I63 - Mozgový infarkt

Zdravím Vás Lucka, prosím Vás chcela by som vedieť, koľko má Vaša mamina rokov. Aj tak sa jej stav lepší super rýchlo. Ja som bola 7 dní na JISke, 12 na neurológii. Potom ma preložili na rehabilitačné oddelenie do Ružinova a po 11 dňoch ma previezli sanitkou do Liečebného ústavu do Čilistova, kde som bola ďaľších 21 dní, ale tam som mohla byť už cez víkendy doma, čo bolo super. V živote som nebola tak dlho v nemocniciach ako tento rok, ja som po 4 dňoch tiež vedela hýbať palcom na ruke potom sa pridali prsty a neskôr celá ruka. Noha sa mi veľmi dlho nepohla, ani prstom, mne sa tá noha prebúdzala k životu od vrchu-najprv som cítila stehno, koleno, nohu a až nakoniec prsty na nohe. Ale chodiť ma začali učiť až v Ružinove. Ak Vám môžem poradiť, zmobilizujte všetkých známych a skúste vybaviť mamine tiež takýto postup, lebo to poradie rehabilitácie je veľmi dôležité a nedovoľte, aby Vám maminu poslali domov po 14 dňoch, čo je maximálny čas na pobyt po NCMP. Mne to tiež všetko vybavila dcéra Lenka, nedopustili aby ma dali domov, lebo nesmiete prestať s aktívnou rehabilitáciou ani jeden deň. Preto sa aj pýtam, koľko má Vaša mamina rokov, lebo v nemocniciach je to naozaj zúfalé. Ak ja Vaša maminka v Ružinove, tak to má dobré. Až na rehabilitačnom oddelení majú také podmienky, že sa môžu pacientom venovať individuálne a naozaj v Ružinove sú super rehabilitačné sestry, ktoré vedia ako začať. Ja som bola na Kramároch a to bolo naozaj na umretie. Už potom to išlo dosť rýchlo, ale len a len vďaka tej rehabilitácii. Želám všetko dobré a veľa síl a optimizmu, Vaša maminka to teraz potrebuje najviac. Maja.

Mamina bude mať v septembri 58 rokov, je hospitalizovaná v Ružinove, ona ležala na JIS 6 dní, potom ju preložili na neurológiu, tam je od minulého pondelka, číže dnes je tomu týždeň. No a pani doktorka povedala, že už je na čakacom zozname na ODCH (oddelenie dlhodobo chorých), kde by mala ležať 2 - 3 týždne a až potom na rehabilitáciu. Môj otec je chirurg, čiže on má konexie a snaží sa jej vybaviť čo najlepšie všetko, my sme mysleli že najprv pôjde na rehabilitačné oddelenie a potom na nejaké liečenie, ale pani doktorka povedala, že je lepšie, aby išla teraz na ODCH a potom na rehabilitáciu, aby z nemocnice odišla v intenzívnejšej rehabilitácii. Otec chce vybaviť NRC v Kováčovej, aj keď teda je to tam veľmi ťažko sa dostať, ale chceme sa o to posnažiť. Ona je na to tam, že jej je skôr noha lepšia ako ruka, síce hovorí nám, že všetko cíti, aj tvar, aj nohu aj ruku, len ten pohyb je náročnejší. Už aj logopédka s ňou pracuje, takže myslím si, že to je na dobrej ceste. Len veľmi často nám pľace, teda každý deň keď sme tam. Stále sa pýta domov, ale snažíme sa ju povzbudzovať, stále jej pripomínať že muší bojovať a že sme v tom s ňou, ďakujem vám za rady a pomoc. Ešte keby niečo váš napadlo, čo by nám pomohlo veľmi sa poteším. Čo tak vám pomohlo, keď ste boli toľko v nemocnici?

