Dana, urcite vas nepotesim, kde napisem, ze to, co popisujete je dost caste. Niekedy dokonca, aj ked ziju v partnerstve s mladsim partnerom - partnerkou. Problemom casto nebyva len samotny vztah 2 ludi, stereotyp, nuda pod. oslabena komunikacia, intimny zivot. Niekedy je problem v starnuti jedneho z partnerov, pretoze sa mozno tazko zmieruju s procesom starrnutia. Mladsie partnerky alebo partneri, pretoze sa to tyka aj zien vedia trochu potiahnut a “zakryt” proces starnutia, pretoze su realne mladsi - mladsie a maju ine temy, iny zorny uhol a ine problemy. Nie je na skodu sa rozpravat o predstavach, ako spolu starnut, ake zmeny su potrebne, aby sa nasla vzajomna spokojnost - kolko byt spolu a kolko casu ma kazdy sam svoj program., svoje muzince, babince, svoje cestovanie a splnanie snov, ktore boli nerealne, ked boli deti male a pod. … Zachranit manzelstvo mozete dvaja, sama asi tazko, pokial v tejto pozicii nespokojnej nechcete zotrvat. Treba sa rotzpravat, bud samy ale s odbornikom, ktory vasu diskusiu ozivi, usmerni, podpori mozno smerom, ktory vas dvoch nenapadne. Mozete si polozit otazku, co dava zmysel spolu zostarnut a ostat a co je proti tomu a ake sny si kazdy sam, alebo spolu mozete este plnit, v ramci vasich moznosti? Starnutia sa z mojho pohladu nemusi clovek obavat, ak si ho prizna a v tomto smere uvazuje, co este chce, co ocakava a co je realne este naplnit po telesnej, psychickej stranke aj svojej vlastnej duchovnej cesty. Co by mohlo byt mojim dalsim zmyslom zivota a mnoho dalsich otazok. Mozno skupina ludi s podobnymi otazkami a problemami, by spolu mohla diskutovat a hladat svoje “nove cesty” existuju sebapodporne skupiny a su mozne aj s prizvanim odbornikov. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut, www.psychoterapeut.zzz.sk
Mila Dana! Tiez som bola 25 rokov vydana, tiez mam dospeleho studujuceho syna. Presne takym sposobom, ako si popisala Ty, si moj manzel nasiel na pokeci inu zenu. Prisla som mu na to. Bolo to pred rokom. Davala som mu druhu sancu, neprijal! Do mesiaca sa odstahoval k nej. Pol roka som sa utapala v slzach. Nezijeme uz 10 mesiacov spolu. Celu tuto dobu bol zaslepeny a velmi zalubeny. Som rozvedena tyzden a nelutujem. Uz mu neverim!
Milá Rita! Ďakujem za odpoveď. Len sa bojím, že to už neutiahnem. Toľko problémov a ešte bojovať s manželovou krízou stredného veku, to je aj na koňa veľa. Celý ubehnutý rok som pobehovala po nemocniciach, raz s mojou mamou, potom otcovi diagnostikovali rakovinu v poslednom štádiu, potom so svokrou a nakoniec ešte tento úder. Ešte keď Vám predtým manžel povie, že by bral ešte malé dieťa, ale nie so mnou, lebo… Niekto by musel byť aj mladší, aby sa mal o dieťa kto postarať. Pred 20-timi rokmi mi nebránil ísť na interupciu. Povedal, že to nechá na mňa. Tak ako všetko v živote. Pomôž si sama. Tak som si pomohla. Až na to, že my sa vnúčat nikdy nedočkáme, to ešte navyše k tým všetkým problémom. Ja som sa s tým vyrovnala, možno on ani nie, ale dala som mu na výber. Mohol to riešiť už dva roky dozadu. Nie teraz a takto. Vraciam mu to plným priehrštím za to, že ma nechal samú so všetkými problémami. Viním ho asi zo všetkého, čo sa udialo a deje ďalej. Nechal mi na krku aj svoju mamu, o ktorú nemá záujem. Pritom je jej jediný syn. Žila len s ním a pre neho. Ja neviem, kam sa mám hnúť a ako to všetko poriešiť, keď o tom nechce so mnou rozprávať. Hovorí, že sú to ťažké témy. Boli aj pekné chvíle a bolo ich viac, ako tých zlých. Možno preto nemám odvahu to ukončiť. Ale cítim, že ma to ťahá ku dnu v práci a aj v osobnom živote.
