I63 - Mozgový infarkt


(maja) #1

Mám 41 rokov a prekonala som 16. 3. 2010 mozgový infarkt - náhla cievna mozgová príhoda. Chcela by som sa zapojiť do diskusie na túto tému a hlavne získať informácie o priebehu rekonvalescencie.
Ešte by som chcela vedieť ako sa mám chrániť, aby sa mi ncmp nezopakovala, nakoľko nezistili u mňa zatiaľ žiadnu dokázateľnú príčinu prečo sa mi to vlastne stalo. Ďakujem, teším sa na diskusiu


(monikk) #2

Ja som mala 2x. Prvý krát to bolo so stratou reči, pamate a trochu porušená stabilita, pohyblivosť na pravej strane. Potom som to dostala cca 2,5 mes. po prvej. To už bolo horšie. Ostala som ležať. Mala som výborného neurológa a maséra, takže po 10 rokoch. Chodím, aj keď s pomocou, trochu kokcem, lebo keďže zabúdam, musím rýchlo hovoriť. Dá sa povedať, že pamať je vygumovaná. Ja som mala upchaté cievy v mozgu a Vy? Dôležitá je pre mňa životospráva / niekedy zhreším / diéta, pohyb, musím nahlas čítať, cvičiť písanie / vynechávam písmená / a cvičenie pamate. Nieviem, ktorá strana je u Vás postihnutá? Treba každodenné masáže, treba oživiť telo a brať medikamenty. Ako Vám to zistili? Mne aj USG mozgových ciev aj CT vyš. Končím. Snáď som trochu pomohla.


(terka) #3

Ťažko poradiť. Aj ked som už 2x prekonala NCMP (hemypareza pravéj aj ľavej strany) bola som velmi mladá a vôbec som to nechcela pripustit, no ale musela som sa s tým naučiť žiť. Chvala bohu dnes som zdravá 12 rokov som uživala kopu liekov. Dnes som len na prírodnéj báze žiadné lieky 6 rokov a cítim sa výborne. Vemľi mi to pomáha.


(maja) #4

Ďakujem Vám veľmi pekne za Váš príspevok. Som rada, že sa mi niekto ozval. Som už doma, prepustili ma po 46 dňoch z LDCH Čilistov, kde ma úplne postavili na nohy. Chodím, hýbem sa, ruka sa hýbe-postihnutá ľavá strana. Bola som už aj na kontrole u neurológa, ale strašne sa bojím, že nečakane príde aj druhá, lebo nezistili presnú príčinu prečo sa to stalo-zvalili to na antikoncepciu, ktorú som užívala cca 12r. Ale v živote som nefajčila, nepila, žiadne problémy zdravotné som nemala. Bolo to ako blesk z jasného neba. Stalo sa mi to ráno o 6:20 pri venčení psíka, ale našťastie som sa dostala iba von na lavičku pred bránou a manžel ma videl ako som spadla, ale celý čas som bola pri vedomí.


(maja) #5

Ďakujem Vám pani Terka za Váš príspevok, veľmi rada by som sa Vás spýtala koľko ste mala rokov, keď sa Vám to stalo a to ste dostala 2 NCMP po sebe, alebo po nejakom čase? Ďakujem Vám za Vašu odpoveď. Ja sa hrozne bojím, že príde ďaľšia, aj ma na to všetci upozorňujú. Len 27. 5. som si prestala pichať injekcie na ridenie krvi, zosalo mi 8 tabletiek denne.


(monikk) #6

Ja som to 1x mala, ako 37 ročná. Ani ja nepijem, nefajčím, mám ale nadváhu. Mne neurológ povedal, čo sa do roka zlepší, tým musím žiť. Bola to makačka, ale som tu, síce s určitými obmedzeniami. Po tej druhej príhode mi nebolo všetko jedno. Vôbec som nič nechápala. Keď v TV dávali počasie, alebo hocičo, nerozumela som ničomu! Predtým som veľa čítala a potom som musela začať znova. Ako písmená som prečítala, ale nevedela som o čom čítam. Začala som čítať najprv Čin-Čin, Bola raz jedne trieda. Teraz je to už oveľa lepšie. Želám Vám veľa zdravia, zdravia a trpezlivosti. Nepôjde to zo dňa na deň a keď náhodou ostane nijaká “porucha”, nič sa nedeje mozog, je dômyselný orgán a vie si pomôcť. Chodiť na kontroly, neurológ, rehabilitácia. Ja chodím aj psychologičke, dáva mi testy na pamať, raz za rok.


