Manželstvo bez dotykov

gynekológia

(Nešťastný ) #1

Dobrý deň, mám problém z ktorého neviem ako von. Žijem v relatívne šťastnom manželstve štvrtý rok a máme aj štvorročný poklad. To relatívne šťastné manželstvo má jedinú chybu – nemá absolútne žiadne znaky partnerského vzťahu. Sme rodičia, sme partneri (mám pocit, že dobrí kamaráti, až súrodenci), ale vzájomné dotyky, objatia, bozky a všetko ostatné u nás prudko chýba už štvrtý rok.

Pred narodením drobca bolo všetkého dostatok, nehy, lásky, dotykov, vášnivých dní aj nocí. Po narodení sa zmenil náš rytmus a vytešovali sme sa z nového člena rodiny. Proste som neriešil, že sa spolu nemilujeme, a väčšinu času venujeme drobcovi.

Asi po roku od narodenia sme si spravili prvý romantický večer. Bol pekný akurát strašne krátky. Povedal som si, že v pohode, sa to zmení… Neviem či sa niečo zmenilo, lebo Vianoce sú u nás častejšie ako naše spoločné chvíle. Drahá sa výhýba všetkému, dotyky, objatia, bozky a milovaniu ani nehovorím. Nachystal som veľakrát izbu, sviečky, hudba, jahody, šampanske, a buď sme boli unavený, bolo nám zima, teplo, alebo ja som bol studeny, teplý, prejedený, hladný, migréna, náročný deň… Proste vždy sa niečo našlo. Asi posledné čo ma dostalo, bolo keď som prišiel kúpeľne a moc som voňal.

Dostať ju von, je nadľudské úsilie. Kúpim lístky do divadla, zabezpečím stráženie dieťaťa a dostanem sprda, že som sa neporadil. Poradím sa nie je vhodný termín. (ja viem že nie som úžasny a mám svoje chyby). Bavili sme sa na túto tému veľa krát, prečo všetko odmieta. Najprv to bol strach z otehotnenia, ten sme vyriešili antikoncepciou. Brali sme ju pol roka a nič. Potom že je unavená, mám viac pomáhať. Bežne doma umývam podlahu, riady, vikendové varenie je moje, večer kúpem drobca a čítam rozpravku. Nemám pocit, že som ten typ, ktorý čumí s pivom na telku.

Boli sme aj na dovolenke pri mori a žiadna zmena. Som v koncoch. Mám drobca strašne rád a lež si nájdem asi milenku prosím o radu. Jediné čo mi zostáva je asi manželská poradňa alebo sexuológ. Čo mám robiť? Vďaka.


(Rebeka) #2

Milý Nešťastný, to čo prežívaš nie je veru príjemné. Ale z pohľadu ženy by ma napadli dve možnosti, buď sa tvoja manželka pred tebou hanbí (každé tehotenstvo zmení ženu, či po psychickej alebo fyzickej stránke), alebo si mal poslúžiť ako vhodný darca genetického základu. Určite by som na vašom mieste vyhľadala radu u psychológa. Veľa šťastia.


(Mata) #3

Ahoj Nešťastný! Buď Ťa prestala milovať alebo má niekoho, možno má depresie a možno si ťa neváži, pretože všetko “oddrež” za ňu. Si manžel, ktorého by si želala snáď každá žena (to, čo píšeš o sebe, ako pomáhaš a pod … ). Skús začať jej nepomáhať, jednoducho - aj keby si šiel sám proti sebe, svojmu presvedčeniu, nechaj niečo aj na ňu, nech si nemyslí, že ma doma truľa, ktorý urobí všetko. Nesnaž sa toľko! Aj my ženy, ako aj vy chlapi nemáme/te rady/i chlapov/ženy, ktorí/é sú prehnane doterní/é, pozorní/é. Nič v zlom, nehnevaj sa preto, čo píšem, je to môj názor.