Ahoj, Alenka! Aj tak nerozumiem tomu, ako sa môže zaľúbiť niekto do človeka z pokecu. Skúšala som tam mesiac komunikovať a stačilo. Nehovorím, že to platí o všetkých, ale prevažná časť sú tínedžeri, dosť úchylov, kadejakí skrachovanci, samozrejme osamelí a osamelé, ktorí sú ochotní sa akokoľvek a komukoľvek predať. Častokrát sú to zúfalci alebo chlapi hľadajúci dobrodružstvo, unudení, bez cieľa a ťažko sa to píše, koľko sa toho na teba vyvalí. Zistila som, že nie je o čo stáť a je to bieda. Je to pod úroveň sa takto baviť a nikdy, nikdy by som už na pokec nešla. Skús to a uvidíš, že je to tak. 95% sa točí o sexe a tých normálnych je ako šafránu. Ťažko sa bojuje proti tomuto fenoménu.
Milá Dana, o druhych sa starajte len mierou, kolko vladzete, aby ste aj vy neochorela. Svokra je jeho matka a vas manzel je asi zvyknuty nechat to na vas. Rozhodnite sa preto, akou mierou budete aj za neho riesit jeho zodpovednost a problemy. Cast vasej unavy a vycerpania pripisujem vasej mensej odvahe ohranicit sa a nechat si nakladat viac ako vladzete. Je na case nieco si premysliet, uvedomit a riesit inak, ako doteraz. Zmobilizujte vsetok svoj vztah k sebe samej a skumajte kolko % energie vam este zostava pre seba, ak sa o vsetkych starate a kolko by ste skutocne chceli, aby vam - pre vas samu ostalo. Skumajte to velmi pozorne, pretoze prave z takychto prepisknutych situacii mozeme ochoriet. Jednoducho oznamte po skumani vasej energie a chuti vase rozhodnutie a nemusite vobec diskutovat, ani vy. Niekedy sa diskutovat neda, ale to neznamenam, ze vy nemozete rozhodnut. Zial zeny na Slovensku su vychovavane, aby sa obetovali pre druhych a nemysleli na seba. Ja si myslim, ze sa da aj inak zit a zmenit tieto z mojho pohladu velmi nezdrave vzorce vychovy. Drzim vam palce! Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobry den, som vydata este len rok a pol, no s manzelom sme spolu chodili rokov, takze sme sa celkom dobre spoznali. Pocas nasho chodenia mu za nestastnych okolnosti zomrel otec, ktory mal velmi tvrde vychovne metody, bol dobry clovek, no aby sme sa chapali, zazili velmi malo lasky v rodine, nemali ziadne zvyky a tradicie poznali len tvrdu pracu a ziadne radosti ako ist na dovolenku, ci len tak na zmrzlinu. No ony ho mali velmi rady a jeho smrt nas este viacej zblizila, bola som pre neho oporou v tazkych chvilkach a mali sme pevny a uprimny vztah. Po svadbe sme sa prestahovali zatial k svokre, staviame si vlastny dom, no este nie sme v stadiu byvania a tak sa spolu snazime dobre vychadzat. Svokra je sice dobra zena, ktora nam pomaha v domacnosti, no velakrat je depresivna nema chut do zivota, no hocikako som sa jej snazila pomoct, bolo to horsie. V lete nam nestastnou nahodou zomrel svagor, cize jej syn, boli to tazke obdobia, ale moja svokra si aspon nasla kamarata, ktory bol velmi dobrym svagrovym priatelom. Ona ma aspon zaujem cestovat a planovat si s nim spolocny program, takze aspon jej negativny postoj a depresia sa zmenili k lepsiemu. No moj manzel je na tom horsie, asi mesiac po smrti sme isli na dovolenku, lebo som zhodnotila, ze to potrebuje, aby si po tom vsetkom odychol a zacal vnimat krasy zivota, tam sme sa velmi dobre citili a porozravali uprimne o vsetkom a zhodli sme sa, ze by sme mohli zacat planovat babatko, vraj uz nechce cakat a premarnit ani jednu chvilku zo zivota. Odvtedy sme ale nikde neboli, a to doslova ani len na prechadzke v meste aj ked mi to sluboval, ked nas pozyvala sestra ku nim nemal zaujem, z coho som bola smutna aj som mu to povedala, ale on mi len odpovedal, ze nema chut a ze som vedela, ked som sa vydavala, ze on nerad chodi von je typ domaseda a ze sa v tomto nezmeni nikdy. Teraz som tehotna a samozrejme jeho radost je nekonecna, no na druhej strane mam obavy, mojho manzela lubim, ale on nadalej chce zotrvat pri takej vychove aku mali ony, dokonca