Tie stavy plaču poznám veľmi dôverne, v živote som toľko neplakala ako tam. Tiež mi bolo všetko ľúto, keď prišla návšteva, keď odchádzali, no hrozné. Bolo mi ľúto úplne za všetkým, mám doma psíka, bolo mi strašne, že nemôžem byť s ním, ešte k tomu bol pri mne keď sa mi to stalo, potom prestal jesť, smútil za mnou, to mi radšej ani nepovedali. Bolo mi ľúto za mojím 13 mesačným vnúčikom, ako sa s ním budem hrať, keď som ho nevedela ani udržať na rukách, úplná katastrofa, nechcem radšej na to ani spomínať. Ak Vám môžem poradiť, ja by som Vám doporučovala najprv rehabilitačné oddelenie a potom LDCH. Intenzívna rehabilitácia je úplne najdôležitejšia. Čo sa mamina naučí prvé dni a mesiace najrýchlejšie naspäť, to bude vedieť, čo sa nenaučí do roka, to už nebude vedieť asi nikdy. V Čilistove je tiež LDCH, ale špeciálne zamerané na stavy po NCMP. LDCH sa dáva už na doliečenie. Ja už mám tiež schválené liečenie, ale nechcela som ísť do Kováčovej, tam sa dlho čaká a je to tam depresívne - sú tam ťažké stavy. Ja som si vybrala Bojnice, je tam nový liečebný dom Lisec, zameraný na pohybové ústojenstvo. Vaša mamina má prvý rok nárok na všetko, čo jej dokážete vybaviť zdarma, aj to poisťovne väčšinou schvália. Lebo prvý rok je v napredovaní a liečení najdôležitejší. Neviem, skúste sa s tatinom porozprávť, či by nechcel najprv tú rehabilitáciu a potom LDCH, lebo tam nie je taká intenzívna rehabilitácia. Ešte k Vašej otázke, keď som bola v nemocnici chodilo za mnou strašne veľa ľudí - rodina, kamarátky, rodinný priatelia, kolegovia a všetci ma strašne povzbudzovali a ešte viac chválili za všetky úspechy, čo som sa naučila. Chodili za mnou poobede a znovu som s nimi chodila na bradlovom chodníku, lebo to treba viac ráz denne, a rehabilitačná má na človeka čas len pol hodinku a to zrovna som ja nebola v kondícii. Potom neskôr ma brali von pred nemocnicu na vozíku a tam sme chodili o barle, proste len sa všetci striedali a ani netuším kto ich tak zorganizoval a len stále ma nútili sa hýbať, chodiť, podávať predmety ľavou rukou. Kamarátka mi čistila pomaranče a ja som si ich musela dávať do úst ľavou rukou. Treba dávať mamine strašne veľa podnetov presne na postihnutú stranu. Maja

No my sme tiež napjrv chceli, aby išla na rehabilitačné oddelenie a potom už rovno do kúpeľov, ale doktorka povedala, že toto je lepší postup, tak teraz neviem, ale otec má veľmi dobrého známeho na ODCH, kde má mama isť a teda povedal mu, že nám vo všetkom víde v ústrety a ak budeme chcieť, zintenzívni aj rehabilitáciu, aby ju mala viackrát do dňa, no aj my za maminou chodíme každý deň, vždy ju vytlačíme vozíkom na chodbu, tiež má 8 mesačnú vnučku, a tá ju dokáže najviac potešiť, takže ju čo najčastejšie nosíme za ňou. Moja sestra sa bola pozrieť ako s mamou cvičí rehabilitačná sestra a tie cviky s ňou robíme vždy keď prídeme. Snažime sa tiež jej dávať robiť úkony, ktoré zvládne aby si robila sama. No ona s tou chorou rukou ešte vôbec nevie hýbať, takže to sa ešte nedá. Ďakujem za všetky informacie a rady, pomohlo mi to ani neviete ako. L

Majka este sa chcem spytat, mali ste aj vy stavy depresie? Pretoze nasa mamina teraz ma depresie, je placliva, tak ma to dost trapi a neviem, ako by som jej pomohla.

Zdravím Vás Lucka, depresie som nikdy v živote nepoznala, ale v nemocnici sa prejavili, bolo to hrozné a čo je ešte horšie bude to pokračovať aj po prepustení domov. Píšem Vám to z vlastnej skúsenosti, fakt s tým mám problém a pritom som veľmi optimistický a spoločenský človek. Je to tak, ale našťastie sa viem rýchlo proti tomu postaviť sama ale naozaj mám všeliaké myšlienky… Jednoznačne treba stále pozitívne myslenie a optimizmus. Chvíľu som uvažovala, že to budem riešiť s odborníkom, ale nateraz som sa rozhodla bojovať sama, uvidím dokedy to zvládnem…
Maja

Moja mamina pred necelymi 2 rokmi prekonala tiez mozg. prihodu, dostala sa z toho pomerne dobre, opat chodi do prace a zvlada bezne veci. Zaujimalo by ma, na ake vysetrenia vas posielal vas obvodny lekar, ked ste prisli z nemocnice. A ake vystrenia vam robil on? Existuje niekde na internete nejaky zoznam, ake vysetrenia by mal clovek absolvovat? Mamina lekarka ju velmi neposiela a nas mrzi, ze nevieme pricinu. Co viem, tak bola na kardiologii, neurologii, hematologii. Mame strach, aby sa to nezopakovalo.