(terka) #7

Ja som prvý mala 34 rokov a 2 x som mala 38 rokov. strach som mala najme ked prišo 2 prave som bola sama doma aj k lekárovi som iša sama, ale nemoha som dopustit, aby ma ovládol strach, mala som vtedy ešte malé deti. samozrejme ked som citila niečo tak chvilkovo som sa sledovala. bolo tam viac diagnoz okrem NCMP. ale dnes pracujem. Odkedy uživam prirodné produkty ani som nebola na PN, (priroda je matka mudrosti) aj ked som tomu neverila ale je to tak, a ktomu trpezlivosť, dobrá rodina. A samozrejme čas ako to pisala už tu jedna doroka sa vela može zlepšiť, vela štastia a zdravia.


(maja) #8

Zdravím Vás Monikk, ďakujem Vám pekne za Vaše skúsenosti, ešte by som sa Vás chcela spýtať kedy u Vás prišla 2 ncmp, aké boli predtým príznaky? Po prvej hneď u Vás zistili príčinu a dopátrali sa jej vôbec? Ja mám stále pocit, že u mňa stále tápajú a zisťujú prečo sa tak stalo a preto mi prízvukujú, že sa to môže kedykoľvek zopakovť. Ďakujem za odpoveď. Maja


(monikk) #9

Pred 2. NCMP som úplne “onemela”, nevedela som pomenovať predmety, tŕpnutie pr. pol. tváre, aby som nespadla som sa “šúchala” popri stene, na pravú. pol. tela mi bola nesmierne zima a potom si pamatám, len nemocnicu, odpadla som, stratila som vedomie. Ešte podotýkam som bývalá zdr. sestra. Ja som na inval. dôch. , pravá str. tela je na figu, ruka sa trasie, zakopávam, problémy s pamaťou, ani krv by som nevedela zobrať! Hneď pri prvom mi to zistil vyš. reflexov neurológ, potom išlo len o to, či praskla cieva al. upchatie cievy. To posledné sa potvrdilo aj USG mozgových ciev aj CT vyš. Pri druhom mi robili len USG mozg. ciev. To, že sa to môže zopakovať, viem aj ja. Môže sa to stať aj u mňa 3-4x. Ale rozmýšlam tak, že teraz som tu, budem tu aj zajtra, pracujem na sebe a verím, že sa to nestane. Ešte niečo, poznačilo ma to aj psychicky mávam niekedy depresie, keď mi je horšie, ale viem, že potrebujem kľud, odpútať sa od reality a keď nie zajtratak o 2 dni bude mi už dobre! Musíte poriadne prečítať prepúšťací list z nemocnice. Musí tam byť príčina uvedená. Potrebujete nielen zdravie, ale aj trpezlivosť. Fakt treba “makať”. Stacionárny bicygel, masáže, hoci aj doma, cvičenie… všetko závisí od postihnutia. A ja Vám prajem aj šťastie. Nebojte sa, teraz treba zabojovať, ostatné má času a času.


(monikk) #10

Ako vždy, na niečo som zabudla. Píšete, že predpokladajú kvôli užívaniu HAK-u. Antikoncepcia, upcháva cievy, môže ísť o trombus, kt. putuje cievami a niekde “zaparkuje” v tomto, asi, prípade v mozgu.


(maja) #11

Dobrý večer Monikk, vidím, že asi máme spoločné myšlienky, ďakujem za Vašu odpoveď.
Asi som strašne zvedavá, ale ja by som chcela vedieť, aký bol u Vás časový odstup medzi 1 a 2 ncmp? Ja som mala šťastie zatiaľ skoro vo všetkom, do 10 min. bola u nás sanitka, do hodiny som bola na CT. Veľkou zvláštnosťou ale u mňa bolo to, že CT bolo negatívne, pritom som bola úplne ochrnutá na ľavej strane tela, na ľavej ruke spazmus, taký, že ma museli všade upevniť-ruku, lebo som ju neudržala. Až poobedná MR, potvrdila ncmp, bolo to viac po sebe nasledujúcich popraskaných cievok, ktoré popraskali na dosť veľkom priestore v mozgu. Genetické testy sú negat. Môj otec zomrel na cievnu diagnózu a mamina síce zomrela na rakovinu, ale tiež mala cievne problémy. Ja som z toho všetkého hlavne strašnš zmätená, vystrašená a tiež začínam mať asi aj problémy psychického rázu. Aj preto som sa rozhodla hľadať nejaké diskusné fórum na túto tému.
Ďakujem Vám za odpoveď.
Maja


(terka) #12

Majka chápem ťa, že máš strach ale nauč sa stým žiť a rob všetko, čo ti zdravie dovolí, uvidíš že sa to dá zvladnuť. Moja doktorka vtedy mi povedala, že ja si to vôbec nechcem uvedomiť, čo mi je a to mi veľmi pomáhá. Vieš keď ten pohyb sa vracal tak všetko som robila a to aj také - normálne som šoférovala akoby mi nič nebolo. A ako som už písala, dnes som OK. Každý ma strach, že môže to dostať znovu, ale to budem riešiť vtedy, teraz sa teším z každéj maličkosti.