ked som mu na narodeniny kupila vikendovy pobyt pre 2 osoby, tak sa na mna urazil, vraj som horsi darcek nemohla vybrat, preco ho chcem zmenit, ak chcem chodit hore dole, mam ist sama, alebo s nejakymi kamaratkami, a to je jeho argument vzdy, ked by som s nim chcela travit nejaky cas aj mimo domu. Uprimne som mu povedala, ze nie som sirota ani vdova aby som vsade chodila sama, ze chcem si radosti uzivat spolu s manzelom a to, ze sme stale doma pozname len robota a domov nie je zivot. Pre moje dieta chcem to najlepsie a nechcem zit tak, ako zili ony nikam nikdy nechodili, nic nepoznali, z nicoho sa netesili, ziadne narodeniny ani vianoce neoslavovali, ja tak nechcem vychovavat nase buduce dieta. Na to sa urazil, a povedal len tolko, ze na tom sposobe nie je nic zle, ked chcem budem chodit s dietatom sama len jeho nemam nutit a uz sme ohladom tejto temy nekomunikovali. Citim sa strasne, lebo na jednej strane ho mam rada, len chcem, aby aj on chapal mna, aby na mna nepozeral tak, ze ho chcem zmenit, len si prajem zit plnohodnotny rodinne zalozeny zivot, ale podla neho rozpravam nezmysly … uz neviem ako dalej, prosim poradte mi.
Dobry den, poprosila by som vas o radu. S priatelom sme sa po 10 rokoch rozisli. Mame spolu 3 rocnu dcerku. Vieme spolu slusne komunikovat, nekricime po sebe. Stale sa mame radi, ale zaroven si uvedomujeme, ze spolu nevieme existovat ako par. Uz aj predtym sme sa rozsili, ale nakoniec sme zasa skoncili spolu. Viem, ze nas vztah nema zmysel, je to ako kolotoc, z ktoreho tazko vystupit. Uvedomujeme si to obaja. Nedavno sme spolu kupili byt, v ktorom byvame. Priatel navrhol, nech nadalej spolu byvame, ale bez narokov na toho druheho, v podstate ako “spolubyvajuci” co budu spolocne vychovavat dceru. Co si o tom myslite? Aky to bude mat vplyv na dcerku? Nebude to akesi klamstvo, ze vytvarame dojem fungujuceho vztahu a pritom to tak nie je? Je potrebne si to s dcerkou vyjasnit, chape uz 3 rocne dieta takuto situaciu? Dakujem za kazdu radu. Tereza
Milá pani Rita, o chvíľu bude rok, čo som Vám písala. Veľa sa zmenilo. Náš život už nebol náš, ale každý mal svoj svet. Spoločné chvíle sme trávili zásadne doma, nikam sme nechodili. Pri komunikácii sme sa natoľko kontrolovali až to bolo neúnosné. Aj keď som to urobila s ťažkým srdcom a dodnes neviem, či som urobila dobre, navrhla som náš rozchod. Tak sme sa v decembri rozišli, síce sme stále v kontakte (telefonickom), ale sú to už iba také rozhovory o bežných veciach. Mám do istej miery pokoj na duši, že už nikoho netrápim a neobmedzujem, no na druhej strane nie je pekné, že som opustila človeka, ktorý má problémy. Pokúšam sa s tým vyrovnať a žiť. Ide to, ale pomaly. Možno ste mala pravdu o tom, že rozchod nám objasní čo chceme. Asi to chce čas. Chcem Vám ešte raz poďakovať za slová, ktoré určite pomohli. Prajem Vám krásne dni všedné aj nevšedné.
Mam 38r. som 4 r. vydata, chodili sme spolu 2 r. , mame 2 r. dieta. Po porode sa manzel zmenil, v mobile som mu nasla SMS od kolegyne, vraj jej chyba o 00. 30 hod. Bola som z toho zhrozena. Chodil na tyzdnovky, ale mal uz dohodnutu pracu v nasom meste, kde mal nastupit o mesiac. Moja dovera bola nalomena vraj nic nebolo a ona sa vnucuje. Tri mesiace na to som mala vazny uraz a pol roka sa o mna a dieta starala zvacsa mama. Manzel byval v praci. Myslela som, ze to postupne dame do poriadku, ale on je stale v praci a ked nie tam tak nieco vybavuje, rokuje riesi. S rodinou netravi ziadny cas ani cez vikend. Zoberie sa pracovat k mame, lebo nema doma klud. Nepomaha ani v domacnosti ani s dietatom si nerozumie, nechce k nemu ani ist. Viem, ze zaraba, ked som na MD. Manzelsky zivot som si ale takto nepredstavovala. Kazdy den ma program, ani nepovie kedy pride. Chodi domov o 22.00, malokedy skor. Prakticky sa ani nevidime. Nechce to riesit jemu to vyhovuje. Poradte mi prosim.
