatelku v rodine na Slovensku. Aj tu su rodiny, ktore maju opatrovatelky aj pre rodicov, aj pre deti, najma vo vascich mestach. Pri takejto striedavej praci to moze byt narocne, nielen pre deti, ale aj pre vas partnersky vztah. A v neposlednom rade je otazka, ci Vas praca opatrovatelky bude naozaj naplnat, alebo co ine by Vas bavilo, ake mate vzdelanie a co by ste chcela robit? Doteraz ste sa venovala detom, rodine a teraz by mozno mohol nastat cas, skumat, co by aj vas mohlo naplnat, bavit, cim by ste mohli aj zarabat peniaze? V praxi sa stretavam aj so zenami, ktore" vyhoreli" - stratili radost a chut zo zivota, pretoze v mene rodiny sa “obetovali” az zabudli uplne aj na svoj vlastny zivot.
Ak sa “obetujete” kvoli peniazom, mozete casom stracat chut a energiu a radost zo svojho zivota. Nehovorim, ze to tak bude aj vo Vasom pripade, je to len skusenost, ktoru niektore ženy prinašaju zo svojich životov. Rozhodnutie je na Vas, skuste precitit, rozne nazory a postoje, ktore Vam aj ini ludia napisu. Doverujte svojim pocitom jemnym aj tym silnejsim, a ak nemusite, nechodte proti nim. Verim v zensku intuiciu aj v to, ze zeny vedia, co potrebuju aj pre seba.
psychologicka rita svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dakujem velmi pekne, za odpoved, ja viem, ze s detmi sme mali dohodnút styk s detmi len v mojej pritomnosti, ale bola som v citovom rozpolození. Manzelova nevera, vytuzene deti po umelom oplodneni, potom rozvod. On nechce zmenit styk s detmi a neviem, ci na sude obstojim, lebo nemam ziadny dokaz, ze deti zanedbava. Velmi sa bojím o ne, nechcem aby mali stres atd. On to berie asi tak, platim vyzivne, tak si ich budem brat. Napriklad nedavno deti ochoreli a napisala som mu, ze mu ich nemozem dat, ze beru antibiotika, no pisal mi vyhrazne esemesky, ze si ich pride zobrat, aby som si precítala rozsudok. Nastastie mi lekarka dala papier, ze su chore a musia byt v domacom osetreni. Bol by schopny ich vziat aj ked maju teplotu. Neviem ako to mám riesit a ci by mi nepomohol aj psychologický posudok na sude. Mozete mi poradit?
Este Vám chcem zdelit, ze zije so mnou priatel, ktory velmi lubi moje deti a sme spolu od ich 4 mes. zivota. Ked pride z prace chlapci sa na neho vrhnu a stiskaju ho. V podstate im nahradza otca, ale samozrejme im nebudem odopierať biolog. otca, ved oni za to nemozu, co sa stalo. Dakujem.
Karolinka, nepoznam zakony, ale logicke je a kedysi sa dodrziavalo pravidlo, deti do 3 rokov za pritomnosti matky, alebo im blizkycjh osob. Nemusi ist o zanedbavanie, len o stres a citove ohrozenie deti, ak otca spoznavaju az teraz. A takyto stres moze znizovat aj odolnost a imunitu deti. Poradte sa s pravnikom. To, ze dodrzite styk s detmi neznamena, ze nemozete byt pri nich. To su 2 odlisne veci. Mozete poziadat sud o zmenu styku len za pritomnosti matky, alebo starej matky apod… Z vyvinoveho hladiska a ako dolezita podpora pre deti, nakolko s otcom sa len zoznamuju a spoznavaju. Poradia vam snad aj v centrach PPS-poradensko psychologickych sluzienb, maju tam viac skusenosti so sudmi napr. aj socialni pracovnici poradni. Mozete si zakon o rodine prestudovat aj sama, aby ste vedeli na co mate narok v mene neohrozvania zdravia deti.
Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobry den pani doktorka. Chcem Vas poziadat o pomoc. Moj expriatel si ziada moje dve deti do vychovy (ma dalsie 3 deti s inymi dvoma zenami). Pravdepodobne nezvlada platit vyzivne a tak sa s nim uz skoro rok sudim, nakolko skusa vsetko, aby deti vyhral. Manzelia sme neboli ale sudca sa priklana k vzajomnej vychove (mesiac u neho, mesiac u mna), s tym samozrejme nesuhlasim, lebo zije v inom kraji, cize niekolko kilometrov dalej. Nemam chut sa o rok sudit znova, lebo deti budu musiet nastupit do skoly. Kedze som s tym nesuhlasila, detom navrhnu detskeho psychologa, ktory ma zistit, kde deti chcu byt. Mala ma v januari 3 roky. Maly mal v septembri 4. Trochu sa toho obavam, lebo otec tvrdi, ze u neho deti vravia, ze chcu byt s nim a u mna zas tvrdia, ze chcu byt so mnou. Neviem si predstavit taky vztah, aby som sa od nich kazdy druhy mesiac na mesiac odlucila. Viem, ze v tomto mi pomoct nemozte, ale sudca nakazal, aby som si sama vymyslela otazky, ktore budu predlozene detom a s tymto chcem poradit. Nemam s tym skusenost a tak neviem, ake otazky by som mala pouzit pre psychologa, ktore bude davat detom. Otec sa im totiz nevenuje, kedze uz skoro rok preraba byt, deti chodia k babke na cely vikend, nic im nekupuje, odo mna uz dostali kopec darcekov a otec im ani len nezavolal ked mali narodeniny. Napriek tomu mam pocit, ze syncek taha viac k nemu ked je s nim, aj ked sam sa k nemu nepyta, ale ked je u neho, vzdy pride ako zakriknuty a trva minimalne hodinu, kym sa doma aklimatizuje a zacne mat veselu naladu a nie vaznu, akoby prisiel z pohrebu. Naopak dcerka je viac zatazena na mna. Som z toho zufala, pretoze on to bude tahat tak dlho, kym nevyhra aspon delenu starostlivost. Viete mi poradit aspon s tymi otazkami, ako ich formulovat, aby som sa vyhla dvojakej odpovedi dietata, aby mal moznost odpovedat jednoznacne a nie aj-aj. Velmi pekne dakujem.
Dobrý deň p. doktora, mám dosť veľký problém so synom, ktorý má 11 rokov ( som 9 rokov rozvedený ) a so synom stretávam pravidelne raz cez víkend a každú stredu. Doteraz stretnutia prebiehali v poriadku, chodili sme spolu na dovolenky, predľžené víkendy a výborne sme si rozumeli. Asi mesiac a pol dozadu sa abslútne odmieta so mnou stretávať, neberie mi telefón. Jeho matka tvrdí, že sa ma bojí z dôvodu, že naňho kričím, čo samozrejme nie je pravda. Už cca. 9 mesiacov dozadu začal utekať zo školy a matka nevedela kde je. Trvalo to cca 1,5 mesiaca a nakoniec musel byť na 2 týždne hospitalitovaný na detskej psychiatrii ma Kramároch. Musel som ho týždeň vodiť doslava za ruku do školy a čakať pred vchodom aby neutiekol. Táto vec sa vyriešila a teraz údajne uteká z domu, keď sa má so mnou stretnúť. Nedokážem si to vysvetliť, nakoľko som sa k nemu správal vždy dobre a nechápem takúto reakciu na mňa zo dňa na deň.
Peter, doporucujem vam pokracovat v spolupraci s oddlenim na Kramaroch, pripadne ich spolupracovnikmi psychologmi, ktori uz syna poznaju. Vo vasom pripade by bola vhodna spolupraca s oddelenim vas oboch v rovine rodicov. Psychologicka Rita Svihranova.