(R) #4

Mily nestastny a Rebeka, mozno na vasom nazore je kusok pravdy. Niektore zeny po porode sa upnu na dieta, len rolu matky, zabudnu na partnersky vztah a jeho dolezitost. Z toho, co pisete nie je vobec jasne, co vasa manzelka preziva. Bez nej a rozhovoru o tom, co sa medzi vami deje sa mozete sam namahat, az sa celkom vycerpate snahou. Jeden clovek sam parove spoluzitie tazko udrzuje. Rebeka vystihla aj to, ze niektore zeny ochladnu citovo aj hormonalne po porode, priciny su u kazdej specificke. Napadaju ma niektore, len nerada zovseobecnujem. Navstivte spolu manzelsku poradnu, psychologa, psychoterapeuta, aby sa tento zacarovany kruh pomaly rozuzlil, pripadne moze aj sama manzelka, ak to vobec vnima ako problem, preco nema zaujem o partnersky vztah, sex, dialog a pod. S navstevou odbornika netreba cakat, aby sa aj zbytky toho, co bolo pekne a prijemne nevytratili do stratena. Styri roky su uz dlha doba. Rita Svihranova, psycholog, psychoterapeut, www.psychoterapeut.zzz.sk


(lina) #5

To všetko, čo tu píšete je nič oproti môjmu problému. Ja som vydatá 33 rokov a žijeme s manželom už sami, deti majú vlastné rodiny. Pred 20 rokmi nám prestal fungovať sex. Možno neveľmi fungoval ani dovtedy, ale nevnímala som to v množstve starosti. Celé noci som viedla monológ s manželom, prečo je to tak, ale nič som sa nedozvedela, pretože nepovedal k tomu ani slovo. Nikdy. A neviem to doteraz. Pred 5 rokmi sme z titulu mojej hrozby rozvodu navštívili psychológa, psychiatra-psychoterapeuta, ale nič sa nezmenilo. Psychiater povedal, že nie je duševne chorý. U odborníkov sa vyhováral na pracovné problémy, len ja viem, že aké rozmery majú. Nie také, aby to mohli 20 rokov ovplyvňovať jeho sexualitu. Ja som tá, ktorá mu dávala celý život prejavy lásky denne na dlani rôznymi spôsobmi. On ich len prijímal, neopätoval. Tak som si povedala, že dám mu len toľko, koľko on mne. Už 5 rokov som nedostala pohladenie, stisk, bozk / okrem nar. a menín / , ani vyznanie, či ma ešte ľúbi. Už som sa preto prestala tým zaoberať. Povedala som si, že keď sa ku mne pekne správa, nebije ma a nekričí, všade chodíme spolu, čo viac môžem chcieť. Kúpil si aj viagru na môj podnet, ale ani tá nezabrala. Ale postupne začal na mňa zvyšovať hlas za maličkosti, čo ma veľmi uráža a dotýka sa ma to, lebo nikdy to nerobil. Potom som urazená a mlčím. Aj on. Takže miesto ospravedlnenia je aj on urazený. Tak sa nerozprávame dovtedy, kým netreba riešiť nejaký problém. Ale k tomu, čo bolo, sa už nevraciame. Tak žijem už 20 rokov a neviem, čo ďalej. Pracuje v mieste bydliska, nechodí sa služ. cesty, preto si myslím, že inú ženu nemá. Ani žiadne iné indície tomu nenasvedčujú. Začína mi v hlave vŕtať tá najhoršia predstava, dúfam, že viete aká. Podaďte.


(Slavka) #6

Nešťastný. Viem, že ťa to trápi. Keďže ste okrem sexu výborný pár, predpokladám, že najlepšie riešenie je: “S jedlom rastie chuť” čiže nepripravuj sa Otvor fľašku vína, zober fotky z mladosti (pomerne smiešne) uvoľní sa a neuškodil by ani mierne erotický film. Keď sa dokáže uvoľniť spontánne, zažiješ čo voľakedy a uvidíš, že i manželke sa to zapáči a postupne sa váš vzťah obnoví i po tejto stránke. Prajem veľa úspechov.


