Kde na interupciu

Viem si predstavit, ako Ti je. Ja som zase opacny pripad, ja som bola pred 2 tyzdnami na interupcii s tazkym srdcom. Musela som, lebo uz nemam na to vek a mam rozne zdravotne dovody a lekari miani nedoporucili to dieta vynosit, ale poviem Ti, ze doteraz som sa z toho nespamätala, kazdy den placem a som na tom psychicky dost zle. Neodsudzujem zeny, ktore to spravia, maju na to svoje dôvody a myslim si, ze vň’äčšina z nich sa aj tak tymto sama potresta a trapia sa velmi dlho.

Andrea,

trest a pocit viny stazuje a niekedy znemoznuje hojenie ran. K liecbe duse po interupcii prispieva vyjadrenie toho,co citite, smutenie, ritualy rozlucky a pod…pisala som o tom myslim aj v inom prispevku k inerupciam v tejto rubrike…

zelam Vam, lieciaci a smutiaci proces taky,po ktorom sa vam ulavi.
psychologicka,psychoterapeutka,
rita svihranova,zzz.sk

Dakujem za radu, ale skusala som uz vsetko a nejede to prekonat, mam uzasneho manzela, ktory mi velmi pomaha, mam uz dve skoro dospele deti, ale nech robim cokolvek, nemozem sa zbavit toho pocitu viny, smutku a stalych vycitiek. Niekedy mam pocit, ze sa zblaznim a nezvladnem to. Asi na to nejdem spravne, ale dufam, ze sa casom s tym vyrovnam aj ked urcite nezabudnem.

Andrea,
ak budete potrebovat ,ohlaste sa osobne, tento t.budem od stredy mimo Sk.
Myslim, ze to nie je viac na mail, v tejto rubrike …

Rita svihranova,zzz.sk

nechapem postoj ludi ktorí tvrdia že interupcia je vražda. ved to ešte nieje dieta, a okrem toho si predstavte 15ročne diavča ktore znasilnia a otehodnie, ma si nechat dieta od toho sviniara? suhlasim s potratom.

Snazim sa nestavat sa do pozicie posudzovatela, ani sudcu.
kazdy ma pravo na akekolvek svoje rozhodnutia, kazdy to preziva inak,v kazdom pripade za svoje rozhodnutia vzdy nesieme zodpovednost…a nemyslim teraz len na interupciu… myslim, ze prijatie prave tejto zodpovednosti za svoje rozhodnutia v zivote ,moze v konecnom dosledku priniest aj ulavu ,a liecbu duse…,a nenesenie pocitov viny donekonecna…
dovody rozhodnuti su subjektivne…a preto neporovnatelne…
Ak sa skryvame a nenesieme zodpovednost za svoje rozhodnutia…mozno si neuvedomujeme ,ale aj to nas moze zatazit…
Akceptovat to , co skutocne prezivame ,nie len racionalne argumenty, to je podla mna posuvajuce a lieciace. Preto zazitok ,ako je interupcia nemoze spadat do vseobecných noriem a pravidiel…ale do velmi individualnych, aj intimnych zon…v ktorych je zvacsa zahrnuty aj nas osud, vychova, rodinne tradicie, zvyky,viera…

psychologicka rita svihranova, zzz.sk…

Ako mi mozete pomoct? Nemala by som sa s tym pomaly vyrovnat sama? Neviem. Ale dakujem.

Andrea,
kedze neviem ako sama so sebou viete pracovat, neviem vam nic konkretne odpovedat na to, ako by som vam ja vedela pomoct…nepoznam vas osobne…a vseobecne to nema zmysel…

nieco treba uznat,nieco prijat, nieco podporovat a ozivovat smerom do zivota.Dotykate sa na jednej strane smrti a na inej sa dotykate zivota svojho aj svojich blizkych a prepojenie tychto svetov mozno niekedy potrebuje aj podporu …je to len ponuka,
v ziadnom pripade sa vam nechcem pliest do zivota ak tuto potrebu nemate…


zelam vam odvahu aj silu a chut …R.sv.