Moja mamina tiež prekonala 16. 6. 2010 mozgovú porážku. Najprv ležala na neurológií, potom išla na rehabilitačné oddelenie a potom na ODCH. Po mesiaci a pol prišla domov a doma je už 3 týždne. Len dva dni pred odchodom z nemocnice domov, začala chodiť o francúzskej barle. Má stredne tažké postihnutie ľavej strany. Žiaľ prstami na ľavej ruke zatiaľ hýbať nemôže ale rukou ako tak hýbe. Momentálne sa nedokáže sama ani postaviť z postele. Je to dosť náročné ale dúfame, že sa to bude zlepšovať. Má aj dosť opuchnutú ľavú nohu aj ruku. A máva bolesti v chorých končatinách. Najhoršie je na tom to, že nemá stabilitu a motá sa jej hlava. Aj napriek tomu pekne prejde aj sama len o barle, len musí niekto byť pri nej aby sa jej nezamotala hlava. Teraz v septembri ju čaká operácia - karotická endarterektomia. Viem, že v prvom rade je to preventívna operácia, aby nedostala znova NCMP. Ale uvidíme či jej to nepomôže aj s tou stabilitou. Tiež bývala plačlivá a smutná, ale ako je doma nedá sa to porovnať. Našťastie s rečou problém nemá niekedy mi pripadá, že sa jej ani nič nestalo čo sa týka psychickej stránky len ešte aj tá fyzická keby sa upravila. Tiež by som jej chcela vybaviť liečenie. Viem, že to nebude také aké to bolo predtým, ale verím, že sa mamina časom z toho dostane aspoň aby bola ako tak sebestačná.

Zdravím Vás Erika, škoda, že ste nenapísali koľko má Vaša mamina rokov a aká bola príčina NCMP. Ja mám bohužiaľ tiež takú obvodnú lekárku, ktorá nič nerieši a ani sa ma nespýta ako sa mi darí, dá mi potvrdenie o pokračovaní PN a termín kontroly o mesiac. Nechápem ju, ani si neprečíta výsledky od odborných lekárov a sama ju musím upozorňovať na dôležité veci, alebo, že mám absolvovať nejaké odborné vyšetrenie a má ma tam poslať. Najdôležitejšie je ísť na kontrolu k neurológovi, ktorému Vaša mamina chodí a jeho rozhodnutia a návrhy vyšetrení sú podľa mňa rozhodujúce. Ja sa toho držím a vždy idem na všetky vyšetrenia, ktoré si vyžiadal. Zoznam vyšetrní, ktoré by mali byť po tejto diagnóze absolvované neexistuje, dôležitá je príčina, prečo sa to stalo a dôsledne treba predchádzať rizikám, ktoré z toho vyplývajú, aby sa to znovu nezopakovalo. Aj ja zatiaľ musím žiť s tým, že sa to môže zopakovať, aj keď dôsledne minimalizujem riziká, tak ako mi radia lekári, ale nikto mi nevie odpovedať na otázku či sa to nezopakuje. Zdravím Vás.

Zdravím Vás Ada, Vaša mamina má zo zákona nárok na liečenie. Aj som sa práve vrátila z liečenia a určite mi to pomohlo, ale momentálne ešte neviem posúdiť zmeny, lebo som strašne unavená a vyčerpaná. Povedali mi, že zlepšenie pocítim až po odznení únavy.
Určite sa stav Vašej maminke upraví k lepšiemu, len treba naozaj pochopiť lekárov, že na to je treba čas, trpezlivosť, pevnú vôľu a nekonečné hodiny cvičenia a rehabilitácie. Verte mi, viem prečo Vám to píšem, je to vlastná skúsenosť. Škoda, že ste nenapísali koľko má Vaša mamina rokov a akú príčinu vzniku NCMP uviedli lekári.

Chcela by som sa opýtať, resp. poradiť na čo má pacient nárok, ak prekonal náhlu cievnu mozgovú príhodu.

Zdravím Vás Anika, nechápem úplne Vašu otázku, z akého hľadiska ste ju mysleli? Skúste sa spýtať konkrétnejšie, čo myslíte pod pojmom načo má pacient nárok?
Maja

Chcela by som vedieť, aké pomôcky potrebujem doma na bežné používanie pri dennej starostlivosti, napr. pri umývaní, toalete atď. pri ležiacom pacientovi. Ďakujem za všetky cenné rady.

Majka mamina má 62 rokov. Má stredne ťažkú hemiparézu na ľavej strane. Príčinu vzniku uviedli, neviem teraz presne odborný názov ale jedná sa o mozgový infarkt. Má alebo mala ucpaté cievy. Ako som spomínala, mamina ide na operáciu, kde jej budú cez krk zpriechodňovať cievy. Držím Vám palčeky, aby ste sa cítili lepšie a Váš stav sa zlepšil.