(monikk) #13

Medzi 1. a 2. NCMP prestávka bola skoro 2 mesiace. 1. hospitalizácia trvala 2, 5 týždňa, po mesiaci mi milovaná vrchná napísala služby, síce som bola ešte na PN, neurológ mi odporučil invaliditu. A potom prišlo druhý krát. Musíte zistiť, čo Vám vyhovuje, ako telo reaguje. Napr. netreba sa hanbiť mať všetko napísané na papier, poobede al. , keď ste unavená ísť si ľahnúť, ja napr. som nevládala 1 izbu povysávať, chodiť na prechádzky, aj keď 100m aj to je niečo. Majte uvarené v mrazničke, hoc aj na týždeň. Môžu prísť dni, keď Vám nebude dobre. Mám stacionárny bicykel, z norm. som po porážke spadla a rozbila som si hlavu / 10stehov / neudržala som rovnováhu. Pozor na TK, ani nízky nie je dobrý. Ak sa cítite zle, najmenej čo si môžete pre seba urobiť, je posteľ. Oddychovať. Sama neskôr zistíte, kedy a čo robiť. Aj počasie urobí svoje. Ja neznášam slnko. Možno u Vás to bude iné, ale ešte raz, všímajte si, ako reagujete. Strach je pochopiteľná, niekedy sa dá jej čeliť, niekedy nie. Ale pochopte, nie všetky dni sú čierne a ako budete napredovať sama budete vidieť, čo všetko dokážete. Jednu vec musíte vedieť, budete môcť robiť veľa vecí, ako predtým, ale s obmedzením. Možno v záhradke / ak máte / nebudete celé poobede, ale len 2 hod. a budete totálne vyčerpaná, ale aj to stačí. Zatiaľ toľko.


(maja) #14

Dobré ránko Monikk. Ďakujem Vám pekne za Váš príspevok, mám z neho pocit, že niekto pozná úplne presne moje rozpoloženie, lebo presne opisujete aj väčšinu mojich stavov. Ja sa veľmi teším a cítim podporu svojho okolia, rodiny ale aj susedov a známychch ako ma podporujú a fandia mi. Veľmi mi to pomáha. Ale na druhej strane musím vynaložiť neskutočné úsilie, aby to tak bolo. Je veľká pravda, že život je krásny a treba ho žiť každý deň a tešiť sa z neho, ale momentálne je to naozaj ťažký každodenný boj. Bojujem sama so sebou, aby sa mi to podarilo, lebo naozaj je jeden deň dobre a potom prídu ďaľšie, ktoré doslova pretrpím. Tiež mám doma stacionárny bycikel, chodím na plaváreň, nemôžem sama, ale striedajú sa so mnou rodina a kamošky. Plávem zatiaľ iba s kolesom, bez neho sa topím ľavou stranou a nemám silu sa udržať na vode. Aj keď plávam s kolesom stále ma to ťahá doľava, dostatočnú silu ešte nemám aj koordinácia pohybov je ešte slabá. Nevadí, už som sa naučila, že to chce trpezlivosť a čas a stále dookola všetko trénovať a cvičť. Snažím sa naozaj, ale u mňa veľmi záleží aj na počasí. Zatiaľ toľko, ozvite sa, budem rada. Maja


(maja) #15

Dobré ránko Terka, ďakujem veľmi pekne za slová podpory a povzbudenia, naozaj. Aj ja sa snažím robiť všetko ako predtým, ale zatiaľ mi to ešte veľmi nejde, lebo som strašne unavená a nevidržím dlho pri nejakej činnosti, aj keby som strašne chcela. Nemám silu a hneď ma všetko unaví. Tiež by som chcela strašne vyskúšať šoférovanie, lebo ma to vždy bavilo a bol to spôsob môjho relaxu, ale zatiaľ mi to nechce manžel ani deti dovoliť. Stašne by som to chcela skúsiť, aj by som mohla cez deň, keď som sama doma, ale strach a zodpovednosť mi to nedovolia, aj keď je to momentálne jeden z mojich najväčších snov, ktoré mám, skúsiť to. Moja zázračná rehabilitačná pani Zdenka mi povedala, že mám vyskúšať všetko čo by som chcela a aj keď sa mi to nepodarí, aspoň budem rozmýšľať prečo to nešlo a ako to zmeniť.
Mala pravdu, pre mňa je to veľmi poučné a fakt mi to pomáha, len čo z toho, keď ma za ten volant nechcú pustiť ani za nič na svete. Stále ma presviedčajú, že to je skoro a že mám ešte čas.