Ali, ak vas vztah manzel nechce riesit, postavte ho aj seba pred otazku, ako dlho si viete predstavit este takyto spolocny zivot-5, 10 rokov, alebo viac? Pokuste sa navstivit poradnu pre pary, manzelov a ak nebude ochotny partner spolupracovat, bude dobre ak budete hladat riesenie pre seba a dieta. Rita Svihranova, www.psychoterapeut.zzz.sk
Dobry den, chcem Vas poprosit o radu, pretoze zacinam byt zufala. Som vydata 6 rokov a mame 4-rocneho syna, ktory min. rok nasupil do skolky. Po MD som nasupila do prace, z ktorej som musela odist kvoli synovym zdravot. problemom, a od 03 / 2012 som nezamestnana. Moje manzelstvo je hrozne, neustale sa s manzelom hadame a v zasade sa vsetko riesi hlasnym presadzovanim si svojho nazoru. Manzel mi uz viackrat vyhodil na oci, ze si nehladam pracu, ale byvame v meste na vychode SR a s pracou je to tu hrozne. Myslim si, ze nase nezhody a vzajomne hrozne spravanie sa prenasa aj na nasho syna. Ibaze moj manzel ma nepocuva a nechce si priznat, ze nase manzelstvo je v hroznom stave a odraza sa to aj na synovom spravani. Syn je velmi aktivne dieta, neposedi chvilu na jednom mieste, nedokaze sa pohrat dlhsie s nejakou hrou, hrackou. Neustale nam uteka, kdekolvek a kedykolvek ako si prave zmysli. Najnovsie je velmi agresivny na deti. Ak mu niekto nechce dat hracku alebo neurobi nieco tak, ako to chce on, udrie ho s tym, co ma najblizsie po ruke alebo rukou - pastou. Dnes rano, ked som ho priviezla do skolky, sa nanho vykrical otecko chlapceka, ktoremu vraj v piatok hodil kamen do hlavy… neviem, kde bola ucitelka… Prosim Vas, uz nevladzem. Moje dieta urcite nie je zle, iba mi treba pomoct ukazat cestu, ako nanho… prosim Vas, co mam robit? Dakujem vopred. s.
Slavkak
navstivte poradnu v mieste bydliska, rieste to cim skor - a aj vas vztah s manzelom, nakolko dieta casto odzera agresivne a nevhodne spravanie od dospelych. Pokuste sa hladat riesenie aj vo vasom vztahu, ak dieta pocituje nedostatok bezpecia v rodine, moze spravanie vasho syna byt aj dosledkom rodinnej atmosfery. Porozpravajte sa spolu s manzelom aj s ucitelkami MS a rieste to komplexne, vztah vas dvoch a spravanie dietata a zaroven usmernovanie spravnia ucitelkami MS.
Okrem toho hladajte v sebe aj za pomoci odbornikov svoju rodicovsku autoritu a hranice voci synovi, , na ktorych sa s manzelom dohodnite
r.s.
www.psychoterapeut.zzz.sk
Dakujem velmi pekne za usmernenie a odborny nazor. prajem pekn dem. s.
Slavkak,
porozpravajte sa smanzelom o vasich prioritach-co je podla vas najdolezitejsie riesit a pokuste s nepodcenit tuto situaciu nakolko problemy mozu so synom zbytocne narastat. Do poradne by ste mali zajst najsor vy dvaja aj
hladat riesenie vo vztahu aj pri spolcnej vychove syna. Dohoda o hraniciach a vychovnych metodach je niekedy dlhodoby proces, ale vysledok stoji za to, aj ked doslednost a dohoda su pomienkou. Rivalita v nazoroch nie je to spravne risenie. Mozno je dolezite ucit sa vzajomne pocuvat, co kto preziva vo vasom vztahu.