to mas teda pravdu,ale je tu moznost ho vynosit a ved eyistuju hniezda zachrany.tam ho moze nechat a onho sa uz postaraju.a co sa tyka toho nenarodeneho.je to uz clovek.ved ma geneticku vybavu od otca i od matky.hoci nevie hovorit,ale kto vie ci nahodou nerozmysla.prislo sa na to?

marko,

asi nemyslis na pripady ,ked vynosenie dietata moze zdravotne aj zivotne ohrozit matku…
Niekto tazsie asi pochopi,ze zena ciastocne riskuje tehotenstvom aj svoj zivot…nie jedna matka umrela aj pri porode.
A preto si myslim,ze aj pre taketo riziko sa ma kazda zena pravo rozhodnut za seba aj svoj zivot.A tym zaroven netvrdim, ze som zastankynou interupcii, ale zvazujem rovnocennost prava na svoj nazor a svoje rozhodnutia. a s tym aj nesenie vlastnej zodpovednosti za vlastne rozhodnutia…Popri tom vsetkom je dolezite aj diskutovat a rozpravat sa s otcom dietata, inak vsetko nevykomunikovane “ostava a vplyva na vztah s tym, s kym je dieta splodene.”…Muzi su niekedy v nevyhode, lebo sa aj nedozvedia, ze dieta cakaju, a nemozu sa k tomu ani len vyjadrit…Vyzera to vsetko podobne a predsa to je vzdy individualne , ake rozne vztahy a dovody do rozhodnutia o interupcii zasahuju.
R.Sv.

neviem kde ale držím palec!

ahojte, potrat stoji cca 200eur, robia ho na kazdom gyn.oddelení, na obj. ako zakrok po spisani formulara, urobia ho aj v anonymite…je to ale velmi smutne,ale ak naozaj nie je vychodiska, tak vela sil…moja mama tiez podstúpila potrat a teraz po 20 rokoch kazdy rok po zakroku sa jej sniva ten isty sen-chlapcek ju vola a stale place, vicitky zostanu na cely zivot a ak koli potratu prids aj o moznost mat niekedy deti to bude tiez dost mozne…

Dana, Tvojej mame doporucujem ritual rozlucky s chlapcek zaroven sponechanim lasky k nemu,uvolni pocity previnenia a ponecha lasku k potratenemu dietatku.
Okrem toho si myslim,ze znizi rizika gynekol.ochoreni,ak sa tymto smerom zbavim neprijemnym pocitom.niekedy nevyhnutne rozhodnitie pre zenu prinasa rozne pocity,ktore je dobre vedome spracovat,ak sa podari sama,ak nie s odbornikom-psychologom/ickou/,psychoterapeutom/kou/…
psychologicka rita sv.

Medicentrum HSC, Strecnianska v Petrzalke, stoji to 350 eur, ale naozaj sa dobre postaraju o teba.