(otec) #7

Velmi podobny problem mam aj ja doma ako pan Nestastny a hovorim si v duchu ze dufam ze to nebude ako s Linou ze 20 rokov nebude sex. mame tri deti a zena mi naposledy povedala ze je to nechute po sebe skakat a valat sa. na jednej strane ma vsetko fungovat a na druhej strane jedina vec nie - sex. to ze nedostavam ozajstne pusy uz par mesiacov, ci mozno aj rokov ani neriesim… mozno zapach z ust, aj ked ho nemam… neviem co dalej tiez, mam niekedy chut sa rozviest ale deti cchem mat pri sebe kedykolvek chcem a preto sa toho obavam aj voci nim ako by to znasali, viem ze zle…


(Eliška) #8

čo A nieje to náhodou tak, že len ty si myslíš, že žijete v peknom manželstve, ale tvoja žena tam nemôže dýchať? Nenazbieralo sa počas manželstva nejaka krivda, urážka. Nieje frustrovana? Nešlapeš jej na krk? Niečo vás muselo zabrzdiť a neviete čo teraz. 4 roky nie je dlhý vzťah ale niečo Vás odsudilo. Zamyslí sa aj ty sám nad sebou ale hlavou. U nás je podobná situacia, 6rokovžiaden sex, žiadne dotyky, komunikácia len v nutných prípadoch, ale všade chodíme spolu sama si to nedovolím, lebo načo som sa vydávala, kedˇchcem chodiť sama. Sme spolu oveľa dlhšie ako ty, sme už penzisti. dalo by sa ešte aj nejako pofigľovať, byť k sebe príjemnejší, ale za určité slovné vyjadrenie nie lichotivé je koniec. Každý muž si musí uvedomiť, že jeho manželka nieje slúžka. Tiež potrebuje určitú doveru, uznanie, musí sa cítiť doma voľne a prirodzene. Potrebuje aj na seba čas. Keď je roky manipulovaná a jedného krásneho dňa povie dosť, tak má čo robiť, aby to zmenila. Muži potrebujete mať ženu pod palcom a nič iné ako sex vám po rozume nechodí. A žena má nozaj kopec problémou, či už s deťmi, či s domácnocťou, či so sebou. Treba len otvoriť oči a chápať ju nielenako milenku. Aj to ženu vyčerpáva. Pre muža ktorý za prácu v domácnosti čaká odmenu v podobe sexu je chudák. Sex si treba zaslúžiť inak. Keď sa žena rozhodne so svojim manželom nesexovať, je to trest za niečo a ja viem začo. Dusím sa v byte kde žijem, berie mi energiu, už sa nevyjadruje vulgárne na moju adresu, je ticho celé dni vo svojej izbe ja vo svojej izbe, nemáme o čom rozprávať, na nič nie je zvedavý tak s kým by chcel sexovať? NEBUDE!


(Eliška) #9

Prečo si muži po odmietnutí s hociakých príčin hneď namýšľajú, že žena ma iného, že ho už nemiluje? Lebo nerozmýšla hlavou. A cím viac budete ženu gniaviť, tým jej budete odpornejší. Keď svoju ženu úprimne milujete, tak sa aj chovajte. Odpustiť sa dá všeličo, ale ked sa toho nahromadí viac ste stratený. A sex aj keď bude nebudeto ono. Niektoré ženy daju s povinnosti, aby mali pokoj, ale niektoré odmietnú sexovať nattrvalo aj keď zostávajú pod jednou strechov. Aj tak sa dá a okolie si myslí, ako pekne žiju. Je to ale trápenie. Najväčší trest pre muža je keď nemôže sexovať aspoň 2x denne, a je jedno kde a v ktorú hodinu.


(Monika) #10

Ja mam ten isty problém len u nas manžel so mnou nechce spať už 4, 5roka. Je to ťašké žiť s človekom ktorého milujete a on vám ani poriadne neodzdraví. Sme manželia 5 rokov ale čo už, mame pekne dvojčata niekedy rozmýšľam že by bolo lepšie ten vsťah ukončiť ale su tu deti takže kôli nim to ešte drží po kope