r. s
Dobrý deň. Chcem Vás poprosiť o radu. S manželom sme už 8 rokov. Každy rok ked sme mali krízu, tak sme riešili problem aka by som mala byť, lebo jeho rodina nebola so mnou spokojna. Vždy stal na strane jeho rodiny a nie na mojej. Skoro nikdy sme spolu nikam nechodili. On išiel bud na oslavu s kolegmi alebo na rybačku s bratrancami a ja som ostavala stale doma s detmi. Čo sa týka deti, fotil sa s nimi iba on a ma na fotke nechcel. Teraz mam pocit že niekoho ma lebo zase vravi že som na vine všetkemu ja. Už sme sa bavili aj o rozvode ale on chce aby sme žili volny vzťah v manželstve aby mohol byť s detmi. Mam pocit že ma priatelku. Ja ale som radšej za rozvod a nech si každy žijeme svoj život. Na manželsku poradnu nechce isť lebo to vraj nezmeni jeho nazor voči mne. Vždy sme sa hadavali kvoli jeho mame. Už k nemu nič necitim a neviem či niekedy aj budem. Nikam som nechodila a aj tak som nebola dobra manželka. Prosim poradte čo spraviť. Dakujem.
Milé pisateľky. Čítam vaše príspevky a každom z nich je niečo z môjho životného príbehu. Som vydatá 34 rokov, veľa som toho už s manželom prežila. Už 5 rokov riešime manželskú krízu a stále nie je vyriešená. Chodili sme k odborníkom, nikto nám nepomohol. Žijeme ako priatelia s tým, že sa niekedy hádame a vyšetrujeme jeden druhého, kto kde bol, s kým, či ten druhý niekoho má… Deti sú už z domu preč, máme viac času a namiesto toho, aby sme sa venovali jeden druhému, robíme si naprieky. Keď sme boli mladí, tiež to nebolo ružové, ale boli iné starosti. Teraz nemám istotu vo svojom manželovi a myslím, že v tomto veku je pravdepodobnosť rozvodu vyššia, ako v mladosti. Preto ľutujem, že som sa nerozviedla uprostred života, niekedy okolo štyridsiatky a dnes by som možno bola šťastná v druhom manželstve. Lebo len málo párov prežije jedno šťastné manželstvo. Muž si skôr nájde ženu aj vo vyššom veku. Ale koho si nájde žena pred šesťdesiatkou? Takže teraz sa rozvádzať nemá zmysel hlavne pre mňa. Keby som mohla vrátiť život späť, tak by som to urobila. Ak to nemôžete v tomto manželstve vydržať z nejakého dôvodu, netrpte, čo najskôr z neho odíďte, kým ste ešte mladé a krásne. Najdete si iných partnerov a budete šťastné. Lebo nie každý s každým dokáže žiť. Ale ten, s ktorým to dokážete niekde je, len ho hľadajte. Veľa šťastia vám prajem.
Daniela,
ak vas manzel nechce ist do poradne, navstivte ju sama a hladajte a skumajte, co potrebujete vy.
Nikoho sa neda donutit riesit krizu a hladat uctu a lasku k partnerovi-partnerke. Na otazku volneho vztahu v manzelstve si odpovedzte sama-je to to co naozaj chcete? a kolko rokov vas takyto vztah bude uspokojovat? je to vhodne podla vas pre deti ako vzor spoluzitia?
Ostatne detaily na skumanie potrebuju cas, doprajte si ho sama, alebo s odbornikom.
rita svihranova
www.psychoterapeut.zzz.sk
Nechodím na túto stránku často, ale predsa. Ak toto prečíta pani Rebeka, príbeh ktorej ma veľmi zaujal, nech tu napíše pre mňa odkaz, príp. uvedie svoj mail. Ďakujem
Nedá mi nereagovať na tento Váš príspevok, pretože to prežívam tentokrát aj ja. Sme spolu už 38 rokov a tá kríza začala pravdepodobne už pred 10 rokmi, keď som zistila manželovu neveru. Ale sme to asi kvoli deťom nejako urovnali, začal sa správať normálne, pretože sľúbil, že to bol len taký úlet a že sa to vraj už nikdy nestane. Ale akosi v kútiku som tomu stále nemohla uveriť, lebo to asi všetko bolo len také "akosi odložené ", kým sa to nezačalo drať na povrch postupne a pomaly znova. Viete, v mojom veku a po roznych zdravotných problémoch človek akosi zabudne na to vraj veľmi doležité vo vzťahu dvoch ľudí a to je “sexuálna stránka života”. To je ten problém, ktorý riešia chlapi aj v pokročilom veku. Potrebujú lásku, nehu, pohladenie. Oni. Ale čo žena, ktorá to tiež nemá, ale problém je len u nej. Napíšte, ako ste sa s tým vysporiadali a ako sa to skončilo u Vás.
Budem čakať, nakoľko sme si asi vekovo podobné. Ďakujem
Asi som reagovala na nesprávny článok. Tento moj by mal byť pre zn. Zrela
Ďakujem