Príjemný večer želám, v tomto Vám neporadím, netuším na aké pomôcky máte nárok pri ležiacom pacientovi, ja som našťastie takým pacientom bola iba 3 týždne, tak mám skúsenosti iba z nemocnice. Musíte sa obrátiť na rehabilitačného lekára, ktorý takéto pomôcky predpisuje a bude Vám vedieť najlepšie poradiť. M.

Dakujem, Majka, ked sa to mame stalo, mala 52 rokov. K neurologovi chodi, ale inak ju obvodna skoro nikde neposielala, vsetko si musela vyziadat sama, tak preto som myslela, ci byva nejaky zoznam. Doposial sa neprislo, preco presne sa to stalo, pravdepodobne to bol hematologicky problem. Tam ju lekarka ani neposielala, ale kedze mne prisli na 1 problem a je to dedicne, tak to vysetrenie robili aj mamine. Mama opat pracuje a to je tiez to, coho sa obavam, aby jej prilis velky stres nesposobil navrat CMP. Vy ste velmi mlada, povedali vam, preco sa to stalo? Pekny den, Erika.

Dobrý deň, priateľ má 28 rokov a sú tomu 4 dni, čo je v nemocnici, prekonal mozgovú príhodu, kokce niektoré slová, niektoré hovorí krásne čisto a má slabšiu pravú ruku, dvíhať ju vie, pokrčiť v lakti, všetko cíti, hýbe prstami, len ten stisk je slabý, som z toho zničená, bojím sa toho, či sa to nezopakuje, sme mladí ľudia a také niečo sa stane, priateľ bol fajčiar, mal dve práce a to k tomu určite prispelo, škola, ktorú si robí externe, je mi do plaču aj teraz, chcem aby bol ako predtým, abo bolo všetko ako pred tým, viem, že sú aj horšie veci a čo som čítala, tak môj snúbenec je na tom ešte dobre, poradte mi, asi skôr hľadám veštca, alebo utešiteľa, sama ani neviem čo chcem presne vedieť, chcem asi ako každý aby bol ako pred tým a aby sa to už nikdy ale nikdy nezopakovalo.

Dobrý deň. Moja mamina mala pred tyzdnom NCMP. Lekári nám povedali, že dostala krvácanie do mozgového kmeňa. Ten má vraj 3 cm a ona má ložisko 2 cm. V mozgovom kmeni sú centrá pre dýchanie a srdce. Vo štvrtok nás dokonca zavolala lekárka v noci, aby sme sa prišli s maminou rozlúčiť, že prestala sama dýchať, tak je na prístroji. Bolesť a utrpenie, ktoré sme prežívali v tú chvíľu až do rána sa nedá ani slovami opísať, avšak dnes je sobota a mamina stále žije. Nevieme posúdiť, či nás vníma. Oči má síce otvorené a plače a vydáva zvuky, čo nás ešte viac zarmucuje. Lekárka sa nevie vyjadriť, vraj je to už len v rukách Božích, ale veľkú šancu jej nedáva. Prosím Vás, nemáte s týmto niekto skúsenosti? Neviete mi poradiť, či opäť dúfať, alebo sa ešte viac zmierovať s tým, že čoskoro odíde? Dva dni po NCMP už dokonca aj rozprávala, síce veľmi nezrozumiteľne, ale ja ako dcéra som vedela, čo mi chce povedať. Dokonca už aj sama dýchala … nerozumiem ako sa jej to mohlo tak zhoršiť. Bojíme sa, aj sme pripravení na jej smrť, ale na jednej strane, na to sa nedá pripraviť. Nenviem, či sa radovať z toho, že ešte “prežíva” alebo plakať, že teraz tak trpí. Viem, že duchovne vníma a vie, keď sme pri nej, ale zároveň trpí, lebo chce žiť, akékoľvek rady, aj keby to malo raniť mi napíšte, som dosť silná. Ďakujem Vám. Môj mail drobeclil@gmail.com

Ahoj, to už treba len dúfať v pozitívnu dohru, nerobiť si však nádeje, držím palce tvojej mamine.

Dobry den Lydia, pisem Vam pretoze som to prezila aj ja v roku 2009 ako 38 r. Neviem ako sa stav vasej mamky zmenil, je to individualne. Mozem len opisat co som zazivala ja. Aj ked si vsetci mysleli, ze ich nevnimam, vnimala som vsetko. Vsetko si pamatam. Mne museli robit tracheotopiu (rurka v krku), aby som mohla dychat. Doteraz s tym tvrdo bojujem. Myslim si, ked clovek chce a robi preto maximum, da sa to prekonat. Je to ovsem velmi tvrde, denne treba rehabilitovat a verit, ze to bude lepsie. Treba stale zdrazdit nervy, masirovat ich, stipkat, triet atd. Stale s nimi nieco robit. Drzim palce. S pozdravom, Slavka.