(HELA) #11

Reagujem na príspevok, ktorý napísala pani Lina. Presne viem o čom píše. Ja som vydatá 27 rokov a keby som chcela opísať moje manželstvo, tak by som písala presne jej slová. Lenže ja si už pripúšťam myšlienku, že sa rozvediem. Stačilo mi vzťahu, v ktorom sa cítim ako slúžka. Cítim, že si to nezaslúžim. Som citlivá žena, ktorá potrebuje lásku a už nemám síl takto ďalej žiť s človekom, ktorý si ani nechce pripustiť, že má problém a moje potreby má celé tie roky na háku. Podľa mňa je to od neho strašne egoistické. Príliš neskoro som prišla na to, že nechce nič zmeniť. Množstvo preplakaných nocí bolo úplne zbytočných. Dlhoročné trápenie ma dostalo až k psychiatrovi. Ani to ho neprebralo. Odmietol návštevu u sexuológa s tým, že on je v poriadku. Preto radím všetkým ženám, ktoré cítia nedostatok záujmu už na začiatku vzťahu, nech nečakajú zbytočne celé roky, nikam to nevedie. Samozrejme ak manžel nemá záujem nič s tým robiť a považuje to len za váš problém. Utečte z toho vzťahu, radím vám zo svojich skúseností. Zdravim Hela


(lina) #12

Prešlo 2, 5 roka a ja sa znova vraciam do tejto diskusie. V mojom živote je nové to, že som v r. 2012 odhalila manželovu neveru. Najprv som chcela rozvod, potom som si to rozmyslela. Nesypal si popol na hlavu, neprosil, nič nevysvetľoval, vybavil to stručne: “viac nebude mať žiadnu cudziu ženu”. Možno nemá, ale niekedy sa správa ku mne tak, ako keď ju mal. O to viac ma bolí jeho nevera, že viem a veľmi dobré poznám dotyčnú. Môj manžel zamestnával jej neschopného manžela v robotníckej “funkcii”. Za tie roky sme im veľakrát pomohli aj materiálne. Keď sa to prevalilo, plánovali spoločnú budúcnosť. Preto som si povedala, aj keď budem naďalej trpieť, ale to, čo som za život nadobudla, neuvoľním nejakej bezmajetnej šľapke a jej pankhartom. Mám deti a vnúčatá, pre ne to budem opatrovať. Tak som pochopila, že milenky mal za celý ten čas, ako som písala vyššie. V zahraničí, kde často chodil na služobné cesty. Keď zahraničie skončilo, našiel si doma. Takže celé moje manželstvo som bola podvádzaná a čo už teraz? Svoju hrdosť som zapredala za nehnuteľnosti a peniaze, ktoré sme v manželstve nadobudli. Som dôchodkyňa, teraz sa rozvádzať nebudem. Mala som to urobiť v 35-ke, keď začali problémy. Preto radím mladým, aby to urobili čo najskôr, ak si nevedia rady.


(lina) #13

Prešlo 2, 5 roka a ja sa znova vraciam do tejto diskusie. V mojom živote je nové to, že som v r. 2012 odhalila manželovu neveru. Najprv som chcela rozvod, potom som si to rozmyslela. Nesypal si popol na hlavu, neprosil, nič nevysvetľoval, vybavil to stručne: “viac nebude mať žiadnu cudziu ženu”. Možno nemá, ale niekedy sa správa ku mne tak, ako keď ju mal. O to viac ma bolí jeho nevera, že viem a veľmi dobré poznám dotyčnú. Môj manžel zamestnával jej neschopného manžela v robotníckej “funkcii”. Za tie roky sme im veľakrát pomohli aj materiálne. Keď sa to prevalilo, plánovali spoločnú budúcnosť. Preto som si povedala, aj keď budem naďalej trpieť, ale to, čo som za život nadobudla, neuvoľním nejakej bezmajetnej šľapke a jej pankhartom. Mám deti a vnúčatá, pre ne to budem opatrovať. Tak som pochopila, že milenky mal za celý ten čas, ako som písala vyššie. V zahraničí, kde často chodil na služobné cesty. Keď zahraničie skončilo, našiel si doma. Takže celé moje manželstvo som bola podvádzaná a čo už teraz? Svoju hrdosť som zapredala za nehnuteľnosti a peniaze, ktoré sme v manželstve nadobudli. Som dôchodkyňa, teraz sa rozvádzať nebudem. Mala som to urobiť v 35-ke, keď začali problémy. Preto radím mladým, aby to urobili čo najskôr, ak si nevedia rady.


(Katka) #14

Lina, ako si prišla na manželovu neveru? Koľko trvala?


(Katka) #15

Hela, akoby som bola tento tvoj príspevok písala ja.


