Môžem sa spýtať či ste šťastní? AK máte partnerský vzťah - ste v ňom šťastní a naplnení? Obidvaja?
A ak nemáte momentálne žiaden vzťah - ste šťastní sami so sebou?
V mojom okolí sa často vyskytovali vzťahy, ktoré mi pripadali akoby z donútenia. Alebo zo zvyku…
No mám pocit, že poslednou dobou sa to výrazne zlepšuje.
A aj takí ľudia, ktorí sa doteraz vo vzťahoch trápili, zrazu našli nejaký impulz, inšpiráciu - možno niečo ako ja v tomto článku - a zrazu sa ich vzťahy a aj život začali zlepšovať.
Dlho som hladala niekoho kto bude ako moj terajsi partner, milujeme sa, doplname a sme stastni, obcas sa nieco vyskytne, ale iba preto ze dokonali clovek proste neexistuje, niekedy sa nepaci nieco jemu niekedy zase mne, klude si to povieme, povypravame sa o tom a pokracujeme dalej, nehadame sa nikdy
Byt stastni je pre kazdeho ini pojem, niekto je stastni lebo sa rano zobudi, niekto je stastni aj sam a niekto je stastni len v partnerskom vztahu fungujucom aj nie.
Ja som šťastná, ale tiež to trvalo, nebolo to vždy ľahké a pekné, viac to bolo zlé ako dobré a od takého som vždy ušla potom som našla lásku k sebe a potom lásku k osobe
Sú veci, ktoré proste nevieme ovplyvniť. Naj je keď sa pozeráme na obe stránky, ale je niečo pravdy na tom,že je potrebné mať v poriadku vlastný život a potom sa snažiť o nejaký partnerský vzťah, vždy nás dobehnú chyby minulosti.
A ty si na tom ako? Pýtaš sa či sme šťastní my a ty si? Ja občas pochybujem, občas som šťastný a občas zase nie, ako sa vyspím, je zdravé mať občas aj tzv. deň blbec
Ty šťastná asi nebudeš? Čo ťa trápi, tiež som pred pár rokmi uvažovala či som, či to čo mám je to čo chcem, či to takto vydržím veľmi som pochybovala, to sú asi také obdobia života spôsobené nejakou rutinou, aspoň pre mňa to tak bolo.
je to komplikovane kym niekto najde to co naozaj chce a hlavne kym najdeme seba trva to, podla mna je najlepsie ked si najdeme niekoho kto sa bude hladat s nami a budeme vediet ze ano je to on/ona? ked uz sa zastavime pri tom, ze nepremyslame len srdcom, ale aj hlavou, ked dospejeme do bodu, kedy vieme, ze je spavny cas ostat pri zemi a uz je cas sa usadit s niekym, nevymyslat, ale je pravda, ze prechod do takej vaznosti a fakt ze dospelosti nie je vzdy jednoduchy ale co vam poviem, zivot sa ma zit a nie prezit…