Ahojte baby, zeny, co sa chystate na interupciu. Pisem sem, lebo ma velmi rozhorcilo, ze ked som isla ja a hladala som vo forach nejake info od tych, ktore to absolvovali, nenasla som skoro nic, len mudre reci od ludi, ktori do toho nemaju absolutne co hovorit. Takze prebieha to asi tak, ze prides k svojmu gynekologovi, ten spravi prehliadku a vypise s tebou ziadost (cca 30 eur) , potom ti odoberu krv na krvne testy, dalej ides na interne vysetrenie (tlak, reflexy, EKG atd. ) (cca 20 eur). Neviem, ci zakroky vykonavaju aj priamo na gynekologickych ambulanciach, ja som bola v nemocnici a myslim aj, ze v kazdej nemocnici by to mali robit. Treba sa dopredu objednat na zakrok, rano prides do nemocnice, dostanes injekciu do zadku (oblbovaciu) ides na salu, daju ti do zily narkozu, spravie kyretaz (cca 200 eur) , preberies sa na izbe, ked uz je po vsetkom, daju ti este jednu injekciu, na stiahnutie maternice, par hodin si polezis a na obed si uz doma, mozes mat prve dni krvacanie, ja som mala len slabe, bolo mi velmi dobre, po tych tyzdnoch vracania a nechutenstva som sa konecne citila vo svojej kozi. Nebudem tu riesit moralnu otazku zakroku, lebo je to na kazdej jednej, ako sa rozhodla, ci je na to pripravena alebo nie, samozrejme, ze s dietatom sa zit da, ale ja osobne som na to nemala este ani najmejsiu chut… chcem mat deti, ale teraz nie, nie sme v stredoveku ked sa upalovali bosorky, ne to banalny zakrok, pre lekarov rutina, rizika minimalne. Takze, tie co chcete ist, nenechajte si pokazit zivot, ked mate aj inu moznost, ja to nelutujem, lutovala by som iba to, keby to dieta teraz mam. a velmi sa tesim, ked raz budem mat, ked na to budem mat chut, peniaze, zazemie a pripravim mu milujuci domov, nie aby cely zivot citilo, ze bolo nechcene. ten plod aj tak o nicom nevie, vsetky tie videa, co su na internete a maju odradit zeny od interupcii su mi na smiech, ako sa plod brani, uhyba, brani sa predsa aj jednobunkova bakteria. nemam slov skratka. Je to vec kazdej jednej z nas. Nikoho ineho.

Ahoj. Som rada, ze aspon niekto napise pravdu, pretoze aj ja idem na tento zakrok, mam sice velke obavy, ale mam uz dost rokov a svoje som si uz prezila, mam dvoch dospelych synov. Myslim si, ze naozaj je to rozhodnutie spravne. Dakujem.

Som rada, ze som pomohla, nie je to lahke rozhodnutie, ale zena nie je tovaren na deti a ked sa na to neciti, tak skratka nie je o com.

Ahoj, prosim ta v ktorej nemocnici si bola a kto ti robil zakrok? Chystam sa totizto, mam uz skoro kompletne, stale mam ale obavy, ci mi to dobre urobia a ci sa z narkozy preberiem a hlavne kde ist, kedze doky ku ktoremu chodim, to chce robit na sukromnej klinike a uprimne povediac bojim sa toho, bola by som radsej v nemocnici, prosim porad. Dakujem.

Dakujem.

Dakujem velmi pekne za tento prispevok. Ja uz som na jednej interupcii bola, ked som mala 17 rokov a velmi som to lutovala a vycitala som si to, lebo pravda bola taka, ze som si to mohla nechat. No pred dva a pol rokom som porodila dcerku, ktoru vychovavam sama lebo jej otec je totalny idiot. Teraz som tehotna znova no pred tyzdnom som sa rozisla s priatelom, lebo ma hnusne podvadzal a teraz neviem co mam robit, zijem s rodicmi, ktori mi denne vycitaju ako musia zivit mna aj moju dcerku a ja som uplne v koncoch. Teraz sa chystam si konecnce skolu dorobit, podotykam, ze iba strednu. Vsade citam o moralnych nasledkoch interupcie a ja nanu nechcem ist, ale nemam na vyber v mojej situacii by to bolo tazke a malo by to velky dosah aj na moju dcerku, kedze by ma nasi asi uz vyhodili z domu. Pamatam si na vycitky, ktore som mala ked som bola na potrate a verte mi nechcem to znova zazit, ale kde mam zit, s kym mam zit a hlavne zaco mam zit a nie len ja, ale potom aj moje dve deti. Som veriaca a o to tazsie to pre mna bude no ak boh je a vidi moju situaciu, snad mi odpusti. Aj ked pevne rozhodnuta este nie som a neviem, ci to bude tak riesit no chcem povedat kazdej, ze to nieje nic prijemne a s vycitkami ci nasledkami moze kazda cakat, no nie vzdy je este nezacaty zivot prioritou, niekedy je dolezitejsi zivot, ktory uz je a ktory nebude zivotom, ale iba prezivanim ak nieco neobetujeme aj ked to boli.