(HELA) #16

Ahoj Katka, mrzí ma, že prežívaš to čo ja. Tak vieš ako bolí srdce, keď sa cítiš tak nepotrebná pre muža, s ktorým si chcela prežiť celý svoj život. Tiež sa cítiš strašne oklamaná. Tie pocity menejcennosti, ktoré mám, sú niekedy až neznesiteľné. Naozaj neviem, čo bude ďalej… Držím ti palce, nech sa to u vás urovná.


(Katka) #17

Roky som si myslela, že každý má nejakú povahu, ale neviem či to čo robí roky môj manžel nie je spôsobené niečim iným ako povahou. Roky ako by hmkal, ani neviem či je to správny výraz na vydávanie toho zvuku. Robí to aj na verejnosti. Vždy som vedela, že je v mojej blízkosti hoci som ho nevidela. Potom pridal k tomu posmrkávanie, hoci nemá nátchu. Toto mu trvá už roky. Manžel robí také veci, že si to neviem vysvetliť. Má obdobie keď ide okolo stola tak posúva veci na stole, keď len o 1 mm ale ich posunie. Stále zasúva stoličky aby boli rovno zasunuté. Keď príde z práce tak pozrie do odpadkového koša, čo tam je, podľa toho vidí čo som jedla. Skontrolu gombíky na plyne či sú v správnej polohe, pritom je tam bezbečnostná poistka, ktorá bráni unikaniu plynu. Otvorí chlebník aby zistil či máme chlieb, hoci ho nejde jesť.
Potom začne každé ráno zastrkovať šnúrky od žalúzii do držiaka na okne v celom byte. Stále utiera dres v kuchyni do sucha. Toto je jeho denný rituál. Potom načas s tým prestane a znovu začne.
Keby ste si mysleli, že je to poriadkumilovnosť, tak to teda nie je pretože vyzlečie si
veci a namiesto zavesenia do skrine ich hodí na podlahu. Tam sú pokým si ich znovu neoblečie.
Veci má porozkladané po celom byte.
Najnovšie začal chodiť vyberať schránku, hoci predtým bola pošta aj týždeň v schránke pokým som ju nevybrala. Chodí stále v igelitkou vo vrecku, keď ide okolo obchodu musí ísť nakúpiť sladkosti hoci ich nepotrebujeme. Vidím, že to je už jeho závislosť… Nič v živote nechce zmeniť hoci to už nikomu nevyhovuje, ale tak sa to robilo 30 rokov tak sa to tak bude robiť ďalšie roky.
Vôbec sa nechce prispôsobiť dobe.
Nikdy mu nie nič dobré čo spravím, síce povie
áno je to dobré A L E ešte toto
keby si bola
spravila. Je to také ubíjanie až k zemi.
Sme manželia 35rokov.
Ale teraz čo je dôležitejšie. Nikdy pri mne nestál. Vždy bola na prvom mieste u neho jeho rodina. Keď som sa domáhala toho čo mi ako manželke patrí bral to ako útok na jeho rodinu a obvinil ma zo zaujatosti voči jeho rodine. Jednoducho nedokázal prestrihnúť pupočnú šnúru. Nevyrastal z matkou, ale s babkou a jeho tetou, ktorá sa vydala ale svoje deti nemala. Matka ho tam odložila hneď po narodení. Potom si matka založila rodinu, ale jeho si nezobrala k sebe. Vôbec ho nebrala ako svojho syna. Keď som vystvetlovala manželovi, že sú určité hranice za ktoré jeho rodina nesmie, len nechápavo pozeral a bral to zase ako zaujatosť voči jeho rodine. Po 5 rokoch manželstva si našiel milenku, svoju kolegyňu. Prišla som na to po troch rokoch. Mala som ciťáka, len som nechcela veriť, že by bol toho schopný. Po prevalení nevery nič nevysvetľoval, nič nekomentoval. Nevera nezostala bez následkov. Mali sme dve deti. Nevedela som čo robiť. Bála som sa s nimi zostať sama. Dnes viem, že to bola chyba, že som sa vtedy nerozviedla. Narodilo sa nám ďalšie dieťa. A tak roky plynuli v hádkach. Vždy medzi nami stála tá jeho, hoci pomer s ňou ukončil, ale na pracovisku sa stretávali ďalej. Ale teraz k manželovi. Nikdy pri mne nestál, nikdy ho nezaujímali moje problémy. Celý život som vlastne bola sama. Nikdy ma ani nenechal dohovoriť vždy ma len poúčal čo som kedy a kde mala povedať. Vždy mi povedal, ked nespravíš tak ako som ti radiť, tak mi o tom ani nerozprávaj. Toto isté robil aj deťom a tiež na návštevách našich známych. Vždy skočil do reči a začal poúčať, ako mali v danej situácii postupovať. Doslova útočil. Bola som ticho, len som si myslela svoje. Vôbec nevedel počúvať druhých. Vžiť sa do ich situácie. .
A tak sme roky vôbec nekomunikovali, myslím nič neriešili len bežné denné záležitosti. Všetky problémy sa zametali pod koberec. Cez týždeň nejako vydržal doma, soboty trávil u svojej rodiny pod rúškom pomoci. Takto ubiehal život. Dnes sú deti už samostatné a ja neviem ako ďalej s ním žiť. Nemáme si už čo povedať, denno denne sú u nás len hádky. Jasne mi dáva najavo, že som mu dobrá len aby som sa o neho starala. Von sa ide pokochať cudzími ženami. Má potrebu stále len rečniť. Stále popisuje bežné činnosti čo ide robiť, čo už spravil. To sa nedá už počúvať. Ale ako ďalej, tak to teda neviem. Odísť? Kam?