(terka) #16

Dobré ráno Maja. nevadi ked teraz nedovolia treba vydržať. potom si to vyskušaš ked bude niekto vedla teba. a hlavne na takom mieste kde budeš mať istotu. aj ja som si počkala. a potom spolu s manželom som absollvovala prvu jazdu. a to že ja bývam na dedine to bol velky plus. tu su také miesta kde som si nemohla ublíťit ani nikomu inému. Samozrejme len tolko rob kolko vládzeš, pomaly vždy viac a viac, nejde to z jedného dňa na druhý. prajem Ti skoré uzdravenie ale, asi sa budem opakovať to potrebuje čas Ty to máš velmi čerstvé. po 18 rokoch je to iné a vďaka bohu ani sa to nedá vidieť. su také veci čo mi zostalo ale to si už ani nevšimam. A ako píšeš máš velku podpru a to je fajn.


(maik) #17

Zdravim Vás Majka, mám spolu s Vami radosť, ako sa Vám darí napredovať, rád by som Vám poslal v prilohe mailu odb. prispevok práve k Vášmu pribehu. Môžete mi napísať: marek.1@centrum.sk. Pekný deň.


(Lucia) #18

Dobrý deň, dnes je akurát 8 dní, čo moja mamina prekonala NCMP s hemiparézou na pravú stranu. Keď sa jej to stalo, bola pri vedomí, RZP prišla do 10 minút a do hodiny bola v nemocnici. Jej stav sa každým dňom zlepšuje, už ju preložili z JISky na neurologické oddelenie, kde začínajú s ňou rehabilitovať. Zo začiatku nerozprávala, ale už rozpráva, aj keď jej je ťažko rozumieť. Stáva sa jej ale, že niekedy si nespomenie na naše mená. A na iné veci. Chcem sa poradiť, že ako to bude pokračovať. Keď je človek v takomto stave, uvedomuje si a vníma všetko, čo sa deje okolo neho? Čím je spôsobené to, že si nepamätá naše mená? Napraví sa to? Ďakujem, ak máte ešte nejaké postrehy okolo priebehu liečby, uvítam akúkoľvek radu. Veľká vďaka.


(maja) #19

Zravím Vás Lucia.

Vaša mamička bude určite v poriadku, podľa toho čo píšete prekonala NCMP na ľavej časti mozgu, preto má postihnutú pravú stranu a bohužiaľ aj preto to postihnutie rečového centra. U mňa to bolo naopak, rečové centrum nebolo postihnuté, ale aj tak, keď sa mi to stalo nevedela som komunikovať, ale trvalo to iba pár hodín. Chcem Vám len napísať, že Vaša mamička vníma úplne všetko, aj Vám rozumie, len Vám nevie povedať čo chce. Ona to vlastne vie úplne presne, len to nevie povedať. Musíte k nej byť milí a trpezliví, treba jej dať papier a ceruzku a ona Vám napíše čo chce a potrebuje. Aj reč sa dokáže postupom času zlepšovať, možno bude potrebovať logopéda, ale o tom rozhodnú lekári. Ja som po NCMP 3 mesiace a naozaj sa mi to každým dňom lepší. Ja som bola 3 týždne úplne imobilá, ale už chodím sama bez palice, dokonca už viem naspäť šoférovať. Treba mať veľmi veľa trpezlivosti a veľmi veľa rehabilitovať, cvičiť, chodiť, komunikovať s ľudmi, mať pri sebe rodinu a postupne sa to všetko začne vracať do normálu. Veľa trpezlivosti a kľudne sa s Vami poradím, ak budete potrebovať. Maja


(Lucia) #20

Dakujem velmi pekne za odpoved a povzbudenie. A tesim sa s vami ze sa vam tak pekne zlepsuje zdravie po relativne kratkom case, nasa mamina teraz trosku ma depresie, vzdy nam place, ked za nou prideme, ale dnes uz aj rukou trosku pohla, nohou uz tiez, rec je este nezrozumitelna, ale nieco jej porozumieme, cize hovorite, ze ona psychicky je v poriadku, len s tym vyjadrovanim je problem? V nemocnici s nou cvicia aj logopedka s nou cvici, tak ja verim a dufam, ze postupne sa to bude zlepsovat. Robili jej aj kontrolne CT mozgu a je tam mierny regres, cize postupne sa to krvacanie vstrebava, ale velmi malo este, je to predsa len 12 od vtedy, co sa to stalo. Mozem sa spytat? Ako ste vy napredovali? V hybnosti koncatin? Co mame ocakavat? Ako to pojde? To je sice velmi individualne, ale aspon co mam ocakavat. Dakujem moc, za akekukolvek radu a pomoc, aka kolvek informacia je pre mna dolezita, aby som vedela mamine co najlepsie pomoct, vdaka, Lucka.