(Hanka) #18

Tak takého manžela mať tak som najštastnejšia na svete! No, každý máme niečo, musíme sa s tým zmieriť, pokial ho alebo ju milujeme, lúbime musíme sa s tým zmierit


(Hana) #19

žienky, určite by sme vedeli o týchto problémoch písat romány, ale prečo to tak je? Ja osobne tiež milujem svojho manžela a velmi aj mu to dávam najavo aj mu to poviem ale on mi ešte spontánne nepovedal nič také, len ked som sa ho nato spýtala. celé dni je v robote, chodí až večer okolo 19. 00, no to ja už ho čakám s večerou. bola som v nemocnici a prišiel ma pozret iba raz, nič som mu nepovedala, nechala som to tak, ved má robotu a svoje starosti. bola som v kúpeloch 4týždne a neprišiel ani raz okrem toho že ma tam zaviezol a odviezol. no dobre beriem to. ale ked ochorela jeho matka a zhodou okolností bola v nemocnici u nás v meste tak si našiel čas tam chodit každý den, aj z roboty prišiel skôr kvôli tomu. už sa čudujem. zatial som mu to nepovedala ale myslím že k tomu dôjde. len mi bude zasa lúto že sa na mna bude zasa hnevat a nerozprávat sa so mnou. všetko čo chcem ja nikdy s tým nesuhlasí, tak rozhodovanie nechávam na neho lebo to z mojej strany nemá zmysel. niekedy mi povie že sa správam ako puberťáčka, ked mu chcem dat božtek, pritom ja to tak cítim a chcem mu to dat najavo. on je presný opak, nič nedáva najavo iba to že je nahnevaný, nespokojný na to ked sa o niečo ozvem. ale nechávam to tak. nič iné mi neostáva. aj by som chcela vyskúšat nejaký iný vztah ale srdce mi to nedovolí a zatial som nemala ani šancu, nikam nechodíme… asi preto. ale napriek tomu ho stále milujem, asi to je aj preto že nikoho nemám iba jeho a syna.


(lina) #20

Prestala nám fungovať spálňa. Od 35 roku môjho života. Hoci som predpokladala, že to bude nevera, nemala som možnosť to vysledovať. Dôkazy som objavila až po 23 rokoch. Vyhováral sa na pracovné problémy, pritom o jeho práci som vedela všetko, lebo podniká. V skutočnosti to boli milenky. Teraz môžem s istotou povedať, že barometrom dobrého manželstva je sex. Ak ten prestane fungovať, je v tom tretia osoba. Keby som mohla vratiť čas, neživila by som v sebe falošnú nádej, že bude lepšie. Rozviedla by som sa hneď.